Čo tak dieťa?

Čo tak dieťa?

od yolen

preklad kapi

 „Chcela by som dieťa,“ povedala Hermiona.

„Čože?“ vyhŕkol Severus a vytreštil oči na čarodejnicu vo svojom náručí.

„Chcela by som dieťa!“ zopakovala rozhodne Hermiona a obrátila k nemu rozžiarenú tvár.

Severus na ňu zízal a horúčkovito rozmýšľal ako reagovať. Nakoniec si odkašlal a spýtal sa, „Prečo?“

„Prečo nie? No tak, zaobstaráme si dieťa.“ Hermiona sa od neho pomaly odtiahla a jej šťastný výraz sa zmenil na nervózny. „Iba ak by si nechcel...“ odmlčala sa a v hlase jej zaznievali obavy.

„Nie, ja len, že... teda myslím...“ začal habkať Severus. Vzápätí sa zasekol a oči sa mu podozrievavo zúžili.

„Niekto iný má dieťa, všakže?“ zazrel na ňu.

„Áno,“ ľahostajne pokrčila plecami, ale vzápätí sa žiarivo usmiala. „Harry a Giny!“ zajasala a znovu sa pritúlila k Severusovi. „Je to dievčatko a oni sú takí šťastní, pomenovali ju po mne a všetci sú nadšení a ona je úplne skvelá. Mohli by sme aj my mať bábo, prosím?“  

Severus sa zmätene díval na rozžiarenú ženu.

„Hermiona....si si vedomá všetkých „náležitostí“ potrebných k tomu, aby sme mali dieťa?“ Otázka bola položená ťažkopádnym a neohrabaným tónom, aký Severus použil naposledy ako tínedžer. Zadíval sa na ňu so zúfalou nádejou, že pochopí jeho narážku a nebude ho nútiť pokračovať, ale ako sa zdalo nemal také šťastie. Pochopil to okamžite ako sa k nemu Hermiona obrátila a otvorila ústa.

„Akých náležitostí?“ spýtala sa nevinne a Severus sa zavrtel.

„No...myslel som....sex,“ odvetil taktne.

Do manželstva vstupovali s jasnou predstavou, že ich sexuálny život nebude príliš aktívny. Niežeby žili v celibáte. Občas sa stalo, že obaja skončili v jednej z oddelených spální, ale to sa stávalo hlavne keď niečo oslavovali a večera a pohár vína boli nepostačujúce. Jednou pamätnou výnimkou bol večer, keď Severus privolil a vzal Hermionu na romantický muklovský film. Osobne síce nechápal ako niekto môže označiť film, kde sa potopí loď a stovky ľudí umrú ako romantický, ale prestalo ho to zaujímať v momente, keď sa mu Hermiona posadila do lona.

Ich vzťah bol založený na intelekte, komunikácii a veľmi okrajovo na aktivitách v spálni. Nikdy sa nebavili o deťoch či plánoch o rodine. Bol celkom spokojný s tým, že nikdy nebude mať deti a myslel si, že Hermiona to vníma rovnako. Ako sa teraz díval na svoju ženu, začal si uvedomovať, že sa zmýlil.

Hermiona si povzdychla. „Viem, že sex je potrebný!“ povedala. „Ale ty sa tváriš akoby sme to nikdy nerobili.“

 „No robili,“ namrzene odfrflal Severus, „ale toto je iné! Budeme potrebovať viac sexu, aby sme počali dieťa a to chce čas a ja už som starší a tak sa nám to možno ani nepodarí a....“ Odmlčal sa, keď sa Hermiona usmiala.

„Chceš povedať, že sa o to pokúsime?“ zašepkala a oči jej žiarili nádejou.

„Nuž ja...“ zmĺkol, keď si uvedomil čo vlastne povedal. Pozrel sa na svoju lásku, zhlboka sa nadýchol a začal opäť ako dúfal so správnymi slovami.

„Hermiona Jane Snapová.... Budeš mať so mnou dieťa?“

„Áno,“ odvetila tíško. Venovala mu úsmev plný radosti a on vedel, že svoje rozhodnutie nikdy neoľutuje.

„Budeme mať dieťa,“ povedal formálne, vzal ju do náručia a odniesol do spálne.

oooOOOooo

 „Chcela by som ďalšie dieťa,“ povedala Hermiona.

Severusovi poklesla sánka a na chvíľu zabudol, že je k smrti unavený. Zadíval sa na svoju ženu a zavrčal „Ty si blázon.“ Vrátil sa ku kotlíku a vareniu povzbudzujúceho elixíru, popritom sa všemožne snažil ignorovať nádejný úsmev svojej ženy.  

