Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola siedma

Miluj ho, keď tu ja už nebudem

Od anogete

Preklad kapi

Kapitola 7: Pýtate sa na môj názor?

V piatok ráno, keď Hermiona otvorila obálku so svojou týždennou výplatou, zistila, že je v nej viac galeónov než malo byť podľa ich dohody. „Pane myslím, že ste sa pomýlili pri mojej výplate. Mám tu navyše rovných osem galeónov,“ doplnila a obrátila sa tvárou k Snapovi.

Ako vždy bol zhrbený nad kotlíkom. Jediný rozdiel z dnešného rána bol ten, že len čo vošla hodil jej obálku s peniazmi a až potom sa vrátil k práci. Po jej poznámke sa ani neunúval otočiť, len bez záujmu odvetil. „To sú peniaze za jedlo, keďže trváte na tom, že mi každý deň čosi prinesiete.“

„Ale to predsa nie je nutné. Ja som len chcela pomôcť a...“

„To by stačili slečna Grangerová,“ skočil jej Snape do reči a efektívne tak ukončil Hermionine pokusy o vysvetlenie. „Vždy si platím svoje záväzky. Galeóny sú vaše a nepokúšajte sa mi ich vrátiť. Nechcem už o tom počuť ani slovo. Teraz sa vráťte k práci.“

Hermiona otvorila ústa, ale než niečo stihla povedať tak si to rozmyslela a ústa radšej zavrela. Jeho nálady sa menili ako počasie. Slnečno sa zmenilo na zamračené v priebehu pár sekúnd, respektíve polooblačno sa zmenilo na zamračené. „Slnečno“ v Snapovom prípade nebolo veľmi reálne. Všetko čo i len trochu slušné či ohľaduplné musel okamžite vykompenzovať nevrlosťou či krutou poznámkou. Bolo to ako spraviť jeden krok vpred, ale hneď nato tri kroky vzad. Značne ju  rozčuľovalo, že jeho správanie je také nepredvídateľné. Odložila galeóny do vrecka a rozhodla sa nechať to plávať. On o tom hovoriť nechcel  a ona jeho prianie rešpektovala.   

Ranné povinnosti ubiehali v rýchlom tempe a čo nevidieť sa už Hermiona vracala s dvoma porciami od Troch metiel. Ako bolo ich zvykom, Snape ju nasledoval do kuchyne, aby sa spoločne naobedovali. Zriedkakedy počas jedla prehodili čo len jednu vetu, ale aj tak si Hermiona vychutnávala pokojnú atmosféru malého domca a Snapovu spoločnosť aj keď mĺkvu. Za oknom kuchyne štebotali vtáčiky a teplé slnečné lúče ožarovali inak tmavú miestnosť. Jemné štrkotanie príboru bolo podivne upokojujúce. Pripomínalo Hermione všetky mierumilovné obedy v nepravdepodobnej spoločnosti profesora Snapa.

Dusené mäso od Rosmerty sa rozplývalo na jazyku, ale aj tak sa ním Hermiona skoro zadusila, keď si z ničoho nič Snape odkašlal a prehovoril. „Celkom ma zaujali myšlienky o raste buniek, ktoré ste popísali vo vašom článku slečna Grangerová. Ako viete pracujem na elixíre pre pacientov v kóme a informácie z vášho článku by mohli byť určitým spôsobom nápomocné.“

Chvíľu jej trvalo než sa zorientoval v Snapovom pozvaní do diskusie, ktoré prišlo ako blesk z jasného neba. „Súhlasím pane. Ak dokážeme pomocou elixíru vytvoriť nové mozgové bunky, tak potom rozhodne môžeme tento elixír modifikovať, aby stimuloval obnovu existujúcich buniek prípadne doplnil nové k už vytvoreným.“

„Samozrejme to by záviselo na type a rozsahu poškodenia u konkrétneho pacienta,“ dodal Snape.

Hermiona zvraštila obočie a upustila lyžicu do misky. „Tak moment,“ prehovorila náhle, „vy hovoríte o mojom článku.“

Snape nechápavo podvihol obočie. „Áno a?“

„Vy ste čítali môj článok?“

„Áno.“ 

Hermione sa na tvári rozlial šťastný úsmev. „Vy ste čítali môj článok.“ Tentokrát to už nebola otázka, ale konštatovanie plné pýchy.

