Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola pätnásta

Kapitola 15: Predsavzatia a sľuby

Keď otvorila oči hodiny vedľa postele ukazovali štvrť na jednu. Do izby prenikalo jasné denné svetlo, ktoré tlmili len zatiahnuté záclony. V priebehu sekúnd sa jej v hlave premietli udalosti a aktivity dnešného rána. Rukou sa dotkla priehlbiny vo vankúši, kde mal Snape hlavu. Jej radosť poklesla, keď si uvedomila, že odišiel zatiaľ čo ona spala. Ostala ležať v posteli a sledovala ako sa veľká ručička presunula z trojky na štvorku. Bolo deprimujúce prebudiť sa v posteli sama, najmä keď očakávala, že ho nájde vedľa seba.

Rozhodla sa, že sa už nebude utápať v smútku a seba ľútosti. Radšej vstala a omotala okolo seba bielu plachtu. Myslím, že rýchla sprcha a poriadna dávka čokolády mi zlepšia náladu, premietala v duchu. Prešla cez spálňu, zahla za roh a chcela vojsť do kúpeľne. Pohľad, ktorý sa jej naskytol ju však zastavil. Snape stál pri umývadle, rukami sa opieral o biely porcelán. Hlavu mal sklonenú a pohľad upieral do umývadla. Mal na sebe len čierne nohavice, ale jeho biela košeľa visela na háčiku pre uterák kúsok ďalej.

„Ospravedlňujem sa za svoje správanie,“ prehovoril stroho.

Hermiona si pritiahla plachtu bližšie k telu. „Prečo?“

„Nemal som zneužiť situáciu. Beriem na seba plnú zodpovednosť a ja...“

„Nespravil si nič, čo by som si ja sama nepriala, vieš,“ skočila mu Hermiona okamžite do reči.

Snape zdvihol hlavu a zadíval sa na ňu cez zrkadlo pred sebou. Vyzeral unavene a v tmavých očiach sa mu zračil smútok. „Hermiona vieš kto som. Prečo pri Merlinovi by si so mnou chcela mať niečo spoločné?“

„Nestačí, že som si to užívala, že sa mi páčilo byť s tebou?“

„Si veľmi mladá.“

Hermiona vzdorne zdvihla bradu. „Som dosť stará na to, aby som vedela čo sa deje aj na to, aby som zistila kam to môže smerovať.“

Než si uvedomila čo sa deje sa Snape prudko obrátil a pritisol ju ku stene. Dlaňami sa oprel vedľa jej hlavy a uväznil ju. Otvorila ústa, aby protestovala, ale umlčal ju vášnivým bozkom, ktorý ju obral o myšlienky. Jazykom dravo dobýjal jej ústa a oberal ju o dych. „Si nebelvírčanka skrz naskrz, Hermiona,“ zašepkal a odtiahol sa od nej. „A si pre mňa až príliš dobrá,“ dodal, stiahol ruky zo steny a vyšiel z kúpeľne.

Hermiona ho rýchlo nasledovala a sledovala ako si naťahuje čierne ponožky a potom rovnako čierne kožené topánky. Ostala stáť v obývačke, keď sa vrátil do kúpeľne, aby si vzal z háčika košeľu. Plachta sa jej skĺzavala z tela a ona sama bola príliš šokovaná jeho reakciou na jej slová. Oči sa jej rozšírili šokom, keď jej prišla na myseľ ďalšia skutočnosť. Ako keby jej nestačili tieto emočné turbulencie, zabudla použiť kúzlo proti počatiu než mali sex. Bez toho mohla byť už teraz tehotná. „Profesor?“ začala neisto.

Snape sa jej zadíval do očí. „Severus,“ opravil ju jemne.