„Možno,“ súhlasila a opatrne kolísala ich príliš aktívne dieťa. „Ale skôr by som povedala, že som len unavená.“

Dvojica práve zvládla nočné kŕmenie, hoci sa už niekoľko týždňov snažili od toho svoju dcéru odnaučiť. Hermiona, dcéra Harryho a Ginny, sa prestala budiť v noci vo veku šiestich týždňov. Malá Lily bude mať za chvíľu tri mesiace, ale stále vyžadovala pri kŕmení pozornosť oboch svojich rodičov. Ani Severus a ani Hermiona si neužili pokojný nočný spánok odkedy sa malá narodila. A hoci bola Minerva veľmi ústretová k Hermione a znížila jej počet vyučovacích hodín, k Severusovi už tak ústretová nebola.  

Možno to bolo preto, že nikto nevedel s určitosťou povedať rozdiel medzi maximálne unaveným Severusom a štandardne sarkastickým Severusom. Alebo to bol možno trest za to, že Slizolin opäť vyhral Famfrpálový pohár. Odkedy totiž Ginny Weasleyová skončila školu a začala s profesionálnou kariérou v tíme Holyheadske harpye sa víťazstvo Slizolinu opakovalo so železnou pravidelnosťou. Hermiona sa na jeho teórii len smiala, poukazujúc na to, že je zbytočné hľadať za neho kvalifikovanú a skúsenú náhradu na krátke obdobie, počas ktorého bude malá Lily vyžadovať maximálnu pozornosť oboch svojich rodičov.

Nech už bol dôvod akýkoľvek, Severus mal nonstop plné ruky práce, musel opravovať eseje, vyučovať, starať sa o dieťa, ľúbiť svoju manželku a zásobovať nemocničné krídlo elixírmi.

Pridať do tohto chaosu ďalšie dieťa bolo číre šialenstvo ako o tom okamžite Hermionu informoval. A Hermiona súhlasila. Neznášal keď s ním súhlasila. To mal vždy pocit, že si z neho uťahuje. A tajne ju upodozrieval, že si z neho uťahuje aj v skutočnosti.        

Ale z neho si nik srandu robiť nebude. Hermiona si bude musieť vystačiť s Lily, pretože on sa rozhodne nestane otcom druhýkrát.

- - - - - O šesť mesiacov neskôr - - - - -

„Ach, pozrite na malú Lilynku!“ rozplývala sa Hermionina matka. „Pamätáš si na starkú? Všakže si pamätáš. No samozrejme, že áno!“ Lily sa len smiala a bľabotala v detskej reči.  Severus zomkol pery do úzkej linky, aby zadržal akékoľvek uštipačné poznámky, ktoré sa mu drali na jazyk.

Mal rád Hermioniných rodičov, skutočne ich mal rád. Boli to slušní, inteligentní a veľmi chápaví ľudia, ktorí bez problémov akceptovali jeho vzťah s ich dcérou. To a ešte skutočnosť, že nečítali Denného proroka z nich robilo ideálnych svokrovcov. Severus s nimi vychádzal veľmi dobre a veril, že tento bezproblémový vzťah vydrží aj do budúcna ..... potom sa však narodilo Dieťa.

Myšlienky na vnúča sa Grangerovci evidentne zriekli v momente ako si Hermiona vzala Severusa. Nedokázal pochopiť ako ich mohol poznať toľko rokov a nikdy nepostrehnúť ich túžbu po vnúčati a sklamanie z toho, že žiadne nemajú. Všetko sa to zmenilo v deň, keď Hermiona zavolala svojej matke a oznámila jej, že je tehotná. Severus mohol počuť radostný krik pani Grangerovej cez slúchadlo telefónu až do vedľajšej miestnosti. Bol si na sto percet istý, že pani Grangerová nie je dávno stratená sestra Molly Weasleyovej, ale presne tak sa cítil na ich ďalšej návšteve, keď bol zahrnutý objatiami, čajovými koláčikmi a živelným nadšením.

Pán Granger bol k Severusovi viac rezervovaný ako kedykoľvek predtým, ale Severus ho upodozrieval, že hlavným dôvodom bolo Dieťa. To bolo totiž jasným dôkazom, že Severus s Hermionou spí. A ako sa zdalo pán Granger doteraz presviedčal sám seba, že nič podobné sa nedeje. Hermionin otec sa však výrazne upokojil akonáhle sa malá narodila a vzťahy medi ním a Severusom sa uvoľnili. Hoci Severus mal stále pocit, že mu vlastne bolo odpustené.