Snapovi sa mierne zachveli kútiky. „Áno.“

„Ale ako...“

Len ledabolo mávol rukou a pohodlnejšie sa oprel o operadlo drevenej stoličky, na ktorej sedel. „Čítal som váš článok pred niekoľkými týždňami, vlastne ešte než sme sa stretli v kaviarni, ale nikdy som si nespojil meno autorky s Jane Whartonovou, s ktorou som si dohodol pracovný pohovor. Keď som zistil, že Jane Whartonová ste vy slečna Grangerová, došlo mi aj to ostatné.“

„Vy ste čítali môj článok,“ zopakovala Hermiona a nedokázala sa prestať usmievať.

„Už to prestaňte opakovať ženská. Ako som povedal poznám všetkých elixírových výskumníkov a nik z nich nikdy nepublikuje pod pseudonymom. Chcú totiž všetku slávu, ktorú môžu v akademických kruhoch získať. To znamenalo jediné, že autor musí byť môj bývalý študent či študentka. A hoci som mal za tie roky v triede zopár schopných študentov, žiaden z nich by nedokázal napísať takýto článok. Až na jednu výnimku. Vás slečna Grangerová. Bolo logické, že vy ste Jane Whartonová. Mal som na to prísť ešte pred naším interview.“

Hermione sa točila hlava. Žiaden z nich by nedokázal napísať takýto článok. Až na jednu výnimku. Vás slečna Grangerová. To rozhodne znelo ako kompliment. „To ste práve pochválili  mňa a môj článok, profesor?“ spýtala sa s úškrnom.

Snape hodil obrúsok na prázdny tanier a vstal. „Nenechajte si slávu stúpnuť do hlavy slečna Grangerová. Našiel som vo vašich teóriách o raste buniek zopár nedostatkov.“

Hermiona sa postavila hneď za ním a len s problémami ovládla svoje nadšenie. Chvejúcim sa hlasom povedala. „Práve preto by som s vami rada prediskutovala moje teórie k tejto téme. Nik iný nemá záujem sa so mnou o tom baviť, lepšie povedané moji známi majú len základné vzdelanie v oblasti elixírov a preto tak sofistikovaná diskusia s nimi nie je možná. Možno by ste mohli zvážiť moju asistenciu vo vašom výskume? Som si istá, že prinesiem do vášho výskumu novú perspektívu. Zároveň možnosť spolupracovať s tak skúseným Majstrom elixírov pri vývoji experimentálneho lieku bude pre mňa neoceniteľná.“ Hermiona pred sebou pevne zovrela ruky a čakala na jeho reakciu.

Uplynulo niekoľko dlhých sekúnd než Snape hlavou krátko prikývol. „Väčšina môjho súkromného výskumu prebieha cez víkendy. Ak máte o spoluprácu so mnou záujem budete sem musieť chodiť cez soboty a nedele.“

Energicky pokývala hlavou. „Veľmi rada strávim víkendy výskumom s vami. Je to moja vášeň, pane. Nie je nič čo by som robila radšej.“

Snapove čierne oči sa na chvíľu zadívali do Hermioniných orieškovo hnedých. „Dobre slečna Grangerová, uvidíme sa teda zajtra.“

oooOOOooo

Hermiona sa cítila akoby sa dívala na niečo posvätné. Poznámky profesora Snapa o jeho experimentoch ležali naukladané pred ňou na dubovom stole. V knihách boli útržky popísaných pergamenov alebo boli poznámky priamo na okrajoch strán. Na prvý pohľad sa zdalo, že je to na stole nahádzané bez ladu a skladu, ale pri bližšom štúdiu jednotlivých textov, pergamenov, denníkov a kníh si uvedomila, že všetko je až úzkostlivo organizované. Dalo by sa povedať, že sú to roky práce zhrnuté v niekoľkých kôpkach pergamenov a zopár vybraných knihách.        

Bolo podivné byť pri jeho práci takto blízko nieto sa jej ešte dotýkať. Evidentne veľká časť Snapovho života ležala vo výskume a práve teraz pred ňou na stole. Dátumy pri niektorých záznamoch boli poriadne staré, keď boli zapisované ona sama bola ešte dieťa, ktoré nemalo o mágii ani páru. Bolo pre ňu šokujúce, že ju k svojmu výskumu vôbec pustil.

