Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola desiata
Miluj ho, keď tu ja už nebudem
Od anogete
Preklad kapi
Kapitola 10: Izba na konci chodby
Hermiona sa premiestnila na verandu Snapovho domu s kufrom a Krivolabom. Nepýtala sa Snapa či si smie priniesť svojho polo – maguára, ale skutočne ho nemala kde inde nechať. Ako bolo jej zvykom z minulosti, zľahka zaťukala na dvere než ich otvorila a vošla do tichého domu. Slnko už zapadlo a chodba bola tmavá. Krivolab jej okamžite zoskočil z rúk a stratil sa v tieňoch domu.
Z obývačky vychádzala tlmené svetlo a Hermiona sa vydala na prieskum. Snapa našla sedieť v kresle, nohy mal prekrížené a na kolenách rozloženú knihu. Nemal na sebe plášť len čierne nohavice a bielu košeľu. Svetlo lampáša zjemňovalo jeho črty a Hermione sa pri pohľade na neho zovrelo srdce. Snape skutočne bol dobrý človek len to nedával príliš často najavo. V sociálnej interakcii bol radšej za bezohľadného, arogantného hajzla ako by mal ukázať svoje skutočné ja. Bol to spôsob ako sa chrániť pred ľuďmi, ktorí by si z neho chceli uťahovať.
Snape podvihol obočie a zadíval sa na ňu. „Veci si dajte do izby, ktorá je na konci chodby.“
Hermiona nervózne prešliapla. „Ale, pane...myslela som, no...že to je vaša spálňa.“
„Je to spálňa, slečna Grangerová. A počas vášho pobytu u ma v nej budete spať.“
V hlave si to celé ľahko spočítala, poznala jeho dom a preto vedela, že jeho spálňa je zároveň jediná spálňa. „Mne ale nevadí spať tu. Transfigurujem si stoličky na posteľ alebo gauč a ráno to zas dám do pôvodného stavu.“
„Ste hosť a preto vám prináleží spálňa.“
Hermiona si uvedomovala, že na neho hľadí s otvorenou pusou. Lenže nikdy by ju nenapadlo, že sa dožije dňa, keď sa k nej Snape zachová ako dokonalý gentleman bez zjavného dôvodu.
„Zatvorte ústa slečna Grangerová. Nebuďte taká prekvapená, že dokonca aj poznám základy slušného správania. Hosť vždy dostane posteľ. Bolo by odo mňa nezdvorilé, aby som vás nechal spať tu.“ Zdvihol ruku a naznačil, že pod tým tu myslí obývačku. Jeho dom skutočne nebol príkladom útulnosti, keď sa človek lepšie prizrel. V obývačke boli len dve kreslá a malý stolík. Vlastne v žiadnej z miestností neboli závesy, obrazy či dekoratívne drobnosti. To však Hermionu veľmi neprekvapovalo. Nič také by od Snapa nečakala.
„Isteže pane,“ prikývla a vybrala sa hľadať spálňu.
Bola zariadená podobne ako zvyšok domu – sparťansky a minimalisticky. Hermiona si pomyslela, že spálňa je chladná a neosobná. Posteľ bola jednoduchá, vankúš a prikrývka mali biele obliečky. Ďalším nábytkom bol malý nočný stolík a drevená skriňa vedľa okna. Okenice boli pevne zavreté a jediným zdrojom svetla v miestnosti bol lampáš zavesený na háku pri dverách. Žiadny div, že tu nedokáže spať. Je to tu sterilné a neprívetivé. Premýšľala Hermiona, keď ukladala kufor k nohám postele.
Bola poriadne unavená, ale tiež nervózna. Nechcelo sa jej totiž ísť za Snapom a o ôsmej večer s ním debatovať a potom sa uvelebiť v jeho posteli. Lenže tiež nechcela pôsobiť drzo a ľahnúť si spať a ani mu nepoďakovať za pohostinnosť. Tak ticho ako to len bolo možné sa vrátila do obývačky a nebadane nakukla do miestnosti. Snape stále sedel v kresle, na nohách položená kniha. Dlhé prsty sa zľahka pohrávali so zažltnutými okrajmi strán. Bolo to nepatrné gesto, ale Hermiona nedokázala odtrhnúť zrak od jeho ruky.
„Váš kocúr sa rozvaľuje na mojej nohe,“ Snapov hlas vrátil Hermionu späť do sveta, ktorý sa netočil okolo jeho prstov láskyplne hladiacich knihu položenú na kolenách. Pozrela sa dolu a skutočne zbadala Krivolaba ako si pohodlne leží natiahnutý cez Snapovo ľavé chodidlo.
Hermiona sa rozbehla, aby svojho miláčika vzala preč, ale kým spravila dva kroky bol už Krivolab preč. „Ospravedlňujem sa,“ zakoktala a zovrela ruky za chrbtom. „Kam ho mám na noc zavrieť? Trebárs do spálne?“
Snape pokrčil plecami a vrátil sa k rozčítanej stránke. „Nevidím dôvod, aby bol zatvorený teda za predpokladu, že v mojom dome nespôsobí žiadnu explóziu.“
Hermiona už otvárala ústa, aby ho uistila, že Krivolab sa rozhodne nebude prechádzať po policiach v laboratóriu, keď jej došlo, že jeho poznámka bol slabý pokus o vtip. Usmiala sa. „Samozrejme, že nespôsobí.“ Váhavo prestúpila z nohy na nohu, odkašlala si a prehovorila. „Ešte raz by som vám chcela poďakovať za vašu pohostinnosť. Vážim si to viac než si dokážete predstaviť.“
Snape pomaly vzhliadol a pozrel sa na ňu. Jeho pohľad Hermionu znervózňoval, ale nedokázala povedať prečo je to tak.
