Hodné čakania - Prvá časť

Hodné čakania

od Aurette

preklad kapi

Prvá časť (1/?)

 „Je to totálny bastard!“ Vyštekla rozzúrene Mariope Marstersová a hodila knihu na stôl v knižnici.

„Vždy to bol bastard,“ súhlasne konštatovala Gillian Sandsová. „Moja mama vravela, že taký bol aj keď tu študovala ona a Reggieho stará mama tvrdí, že keď prišiel učiť prvý rok, tak už vtedy bol strašný hajzel.“

„Fuj, to aký je vlastne starý?“ opýtal sa William Wythe s odporom.

„Ako Matuzalem,“ zašomrala Sandsová. „Podľa mňa bude mať takých sedemdesiat, ani o deň menej. Stavím sa, že skončí ako Binns. Vstane a bude trepať nudné a bezcenné kecy o Obrane proti čiernej mágii a ani si nevšimne, že je mŕtvy.

„Ugh. Prosím. Jediná vec, ktorá mi pomáha zvládnuť školský rok je predstava, že cez prázdniny skape.“

„Pche, Gillian má pravdu. Je posadnutý Čiernou mágiou, podľa mňa si ani nevšimol, že vojna skončila už pred rokmi.“

„Myslím, že sa nevie vyrovnať s tým, že bol pred rokmi na päť minút hrdinom a chcel by znova byť niekým.“

„Pritom ani vlastne nič nerobil. Akurát pár ľudí špehoval. No strašný problém.“

„Viete o tom, že nikdy neopustil Bradavice?“

 „To ani cez prázdniny?“

„Nie ty hňup. Myslím celkovo. Prišiel sem, keď mal jedenásť a už nikdy neodišiel.“

„To preto je taký sviniar. On nemá žiadny život.“

„Stavím sa, že nikdy nemal žiadnu babu.“

„Fuuuuuuuj! Dokážete si to predstaviť? Nahý Snape?! Ble. Práve ma prešla chuť na obed.“

„Pri jeho výzore je mu jedinou frajerkou jeho ruka. Ak teda je vôbec schopný sa spraviť.“

„Podľa mňa dáva svojmu vtákovi každé ráno trest zato, že bol cez noc drzý.“

Smiech troch slizolinčanov bol prerušený, keď sa spoza regálu s knihami vynorila profesorka Transfigurácie.

„Odoberám každému tridsať bodov a máte týždňový trest. Hláste sa u pána Filcha, okamžite.“

„Prečo máme trest?“ drzo sa opýtala Marstersová.

„Že prečo?! Počula som celý váš rozhovor, mladá dáma!“

„Máme právo mať vlastný názor! A ten rozhovor bol súkromný. Okrem toho, každý predsa môže slobodne vyjadriť svoje myšlienky, na to sú nariadenia!“

Profesorka Grangerová prižmúrila nazlostene oči. „Knižnica nie je miesto pre súkromné rozhovory. A keď už sa bavíme o nariadeniach, je vážnym porušením školského poriadku otvorene nerešpektovať člena pedagogického zboru a to ani nehovoriac, keď ide o hlavu vašej fakulty. Váš rozhovor bol odporný a mali by ste sa za seba hanbiť. Teraz mi zmiznite z očí, kým nezmením názor a neodvediem vás k riaditeľovi Kratiknotovi. A môžete mi veriť, že on nebude taký benevolentný ako ja.“

Stála s rukami skríženými na hrudi a nohou podupávala po podlahe, kým si tí traja pozbierali knihy a odišli. Znechutene mľaskla jazykom a krútiac hlavou mávla prútikom a poslala svojho Patronusa  Argusovi, aby vedel o prichádzajúcich potrestaných študentoch.

Obišla regál a vrátila sa na miesto kde stál Severus. Bol ako prikovaný k podlahe, v tvári podivne bledý. Očakávala hnev, možno dokonca zúrivosť, ale namiesto toho videla....bolesť?

„Severus?“ Opýtala sa tichým hlasom a na plece mu položila ruku. „Dúfam, že ich neberieš vážne. O mne hovoria stokrát horšie veci a to na dennej báze.“

Obrátil k nej hlavu a ona mohla sledovať ako sa na ňu pomaly zaostrili jeho čierne oči.

Zažmurkal, ale neodpovedal. Len sa otočil a odišiel, v rukách stále zvieral knihu, ktorú s ním chcela prediskutovať Polymorfné techniky v dvanástom storočí.

Hermiona ho sledovala až kým jeho tradičný čierny habit  nezmizol. Dočerta. Trvalo jej skoro dva týždne, kým ho nenápadnými poznámkami a narážkami zaujala natoľko, že sa zapojil do rozhovoru. A tí traja idioti jej to zruinovali v priebehu niekoľkých sekúnd.