Keď Hermiona ráno prišla, vzal ju Snape do svojej pracovne a ponúkol jej kreslo pri svojom pracovnom stole. Naukladal pred ňu výskumné materiály a vyzval ju nech si ich preštuduje. Podotkol, že mu nebude nápomocná ak nebude mať predstavu čo všetko už pri svojich experimentoch vyskúšal. Väčšinu soboty strávila čítaním jeho poznámok a tiež niekoľkých kníh, ktoré považoval za vhodné dať jej do pozornosti, nakoľko v nich boli zmienky o liečení pacientov v kóme.

Neskoro poobede si uvedomila, že vlastne od raňajok nemala nič v ústach. Pošúchala si unavené oči a prešla cez halu do laboratória. Snape stál uprostred pri stole a čelom k dverám. Rukami sa zľahka opieral o stôl skúmal rastliny pred sebou, ktoré Hermiona nepoznala. Zdalo sa, že je stratený vo svojich myšlienkach, nakoľko vôbec nezaznamenal jej príchod.

Odkašlala si a riekla. „Vaše poznámky sú zaujímavé profesor. Veľmi si vážim, že ste mi umožnili si ich prečítať.“

Snape zdvihol hlavu a jeho pohľad sa pomaly zaostril na Hermionu. Opäť vyzeral poriadne vyčerpaný a akosi podivne stratený. Poriadne sa o seba nestaral čo bolo až bolestivo zrejmé z jeho vychudnutého, podvyživeného tela, tmavých kruhov pod očami a pohľadu štvaného zvieraťa, ktorý sem tam, keď si nedal pozor, zachytila v jeho tvári.

Keďže sa na ňu len mlčky díval, prehovorila ona. „To je pupkovník?“ Rukou naznačila k rastline na stole.

Mrkol dole na kôpku lístkov a pokrútil hlavou. „Nie je to mäta, moja vlastná variácia, ktorá nemení účinky elixíru len maskuje jeho príšernú chuť.“

„Nuž keď to nefunguje, tak asi nemá veľmi zmysel zaoberať sa chuťou. A som si istá, že človeku v kóme bude dosť jedno akú chuť bude mať elixír, ktorý do neho nalejú,“ odvetila a posadila sa oproti nemu.

Asi máte pravdu,“ súhlasil Snape. Potriasol hlavou a ona mohla takmer vidieť ako sa dáva dohromady. „Prečítali ste si moje poznámky k výskumu?“

„Áno pane.“

„A? Máte nejaké nápady, slečna Grangerová?“ Jeho tón bol ostrejší než by sa jej páčilo a vyprovokovalo ju to k rovnakej reakcii.

„Samozrejme, že mám nápady, profesor. Len som si nikdy nemyslela, že príde deň, kedy ma vy požiadate o môj názor.“

„To ani ja slečna Grangerová. Zúfalé časy však volajú po zúfalých činoch ako sa zvykne hovoriť.“

„Čiže vo vašom výskume som zúfalý čin?“

Odtrhol malý zelený lístok zo stonky rastlinky a vhodil ho do kotlíka vedľa seba. „Samozrejme, že ste. Veľmi nerád to priznávam slečna Grangerová, ale vyčerpal som všetky možnosti a zúfalo rýchlo mi dochádza čas. Snažil som sa vyvinúť tento elixír celé roky, ale bez úspechu. Potrebujem nový uhol pohľadu, novú perspektívu.“

„Prečo ja?“

„Musím mať dôvod?“

„Je niekoľko Majstrov, ktorí by vám ochotne poskytli svoj názor na váš experiment,“ podotkla Hermiona.

Snape prikývol. „Áno a my dvaja sme sa už bavili o týchto Majstroch, slečna Grangerová. Väčšinou sú to starí dedkovia, ktorí majú zabehané postupy a o výskum nemajú záujem. Ich názory pre mňa nie sú dôležité, pretože viem presne čo mi môžu povedať.“

„Nízke sebavedomie rozhodne nie je váš problém,“ uškrnula sa Hermiona.