„Nepoužila som elixír ani kúzlo proti počatiu.“

Než odpovedal pozapínal si gombíky na košeli. „Som sterilný, nemôžem mať deti. Ďalší nádherný dôsledok toho, že som sa príliš často nachádzal na nesprávnom konci prútika pri používaní nebezpečných kliatieb, ako sa zdá.“  

„Och,“ preglgla Hermiona. Hoci jej Snape nepripadal veľmi ako otcovský typ, rozhodne bolo nespravodlivé, že mu bola táto možnosť navždy upretá. Vlastne bola upretá aj jej ak sa rozhodne, že s ním chce budovať seriózny vzťah. Potriasla hlavou, aby zaplašila podobné myšlienky na budúcnosť. „Kam ideš?“

„Musím ísť za mamou.“

Jeho mama. Ach, ako som mohla zabudnúť. Dejú sa aj iné veci na tomto svete ako sex medzi nami. Hermiona vykročila ku spálni, aby sa obliekla. „Pôjdem s tebou.“

„Nie.“ Pokrútil Snape hlavou a vzal jej ruku do svojich veľkých dlaní. „Toto musím spraviť sám.“

Krátko zvažovala, že by na neho pritlačila, ale nechcela na neho naliehať. Nie teraz, keď bol ich vzťah ešte taký krehký. „Vrátiš...vrátiš sa sem?“ pýtala sa neisto.

Zľahka sa na ňu usmial. „Ak tu ešte budeš.“

oooOOOooo

Hermiona nevedela čo so sebou. Po ľahkom obede sa posadila na gauč a čakala snáď celé hodiny, hoci v skutočnosti ubehlo sotva dvadsať minút. Jej pocity a myšlienky o Severusovi boli búrlivé. Chcela, aby tu s ňou zostal a pomohol jej ich utriediť, ale vážne pochybovala, že by bol nápomocný aj keby skutočne ostal.

Ľútosť a výčitky z rána zmizli ako para nad kotlíkom. Len dúfala, že ani on svoje činy neoľutuje. Usmiala sa. Posledné týždne boli ako jazda na húsenkovej dráhe. Boli plné vrcholov a pádov, ale to posledné čo by očakávala bola noc, vlastne ráno, strávené v posteli so Severusom Snapom. Napriek tomu, nech sa snažila akokoľvek, nevedela si svoju budúcnosť predstaviť bez neho. Len pred dvoma týždňami si držala palce, aby ju nevyhodil kvôli spackanému elixíru a zrazu túžila po jeho neustálej spoločnosti.

Posedávať nečinne na gauči celý deň a čakať na jeho návrat nemalo zmysel. Namiesto toho sa radšej zamestnala. Vydrhla kachličky v kúpeľni a kuchyni bez použitia mágie, poutierala prach v celom byte až sa to tam len lesklo. Myšlienkami však stále bola so Snapom a pri situácii, v ktorej sa s rodičmi nachádzal. Jeho otec bol taký zúrivý a nepríjemný. Hermiona si nedokázala predstaviť, že by sa tak správal jej vlastný otec. Dúfala, že obaja, otec aj syn, dokážu nájsť nejaký kompromis vo svojich názoroch než Eileen zomrie, kvôli ich tvrdohlavosti.

Z toho mála čo strávila s jeho mamou sa Hermione staršia žena veľmi pozdávala. Bola láskavá, ale silná s nezbednou povahou. Spôsob akým z Hermiony páčila podrobnosti o vzťahu so Severusom bol spätne vlastne veľmi zábavný. Uvažovala či Eileen videla medzi nimi niečo čo oni sami nevideli, tú noc, keď ho Hermiona sprevádzala domov.

Popoludnie sa pomaly menilo na večer a Hermionu po celodenných domácich prácach bolelo celé telo. Vošla do svojej dokonale čistej kúpeľne a vhupla do sprchy. Práve keď si zmývala z vlasov šampón pocítila na chrbte studený vzduch. Zrazu sa jej okolo pása obkrútili teplé ruky a Hermiona sa musela oprieť o stenu, aby udržala rovnováhu. Prudko obrátila hlavu, aby zistila čo sa deje.  

 „Pšt...“ povedal Snape s perami pritisnutými k jej uchu. Oprel si líce o to jej s prinútil ju obrátiť hlavu späť.

Hermiona cítila ako sa k jej chrbtu tisne jeho nahé telo. Chcelo to všetku jej koncentráciu, aby si zachovala zdravý rozum. „Ako je na tom tvoja mama?“

„Vyskúšajme niečo nové Hermiona,“ povedal a perami jej jemne prechádzal po krku. „Skúsime či dokážeš v nasledujúcich minútach mlčať.“

„Ale tvoja mama, ten nádor?“ Zahryzla si do pery, keď ju objal aj druhou rukou a vzápätí ňou skĺzol medzi jej nohy.