Lenže najčudnejšie bolo, že za normálnych okolností sa ho jedovaté poznámky študentov nedotkli. Ak aj áno, nikdy to nedal najavo. Preto ju jeho ublížený výraz veľmi znepokojil.

oooOOOooo

Kráčala po schodoch do svojho bytu, keď ho zbadala stáť vo vstupnej hale. Mal oblečený zimný habit a hrubý plášť a okolo krku si omotával čierny šál. Potom otvoril ťažké vchodové dvere a bez jediného ohliadnutia odišiel do noci.

Doteraz bola plne zamestnaná opravovaním domácich úloh a ranný incident jej vyšumel z hlavy. Teraz keď ho však videla, starosti sa opäť dostavili.   

Začula za sebou kroky.

„Profesorka Grangerová aké máte plány na večer? A čo víkend?“

„Och, veď ma poznáte pán riaditeľ. V týchto dňoch je moja predstava o divokej noci kniha a pohár vína.“

„Možno by som vás mohol pozvať na partičku šachov?“

Odfrkla si. Filius sa neustále pokúšal vylepšiť jej hru. Kývla hlavou k vstupnej hale. „Obávam sa, že vaša šanca na dnešnú hru práve odišla.“

„Severus? Odišiel?“ Kratiknot sa pľasol po čele až sa mu modrý špicatý klobúk takmer zošmykol z čela. „Samozrejme, že odišiel. Zabudol som aký je dnes deň.“

Hermiona naklonila hlavu nabok. „Aký je dnes deň? Doobeda vyzeral trochu  mimo a ani teraz navečer nebol ok. Je s ním niečo v neporiadku?“

Kratiknot si povzdychol a vykročil smerom k riaditeľni. Hermiona ho nasledovala.

„Dnes má narodeniny.“

„Narodeniny? To mi nikdy nepovedal!“

Maličký riaditeľ sa zasmial. „Nikdy to nikomu nehovorí. Všetci sme sa už dávno naučili, že najlepšie je skrátka mu dať pokoj. Ten muž nenávidí narodeniny. A každým rokom je to horšie.“

„To je smutné.“  

 „Nemajte obavy. Zajtra ráno bude všetko v poriadku. Akurát nehovorte v jeho blízkosti príliš nahlas.“

„Čo tým myslíte? Kam išiel?“

„Išiel sa ožrať.“

„Severus? Ale veď on nepije...“

Hm, pije, ale len raz či dvakrát do roka. Tak dlho mu trvá kým si opäť začne myslieť, že spiť sa pod obraz Merlinov je dobrý nápad.“

Zastavila sa a ponad zábradlie sa zadívala na dvere. „Možno by niekto mal ísť s ním...“

Riaditeľ ju chytil za lakeť a ťahal ju ďalej. „Ani len o tom neuvažujte. Iba imbecil so samovražednými sklonmi by išiel ľutovať Snapa. Spravil som to len raz, pred mnohými rokmi. Myslím, že to bol profesorom nejakých päť rokov. A ak sa vám zdá, že je odporný a hrubý tak to je slabučký odvar. Dajte mu pokoj. Páčite sa mi s hlavou na pleciach. Takže vám zakazujem ísť.“

Hermiona sa zasmiala. „Viete, že v skutočnosti mi to nemôžete zakázať.“

„Pravda, ale verte mi, že keď za ním pôjdete budete to ľutovať. Trvalo mi niekoľko rokov kým som dokázal vymazať z hlavy veci, ktoré povedal o mojej matke. Hoci sa mi na druhý deň ospravedlnil. A som presvedčený, že vy ste oveľa ľahší cieľ.“

Hermiona pobledla. Za tie roky mala so Snapom veľmi dobrý pracovný vzťah, ale ťažko sa to dalo nazvať priateľstvom. Napriek tomu, že ho obdivovala vo vnútri vedela, že jeho slušné správanie jej len maskou pre opovrhnutie. Hlavne v poslednej dobe. Jej pokusy o nadviazanie rozhovoru sa končili, pri najlepšom, nezáujmom.  

Ak dokázal byť hnusný ku Kratiknotovi, ktorý bol jeho profesorom. Svoju bývalú študentku zhltne na večeru.

„Myslím, že je to veľmi dobrá rada,“ súhlasila.

Pokračovali v stúpaní po schodoch.

Konečne vo svojom byte si Hermiona naliala pohár vína, usadila sa vo svojom obľúbenom kresle a vytiahla krabicu bonbónov, ktoré jej poslala mamka. Otvorila knihu, ale namiesto čítania sa zadívala na zmrznuté okno. Vonku bolo mizerné, studené počasie. Mizerná noc, na to byť sám.

Pokračovanie nabudúce...