Grangerovcov navštevovali pomerne často. Hermiona mala s rodičmi veľmi blízky vzťah, čo bolo Severusovi úplne cudzie. A po narodení malej ich navštevovali ešte častejšie. Niežeby sa Severus sťažoval, obľúbil si inteligentnú konverzáciu s dospelými ľuďmi, jedlo pani Grangerovej pripravené podľa starých rodinných receptov a hlavne oceňoval, že boli svokrovci ochotní malú Lily kedykoľvek postrážiť.

Mal rád Hermioniných rodičov. Skutočne ich mal rád.

A hoci ho nezabilo bľabotanie a fascinované vzdychanie nad dieťaťom, nadšenie z ďalšieho vnúčaťa by mohlo.    

- - - - - O tri mesiace neskôr - - - - -

„.... všetko najlepšie Lily!“ ozýval sa spev malej skupinky ľudí, zhromaždenej okolo Lilynej detskej stoličky.

Malá sa smiala, veselo džavotala a demolovala kúsok torty, ktorý pred ňu položili. Zatiaľ čo ostatní ju spokojne sledovali. Zanedlho bol nakrájaný aj zvyšok torty a hostia sa rozpŕchli po dome Snapovcov, aby sa mohli porozprávať. Zopár ich ostalo v kuchyni pri Lily, ktorá práve dnes oslavovala svoje prvé narodeniny.

„Takže Severus,“ začal Arthur a Severus vedel, on skrátka VEDEL čo príde, ale bolo už príliš neskoro tomu zabrániť....

„.... premýšľali ste už o ďalšom dieťati?“ dokončil Arthur. A touto jednoduchou vetou otvoril brány pekelné a posunul sa na špicu Severusovho zoznamu „Najviac nenávidených ľudí“. Výrazný a neočakávaný posun vzhľadom na to, že v tomto zozname figurovali mená ako Voldemort či Sirius Black, ale Severus cítil, že práve dnes si Arthur toto miesto plne zaslúži.   

 „Oh, no nebolo by skvelé mať ďalšieho drobca batoliaceho sa v žalároch Bradavíc?“ rozplývala sa Minerva nadšením. Severus onemel a len neveriacky zízal na svoju nadriadenú, o ktorej si myslel, že takéhoto „nadšenia“ ani nie je schopná (to až kým sa nenarodilo Dieťa). Tiež preto, že žil v presvedčení, že Minerva nenávidí žaláre a skutočnosť, že v nich ostali bývať a vychovávať Lily. Ako mu často opakovala sú to „odporné, studené jaskyne, ktoré ty nazývaš bytom“. Ani sa nestačil diviť čo všetko nové sa dnes o riaditeľke Bradavíc dozvie, keď sa ozvala Tonksová. 

„Bolo by super, keby ste vy dvaja mali ďalšie dieťa! Ale nežeň Hermionu do ničoho,“ dodala veľmi prísne. „Je to len rok čo mala Lily a my nechceme, aby si Hermionu súril, len preto, že sa nevieš dočkať svojich ďalších potomkov.“

„Ale ak chcú mať ďalšie deti, nemali by sa poponáhľať?“ vložila sa do toho Molly. „Koniec koncov ani jeden z nich nemladne.“

Severus sa len díval a v očiach sa mu zračila des a hrôza ako čoraz viac ľudí pridávalo svoje názory do debaty. Oslava narodenín sa pomaly, ale isto menila na desivú nočnú moru alebo jeden z Hermioniných prefíkaných plánov...

.....Hermiona....

Severus sa obrátil a zazrel na svoju ženu. Tá si všimla jeho výraz a len sa zasmiala a pokrčila plecami.

„Na mňa sa nedívaj, nepožiadala som ich o nič podobné. A okrem toho bolo by skutočne tak hrozné mať ďalšie dieťa?“ spýtala sa sladko.

Severus by jej aj odvetil, keby ho práve v tej chvíli netrafil kúsok torty hodený Lily, ktorá dala jasne najavo čo si myslí o nedostatku pozornosti zo strany dospelých.

- - - - - O deväť mesiacov neskôr - - - - -

„.... všetko najlepšie k narodeninám!“ ozýval sa spev väčšej skupinky ľudí, zhromaždenej okolo stoličky Albusa Pottera. Chlapec sa spokojne zazubil na všetkých okolo a vzápätí sa zameral na svoju tortu. Zhlboka sa nadýchol, zavrel oči a jedným fúknutím zhasol všetkých päť sviečok na torte. Všetci nadšene zatlieskali, dokonca aj Severus. Bol sám prekvapený, že je v tak dobrej nálade, ale keďže bol na oslave chlapca, ktorý niesol jeho meno a navyše bol medzi ľuďmi, ktorí akceptovali jeho prítomnosť, nebolo až tak problematické sa uvoľniť.