„Nechcem o tom teraz hovoriť.“ Pokrýval jej krk jemnými bozkami. „Je ti to nepríjemné?“ opýtal sa po chvíli ticha. Jedna jeho ruka sa lenivo pohrával s kučierkami medzi jej nohami a druhá láskala jej prsia.

Hermiona sa pokúšala odpovedať. „To nie, je mi to veľmi príjemné.“

„Dobre. Tak pekne zavri tú svoju pusu a buď tak ticho ako len dokážeš.“

Hermiona pevne zomkla pery a utrela si vodu z tváre. Snape ju chytil za boky a obrátil ju tvárou k sebe. Hermiona zachytila na sekundu jeho tvár, ale potom jeho hlava zmizla. Kľakol si totiž pred ňu a pevne ju pritlačil k stene mimo dosahu teplej vody zo sprchovej hlavice.

Jednu jej nohu si vyložil na plece a zaboril tvár medzi jej stehná a jemne vychutnával vlhkosť medzi nimi. Zalapala po dychu a z hrdla sa jej vydralo priškrtené zastonanie. „Ticho,“ napomenul ju pobavene. Hermiona si nebola istá či dokáže mlčať ak bude jeho jazyk pokračovať v začatých aktivitách. Naslepo sa načiahla a pevne zovrela poličku, na ktorej obvykle bývalo mydlo. Druhú ruku zaborila do mokrých čiernych vlasov svojho trýzniteľa.

Severus pokračoval a striedavo lízal a zasúval jazyk do jej vnútra. Hermiona si hrýzla pery, aby zamedzila povzbudzujúcim vzdychom, ktoré sa jej drali na jazyk. Ale všetka jej sebakontrola vyfučala, keď do nej vsunul dva prsty a popritom jazykom láskal presne to správne miestečko. „Ach Severus...,“ zamrmlala a pevnejšie mu zovrela vlasy.

Zdvihol hlavu, zadíval sa jej do očí a s úškrnom skrútil prsty. Jej vzrušenie vzrástlo a už nedokázala ovládať svoje telo, ktoré sa svojvoľne pohybovalo proti jeho čarovným prstom. „Myslím, že som ti kázal byť ticho.“ Zavrčal a opäť zaboril tvár medzi jej nohy, pričom ich roztiahol ešte viac ako pred chvíľou. Bola to otázka sekúnd než Hermiona dosiahla vrchol. Z hrdla sa jej drali nesúvislé vzdychy rozkoše a rezonovali v malom priestore sprchového kúta. Severus sa postavil a objal jej chvejúce sa telo, aby jej poskytol oporu.

„Mal som vedieť, že nebelvírčanka nedokáže mlčať.“

Hermiona mu venovala lenivý, spokojný úsmev. „Ale, ale profesor myslím, že ste si to pekne užili.“ Zdvihla ešte stále roztrasenú nohu a stehno pevnejšie pritisla k jeho erekcii.

„Nuž áno, tvoj nedostatok kontroly ma celkom uspokojil.“    

Hermiona sa prešuchla popri ňom a vymenila tak ich pozície. Takže teraz to bol on, kto stál pritisnutý chrbtom k stene. Uvoľnil objatie a nechal Hermionu, aby si po jeho vzore, pred ním kľakla. Vzhliadla hore a stretla sa s dychtivým pohľadom obsidiánových očí, bolo to jediné povzbudenie, ktoré potrebovala. Zhlboka sa nadýchla a vzala medzi pery špičku jeho mužnosti. Vsala ho do svojich rozhorúčených úst.

Severus vydýchol prekvapením, keď ho vzala do úst celého a jazyk obkrúžila navreté žily na spodku jeho erekcie. Obe ruky vplietol do záplavy jej vlhkých kučier, aby ju usmernil, keď sa jeho boky nedočkavosťou a vzrušením zhupli dopredu. Keď prehovoril jeho hlas bol drsný a zadýchaný. „Je to už príliš dlho, drahá. Moja kontrola je...rovnako nedostatočná ako tá tvoja.“

Hermiona súhlasne zahmkala a zdvihla oči, aby sa mu mohla zadívať do tváre. Po pár sekundách jeho telo naplo a zašklbalo ním. Uvoľnila svoje zovretie a nechala ho čiastočne vykĺznuť zo svojich úst, keď vyvrcholil na jej jazyk a bradu. Teplá voda rýchlo zmyla evidenciu príjemnej aktivity, ale Snape na ňu aj naďalej upieral zrak, prsty mal zaborené v jej vlasoch aj keď sa od neho úplne odtiahla. „Som rada, že si sa sem dnes vrátil,“ povedala potichu.