Zadíval sa jej do očí. „Ja som realista slečna Grangerová. Tomuto som sa začal venovať ešte než ste sa narodili a obaja vieme, že moje znalosti elixírov sú rozsiahle inak by ste ma neprosili o túto prácu. Rozhodne vás sem neťahala možnosť pracovať pre umasteného netopiera.“

„V živote nikdy som vás tak nenazvala!“ ohradila sa Hermiona. „Vždy som vás bránila, keď vám ostatní nadávali. Vždy som vás rešpektovala a vždy som vám dôverovala.“

 „Spomínam si na incident z vášho prvého ročníka v Bradaviciach, keď ste vy a vaši otravní priatelia verili, že sa pokúšam ukradnúť Kameň mudrcov.“

Prevrátila očami. „Profesor mala som vtedy dvanásť. Boli ste nepríjemný a zlý ku všetkým nebelvírčanom. Čo som si asi tak mala myslieť?“

Snape sa prudko zvrtol a z police za sebou vzal sklenenú nádobu. „Bude najlepšie ak sa vyhneme diskusiám o minulosti.“

„Súhlasím,“ prikývla Hermiona. „Na čom záleží je to kde sme dnes a čo môžeme spraviť. Ak chcete môj názor tak prvým krokom bude identifikácia všetkých potenciálnych prísady, spísanie ich vlastností a ich reakcie či už pozitívne alebo negatívne s ostatnými prísadami. Keď budeme mať kompletný zoznam môžeme začať kombinovať jednotlivé položky až vytvoríme stabilný elixír.“

„To už som spravil.“

„Áno, ale pred pätnástimi rokmi. Vy ste povedali, že Majstri elixírov sú starí dedkovia, ktorí sa zasekli v minulosti. Myslím, že váš problém je, že sa sústredíte na jednu dve kľúčové prísady a nedíva sa na to ako na celok.“

Snape rozzúrene zatvoril nádobu a s tresnutím ju vrátil nazad na policu. „A aké sú tie záhadné prísady, ktoré ako vravíte mi unikajú?“

„Smiem použiť vaše knihy?“ Hermiona kývla hlavou ku knižnici na druhom konci miestnosti. 

Mávol rukou. „Kľudne, vedel som, že knihomoľa ako vy od nich dlho neudržím.“

Hermiona sa po ich konfrontácii mierne chvela. Konfrontácia je jednoduchá, keď ste vy ten nahnevaný, ale čeliť nahnevanému Snapovi a zachovať si pri tom chladnú hlavu bolo oveľa komplikovanejšie ako si pôvodne myslela. Prstami prechádzala po chrbtoch kníh až kým našla to čo hľadala: Nevyhnutné prísady do povzbudzujúcich a liečivých elixírov.

Vrátila sa k stolu s knihou v rukách. Otvorila ju a listovala jej obsahom preskakujúc kapitoly, v ktorých nebolo nič k veci. Snape bol elixírom posadnutý. Roky stáleho štúdia a nekončiacich pokusov o vývoj elixíru to už nebolo hoby, ale poslanie. Podľa jeho zúrivého úsilia dokonca poslanie osobného charakteru. Výsledkom tejto posadnutosti bol zúbožený stavu jeho zdravia. Všetok svoj voľný čas sústredil na vytvorenie stabilnej verzie elixíru a zanedbával svoje telo, myseľ aj svet okolo seba.

Pichlo ju pri srdci pri tejto myšlienke. Tak zúfalo hľadal liečbu, že si vlastne ani neuvedomoval, že tým sám seba zabíja. Želala si, aby jej povedal prečo je taký zameraný práve na tento elixír.

„Tu,“ zabodla Hermiona prs do knihy. „V tejto kapitole je niekoľko prísad, ktoré by sme mali zvážiť.“ Snape obišiel stôl, postavil sa za ňu a ponad jej plece sa zadíval na knihu. Nakláňal sa nad ňou a čítal obsah strán a Hermiona musela konštatovať, že napriek svojmu výzoru vonia veľmi príjemne. Takto blízko nebola pri Snapovi snáď od piateho ročníka, keď sa zvykol nakláňať nad kotlíky študentov. Zrazu sa cítila ako veľmi nesmelá pätnástka.    

Hermiona len v duchu pokrútila hlavou nad svojimi hlúpymi myšlienkami. „Všetky tieto prísady som už zvážil vo svojom výskume, ako ste zistili pri čítaní mojich poznámok. Sú buď neefektívne alebo príliš komplikované na aplikáciu do elixíru. Pupkovník bola jediná, ktorá sa dala skutočne použiť.“

„A aký je problém s pupkovníkom?“ spýtala sa.