„Myslím, že si pôjdem ľahnúť, aby som dohnala zameškané,“ dodala. Snape krátko prikývol a Hermiona sa obrátila a odišla. Cítila na chrbte jeho pohľad až kým ju nepohltili tiene.
Pár minút strávila v kúpeľni a potom v nočnej košeli zamierila k posteli. Predstava spánku bola ako božská mana po toľkých prebdených nociach. Snehovo biele obliečky boli studené a chladili jej ruky a nohy, keď pod ne vkĺzla. Nedokázala odolať a zaborila nos do vankúša a nadýchla sa. Očakávala, že zacíti jeho unikátnu vôňu, ale cítila len jemnú vôňu mydla. Evidentne pred jej príchodom obliečky vypral. Toto zistenie ju trochu rozladilo, ale nedokázala zdôvodniť ani sama pred sebou, prečo jej vadí, že obliečky voňajú po mydle. Akoby nestačilo, že spí v posteli svojho bývalého profesora.
Napriek tomu, že bola k smrti vyčerpaná nedokázala zaspať. Tak len nehybne ležala a počúvala čo sa deje vedľa. Domec bol malý a izolovaný, takže tu v podstate neboli žiadne iné zvuky, ktoré by mohla analyzovať. Len občasné zavŕzganie Snapovho kresla. Konečne sa jej podarilo zaspať až po jedenástej. Snape pokračoval v čítaní dlho po tom čo sa Hermiona odobrala do ríše Morfea.
oooOOOooo
Snape ju stretol druhý deň ráno v chodbe a podal jej hrnček s čajom. Hermiona už mala za sebou ranný rituál krotenia svojich vlasov a úpravy zovňajšku. S vďakou si vzala čaj a nasledovala ho do laboratória. Piatky boli obvykle najmenej rušné dni, nakoľko väčšina objednávok prichádzala v pondelok. Obaja, Hermiona aj Snape, začali pracovať na potrebných elixíroch bez väčších formalít. Ani jeden z nich si na to nepotrpel.
V laboratóriu vládlo ticho a Hermiona si nevedela vynachváliť pokojnú atmosféru, ktorá u Snapa vládla. V porovnaní s hlučným bytom Harryho a Rona to bolo ako oáza pokoja. Prespala celú noc a ráno sa zobudila odpočinutá. Hrnček čaju a príjemná atmosféra boli nečakané, ale rozhodne vítané.
Pri obede, ktorý opäť priniesol Snape pre oboch sa ho Hermiona opýtala či by mu vadilo, keby u neho ostala ďalšiu jednu, dve noci. Len pokrčil plecami a popri jedení šunkového sendviča jej oznámil, že môže pokojne zostať než Asociácia obyvateľov rozhodne o jej byte. Očakávala nejaký dôvetok o tom, že ho otravuje a obťažuje, ale žiadny neprišiel. Zdalo sa, že jej pobyt znáša Snape až podivuhodne dobre.
Snape teraz vyzeral lepšie než kedykoľvek od konca vojny. Pravidelná strava zabezpečila, že konečne trochu pribral a vyzeral zdravšie. Pod očami mal ešte vždy tmavé kruhy, ale to mu nemohla vyčítať. Ona sama strávila po vojne mnoho bezsenných nocí alebo horšie, nocí naplnených nočnými morami. Nedokázala si ani predstaviť hrôzy, ktoré Snape videl ako člen najužšieho Voldemortovho kruhu. Ju hlavne tešilo, že sa jej oplatil risk s prinesením obeda. Dva týždne pravidelnej stravy, respektíve aspoň jedného jedla, robili zázraky.
Piatkové poobedie bolo rovnako tiché ako piatkové ráno a Hermiona dokončila denné povinnosti o čosi skôr. Usadila sa na stoličku a sledovala Snapa pri práci. Pohyb jeho rúk bol rýchly a precízny až hypnotizujúci. Krátko sa porozprávali o práci na projekte, keďže u neho Hermiona bude aj cez víkend. Dosť ju prekvapilo, že bral jej pomoc ako hotovú vec, po tom čo jej v pondelok oznámil, že ona mu nedokáže pomôcť ani omylom. Ako sa hovorí darovanému kotlíku na dno nepozeraj a tak celkom ochotne súhlasila, že mu nasledujúci deň pomôže.
Snape ju z laboratória pustil niečo málo po štvrtej. Hermiona sa premiestnila do Priečnej ulice a poslala Robertovi, Ginnyinmu francúzskemu liečiteľovi, sovu. Od rána premýšľala o Snapovom elixíre a nedokázala sa zbaviť pocitu, že má veľmi konkrétnu osobu, na ktorej ho chce vyskúšať. Robert bol jej najlepšia šanca ako vypátrať či Snape niekoho u Sv. Munga skutočne navštevuje. Ak malo byť rande najschodnejšou cestou ako sa k tejto informácii dostať, tak sa k tomu postaví ako žena a dohodne si rande.
Robertova odpoveď prišla len čo sa vrátila do Snapovej chaty. Jeho list bol stručný, ale prezradil jej, že rezervoval stôl v Kulinárskom kotlíku na sobotu poobede. Snape si čítal v obývačke, keď na okennom parapete pristála sova. Nespýtal sa Hermiony čo je v liste či od koho je. Len zdvihol obočie a vrátil sa k svojej knihe. Mala pocit, že ho vyrušuje v štúdiu a tak sa pobrala do spálne a len zamrmlala, že si pôjde skôr ľahnúť.