„Ja tiež,“ súhlasil a vytiahol ju na nohy.

Hermiona sa začervenala a rýchlo odvrátila tvár, natiahla ruku ku kohútiku a zastavila vodu. Z poličky vzala dve veľké osušky a jednu mu s hanblivým úsmevom ponúkla. Vzal si ju, osušil si mokré telo a nakoniec si ju omotal okolo pása. Hermiona si dala na čas, pomaly utierala každý centimeter svojej pokožky huňatým uterákom. Keď Severus vyšiel z kúpeľne, obkrútila si osušku okolo tela a voľný koniec zastrčila pod ľavú ruku.

Severus sedel na gauči len v uteráku a nespúšťal oči z kúpeľne. Napriek ich nedávnym dôvernostiam sa Hermiona pod jeho prenikavým pohľadom cítila neisto. Hanblivo skrížila ruky na hrudi v dôsledku čoho osuška ešte pevnejšie obopla jej telo. Váhavo podišla ku gauču, na ktorom sedel. „Ako sa má tvoja mama?“

Jeho pohľad skĺzol z jej tela a zabodol sa do osušky, ktorá mu zakrývala stehná. Rýchlo mrkol späť na ňu a potom opäť na seba. Zas vzhliadol a zadíval sa jej do očí než očami spočinul na svojich kolenách. Hermiona podišla bližšie a naznačila, že sa chce posadiť vedľa neho. Okamžite ju objal okolo pása a zľahka si ju usadil do lona. „Hermiona, veď som ti naznačil, kde chcem, aby si si sadla,“ zašepkal jej do ucha, kým sa ona vrtela, aby si našla pohodlnú polohu.

„No mohol si jednoducho povedať ‛Sadneš si mi do lona?’.“

Odhrnul jej neposlušné kučery z tváre. Čelo si oprel o jej líce a zhlboka vydýchol. „Lekári dávajú mojej mame najviac tri až štyri mesiace života. Nádor je neoperovateľný a neliečiteľný.“

„Predsa musí byť spôsob...,“ začala Hermiona a pokúsila sa otočiť, aby sa mu dívala do tváre.

Nosom jej zľahka prešiel po líci. „Ani v Čarodejníckom svete nie je známa liečba rakoviny a ak by aj bola otec mi zakázal ju vziať z nemocnice.“

Zdvihla ruku a jemne ho hladkala po nahej hrudi. „Mrzí ma to,“ zamumlala.

„Takmer ma vyhodil a vyhrážal sa mi muklovským zákazom styku, aby mi zabránil v ovplyvňovaní mamy. Prebrala sa a vyhovorila mu to, ale odmietla opustiť nemocnicu zo svojej vlastnej vôle, prehlásila, že musí ostať s otcom.“ Jeho hlas bol prázdny, bez záujmu. Vedela, že sa veľmi trápi vzniknutou situáciou, ale nával primnohých emócii nakoniec vyústil v otupenosť.          

 „Tvoj otec sa bojí toho, čomu nerozumie,“ prehovorila pomaly Hermiona a prstami mu prechádzala po kľúčnej kosti.

Prikývol. „To preto mama po celé tie roky pred ním tajila svoju mágiu. Keby som bol moták...“

„Nie,“ prerušila ho Hermiona okamžite. „Nie je to tvoja chyba Severus. Rozprával si sa dnes vôbec s mamou?“

„Krátko. Myslím, že si smrť vlastne želá.“

„A ty?“

Severus pokrútil hlavou. „Ja chcem, aby bola šťastná,“ odvetil a pevnejšie zovrel Hermionu, aby sa vzápätí mohol nakloniť pre prútik, ktorý bol na zemi. „Accio, list pre Hermionu.“ Malý kúsok bieleho papiera zaplachtil vzduchom a pristál mu v dlani. „Toto napísala pre teba,“ vysvetlil.

„Čo sa tam píše?“

„Neviem. Je to pre teba Hermiona, nie pre mňa.“

Opatrne si vzala papier a rozložila ho. Mierne roztrasený rukopis Eileen Snapovej pokrýval polovicu malej stránky.