Snape sa naklonil bližšie, aby lepšie videl na knihu. Jeho teplý dych ju pošteklil na uchu, keď prehovoril. „Reaguje zle takmer so všetkými bežne používanými prísadami čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje jeho silu a efektivitu. Takže vo výsledku mám vždy nestabilný elixír, ktorý pacientovi nie je možné podať alebo elixír, ktorý nemá dostatočnú silu.“

Keby som tak našla chlapa, ktorý by mi do ucha šepkal elixírové výskumy, pomyslela si a takmer sa zachichotala. Hermiona sa nadýchla, teraz rozhodne nebol čas rozjímať o perfektnom chlapovi, hlavne keď ten chlap mal vlastniť Snapov hlas a vedomosti. Evidentne trávila v spoločnosti Majstra elixírov priveľa času, keď čokoľvek na ňom začínala považovať za príťažlivé.

„Možno pupkovník nie je tá správna prísada na vytvorenie úspešného elixíru. Existujú stovky známych prísad, ktoré sa používajú v posilňujúcich elixíroch a tie môžu byť skombinované s ďalšími stovkami prísad, ktoré zosilnia ich účinky. Množstvo potenciálnych kombinácii je takmer nekonečné,“ odvetila a obrátila dve strany, aby videl rozsiahly zoznam prísad, ktorých použitie by mali zvážiť.

Zacítila závan chladného vzduchu, keď sa od nej odtiahol a vrátil sa na svoje pôvodné miesto. „Spochybňujete môj výskum, slečna Grangerová?“ 

Hermiona si nebola istá svojou odpoveďou. „No to nie pane, nespochybňujem opodstatnenosť vášho výskumu. Som si istá, že je poriadne premyslený a komplexný. Iba sa obávam, že ste svoje možnosti zúžili na príliš malé množstvo prísad. Ak pupkovník nie je tá správna prísada, ktorá vytvorí efektívny elixír, tak potom všetok váš čas a energia vyjdú navnivoč.“

Neodpovedal, len si začal pripravovať potrebné prísady na nový elixír. Odtlačil kotlík s mätovým lístkom nabok a na jeho miesto postavil nový kotlík. Sledovala ako sa pohybuje po miestnosti a chystá si rastliny, nádoby, flakóniky a rôzne iné drobnosti na pracovný stôl. Jeho pohyby boli precízne a plynulé, keď začal chystať jednotlivé prísady do potrebného stavu. Chcela povedať niečo, čo by ho vyprovokovalo k reakcii, ale bol príliš zameraný na svoju prácu a ona zas na ladný pohyb jeho rúk, keď vhadzovali jednotlivé prísady do malého čierneho kotlíka.

Pridal asi polovicu nachystaných prísad a pomaly ich miešal než znovu prehovoril. „Prísady nie sú to jediné čo ovplyvňuje výsledný elixír. V procese prípravy je veľké množstvo premenných, ktoré môžu spôsobiť dramatický rozdiel vo finálnom produkte.“

Pridal štipku bieleho prášku do kotlíka a rozvážne pokračoval. „Teplota ohňa pod kotlíkom alebo jeho absencia, spôsob prípravy každej ingrediencie, čas medzi jednotlivými zamiešaniami a smer, v ktorom sa mieša – všetko toto môže ovplyvniť elixír.“

„To je dôvod, prečo väčšina študentov považuje elixíry za komplikované,“ odvetila mäkkým hlasom.

„A vy? Považujete ich za komplikované slečna Grangerová?“      

Hermiona sa jemne usmiala. „Iba keď Neville odmietne počúvať moje rady.“

„Ach áno, pán Longbottom a jeho notoricky známe výbušné zmesi. Nedovolím si ani nazvať ich elixírmi, nakoľko boli dobré len na jediné a to zničenie kvalitného kotlíka.“

„Snažil sa ako najlepšie vedel.“

„Áno a vy ste sa snažili mu stále pomáhať.“

Pokrčila plecami a dívala sa ako vhodil do kotlíka nadrobno nasekaný list. „Niekto mu musel pomôcť. Bol z vás na smrť vydesený.“

Snape pridal posledné dve prísady a pokračoval v miešaní. „Vy ste neboli?“

„Vydesená z vás?“ opýtala sa Hermiona. „Možno počas prvých dvoch rokov v Bradaviciach, ale len čo som bola staršia som pochopila, že sa len snažíte zabrániť nehodám a výbuchom. Ale tiež ste pri tom mohli byť o čosi milší.“