Hermiona mu priniesla kúsok torty a Severus zaznamenajúc neprítomnosť ich dcéry sa zadíval na piknikovú deku, na ktorej bola usadená spolu s ostatnými deťmi. Samozrejme ako vždy musela byť v centre diania. Usadená medzi Teddym Lupinom a Jamesom Potterom, ktorí sa dohadovali o tom, kto má väčší kus torty. Ani jeden chlapec si nevšímal Lily, ktorá raz ujedala tortu jednému a potom zas druhému. Hermiona sledovala smer jeho pohľadu a usmiala sa nad detskou hádkou.

„Ak nezačnú venovať pozornosť svojim tanierom nebudú sa mať o chvíľu o čom hádať,“ podotkla a ukradla si kúsok zo Severusovej torty.

„Mal som pocit, že si vravela, že nebudeš,“ zavrčal. „Vraj cukor nie je dobrý pre tvoje zuby. Tak láskavo prestaň kradnúť moju tortu.“

„Uvoľni sa,“ odbila ho hravo, za tie roky už bola zvyknutá na jeho podpichovanie. „Sme na oslave a myslím, že si trochu cukru môžem dopriať.“

„Nuž ak vezmeme do úvahy, že sme v poslednej dobe boli na oslave narodenín Lily, Jamesa, Albusa Severusa, malej Hermiony, Teddyho, Victorie, Huga a Rose musia tvoje zuby plánovať vzburu,“ kontroval jej Severus. 

„No páni, keď to takto vymenuješ, tak to znie ako poriadna hŕba detí,“ odvetila mierne prekvapená Hermiona. 

 „Veru je ich celkom dosť. My dvaja, Harry a Ginny, Bill a Fleur, Ron a neviem – ako – sa –volá, máme sedem detí. Pridaj ešte Lupinovho fagana a je to osem.“ Severus sa na moment odmlčal, uvažujúc odkedy sa do „my“ počíta spoločne s Potterom a Weasleym. Ach áno. odkedy sa narodil jeho anjelik. Premýšľal či Hermiona v blízkej dobe nadhodí otázku ďalšieho potomka. Pred pár mesiacmi ho prestala prosiť o ďalšie dieťa, ale neprestala dúfať. To poznal podľa túžobného pohľadu v jej očiach, keď sledovala Lily ako sa hrá s ostatnými deťmi.

Severus už takmer vyslovil tie osudové slová. Skutočne bol k tomu celkom blízučko. Aby umlčal svoje zradné myšlienky vložil si do úst tortu. Nech už chcel vysloviť čokoľvek, Hermiona to nepostrehla, keďže bola plne zamestnaná sledovaním detí.

Severus dojedol tortu v tichosti, v duchu si pripomínajúc svoj sľub, ktorý dal sám sebe tesne po narodení Lily.  Nikdy nenechá nikoho, aby ho presvedčil k ďalšiemu dieťaťu.

Teraz o tom však musel presvedčiť hlavne sám seba.

- - - - - O rok neskôr - - - - -

„....v septembri sa Wesley vrátil do školy a už nikdy nemal núdzu o priateľov.“ Severus ukončil príbeh, zavrel knihu a usmial sa na zívajúcu Lily. „V poriadku Lily čas ísť spinkať,“ povedal pevne a dal jasný signál pre začatie večerného rituálu. 

 „Objať!“ začala Lily po poriadku.

Severus ju objal a kým odložil knižku, Lily sa vyšplhala na svoju postieľku.

„Prikryť! pokračovala a on ju s miernym úsmevom prikryl mäkkou dekou.

„Pusu!“ bola posledná požiadavka a vzápätí dostala bozk na líčko.

„Dobrú noc ocko,“ povedala ospalá Lily.

„Dobrú noc anjelik,“ odpovedal Severus.

„Ľúbim ťa ocko,“ dodala malá.

„Aj ja ťa ľúbim anjelik.“

Severus sledoval ako sa jeho malá dcérka uložila k spánku, absolútne presvedčená o nekonečnej láske svojho otca. V tichosti zavrel dvere a pobral sa do spálne, kde si Hermiona spokojne čítala knihu v ich spoločnej posteli. Prezliekol sa a ľahol si vedľa nej, ale nesiahol po knihe, ktorá ležala na jeho nočnom stolíku. Hermiona to postrehla a spýtavo sa na neho zahľadela. Chvíľu mlčal a potom sa obrátil k svojej manželke.

„Chcel by som ďalšie dieťa.“

KONIEC