Hermiona cítila, že ju v očiach pália slzy, ktoré sa jej každú chvíľu zgúľajú po lícach. Obzrela sa na Severusa. Keď otvorila list, tak sa odvrátil, aby jej doprial pri čítaní súkromie. „Chcel by si si to prečítať?“ opýtala sa.

„Nie,“ odvetil, vzal jej list z ruky a niekoľkokrát papier preložil a potom ho uložil na opierku gauča. „Ako som povedal bolo to určené teba a nie mne.“

„Tvoja mama ťa veľmi miluje,“ zašepkala Hermiona a uhladila mu mokré vlasy. Obrátil hlavu a zadíval sa na čisté záclony, ktoré zakrývali okno. „Povedal si jej o nás?“ vyzvedala.

„Nás? Nie, teda nie priamo, ale zdalo sa mi, že niečo vytušila.“

Hermiona sa posunula, aby sa mu mohla lepšie pozrieť do tváre. „Môžeš ľuďom hovoriť, že sme spolu. Myslím to s tebou úplne vážne.“

Konečne sa jej pozrel do očí. „Úplne vážne?“

„Úplne,“ usmiala sa Hermiona. „Chcem viac ako len dnešok, ak teda máš záujem.“

„Mám záujem o čo presne?“

„Niečo dlhodobé, čo zahŕňa hlboké, intelektuálne debaty, trefné poznámky, varenie elixírov a zdieľanie postele na dennej báze,“ vymenúvala a bola si vedomá nepríjemnej hrče, ktorá sa jej usadila v krku a bránila jej v dýchaní.

Snape podvihol obočie a prejavil mierny záujem.

„Tvoja mama povedala, že ťa urobím šťastným,“ dodala Hermiona s nezbedným úsmevom.

„Vážne?“ Prehodil Snape a kútiky úst sa mu skrútili v miernom úsmeve.

Hermiona prikývla. „Ó áno. Ako si mi raz povedal mám mať úctu k šedinám a preto si nedovolím urobiť nič iné ako tvoju mamu poslúchnuť.“

„Možno by som si ten list mal predsa len prečítať.“ Snape sa natiahol za listom a začal ho pomaly rozkladať.

Hermiona mu ho vzala z ruky než stihol prečítať prvú vetu. „To je súkromné.“

Zasmial sa a Hermiona obdivoval aké má nádherné oči, keď v nich zažiaria nezbedné ohníčky. Nakoniec zvážnel, ale vrásky veselosti okolo očí ostali. „Mama si myslí, že som do teba zaľúbený.“

Jej srdce vynechalo úder, aby sa vzápätí rozbehlo dvojnásobnou rýchlosťou. „A si?“

„To čakáš od slizolinčana, že takto skoro odkryje svoje karty?“ spýtal sa s úsmevom a mierne podvihnutým obočím. „Máme pred sebou predsa celé roky, no nie?“

Zaklonila hlavu a od srdca sa rozosmiala. Smiech jej zamrzol v hrdle, keď ucítila jeho pery na svojej kľúčnej kosti. „Dnešok je prvým dňom zvyšku našich životov, Severus Snape,“ povedala.

„Pevne verím, že druhá polovica bude lepšia než tá prvá.“

Hermiona mu položila ruku na zátylok a usmernila jeho hlavu a hlavne pery späť k svojej hrudi. „Bude ak to bude záležať na mne.“

Severus posunul pery na jej krk a potom ju bozkával na sánku, bradu až konečne našiel jej pery. „Si absolútne jedinečná, vieš,“ zašepkal tesne nad jej perami.

„A ty si nádherne komplikovaný muž, ale myslím, že si to budem časom poriadne vychutnávať.“

Severusov jazyk si našiel cestu do jej úst a rovnako tak si jeho ruka vydobyla cestičku po jej stehne pod osušku. „Čo na to povedia Potter a Weasley?“ vyzvedal a odtiahol sa, aby jej doprial nádych.

Hermiona sa uškrnula. „Až tak ma to nezaujíma, ale ak s tým budú mať problém, tak nech si trhnú labou.“

S tým sa k nemu opäť naklonila a pobozkala ho. Dala slovo zomierajúcej žene, že ho bude milovať, keď tu už ona nebude a mienila ho dodržať. 

Koniec