„Milý bolo niečo čo som si pri svojej úlohe špióna a smrtijeda nemohol dovoliť.“

Hermiona si oprela lakeť o stôl a dlaňou si podoprela bradu a sledovala Snapa ako mieša elixír. Jeho zrak bol upretý na elixír a jemné vírenie tekutiny vo vnútri kotlíka. Vlasy sa mu zviezli pozdĺž tváre a vytvorili okolo nej čierny závoj. Bol unavený. Hermiona si želala, aby dokázala jediným lúsknutím prstov všetko napraviť. Chcela mu dať stabilný, fungujúci elixír, aby si konečne mohol oddýchnuť, možno prvý krát vo svojom živote. Zdalo sa, že poriadny spánok si nedoprial už mnoho rokov. 

Snape vytrhol Hermionu zo zamyslenia, keď prestal miešať a vytiahol z vrecka malý flakónik. Obratne ho naplnil tekutinou a vrátil ho do vrecka svojho čierneho kabátu. „Je to hotové?“ spýtala sa.

„Hotové áno, ale na deväťdesiat deväť percent nefunkčné.“ Konečne vzhliadol a zadíval sa jej do očí. „Obávam sa, že som len márnil váš čas, slečna Grangerová. Bežte domov a užite si zvyšok víkendu. Pekný deň.“ Snape sa so zapraskaním premiestnil a zanechal Hermionu v laboratóriu samotnú.

Stála v jeho prázdnom dome niekoľko minút a uvažovala kam sa tak zrazu vyparil. Nakoniec si cez plece prehodila batoh a premiestnila sa tiež. O pár sekúnd už stála vo vstupnej hale u Sv. Munga a pýtala sa staršej čarodejnice na recepcie, kde nájde Ginny Weasleyovú. O chvíľu už do haly vošla zadýchaná Ginny a spoločne vyšli von, aby sa mohli nerušene porozprávať.

„Čo sa deje?“ vyzvedala Ginny len čo prekročili prah vchodových dverí.

„Videla si niekedy, že by Snape navštívil niekoho u Sv. Munga?“

Ginny pokrútila hlavou. „Nevidela som ho od procesu po skončení vojny.“

Hermiona pokrčila plecami. „Hm, bolo to len také tušenie.“

„Aké tušenie? Čo sa deje so Snapom?“

Hermiona sa nadýchla. „Bojím sa o neho.“  

„Bojíš sa o neho?“ Ginny sa na Hermionu usmiala. „Prečo by si sa pri Merlinovi mala báť práve o Snapa?“

„Stále len pracuje a všetok svoj voľný čas trávi pri vývoji elixíru, ktorý preberie pacientov z dlhotrvajúcej kómy. Konečne jesť obedy som ho prinútili len minulý týždeň.“ Hermiona si povzdychla a zadívala sa na svoju kamarátku. „Iba si myslím, že tvorí tento konkrétny elixír pre určitú osobu...a že táto osoby by mohla byť u Sv. Munga.“

Ginny mávla kolegyni, ktorá sa vracala z obeda. „Máme tu celé oddelenie pacientov, ktorí sú roky vo vegetatívnom stave – pacientov, u ktorých je takmer nulová nádej, že sa ešte niekedy preberú. Nikdy som na tom oddelení nepracovala, ale poznám tam zopár ľudí.“

„Bolo by možné dostať sa k zoznamu pacientov toho oddelenia?“

„Musí to byť len cez neoficiálne kanály. Nie sme oprávnení poskytovať informácie len tak hocikomu.“

Hermiona do Ginny jemne štuchla lakťom. „Ale no tak Ginny. Ja predsa nie som hocikto.“

„Hej, hej,“ rozosmiala sa Ginny. „Pozháňam ti kópiu toho zoznamu, dokonca aj keď to plánuješ použiť na pomoc samotnému netopierovi z podzemia. Je super, že máš nový projekt. Máš v pláne predstaviť nového, vylepšeného Snapa širokej verejnosti?“

Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou. „Toto nie je projekt. Som len zvedavá. Okrem toho si nemyslím, že sa už narodil človek, ktorý by dokázal Snapovi pomôcť v boji proti jeho vnútorným démonom.“

Pokračovanie nabudúce...