Pradiarska ulička - Kapitola ôsma (kapitola 18+)

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

Kapitola ôsma (8/8) - pre istotu je kapitola 18+ (snažte sa tak aspoň tváriť)

Stretnutie skončilo v oveľa triezvejšej nálade. Väčšina ľudí odišla, ale Hermiona a Snape ostali, aby ešte dokončili načaté rozhovory. Nakoniec, keď už bola taká unavená, že nevládala držať otvorené oči, priniesol jej Snape kabát.

„Kedy odchádzaš?“ spýtala sa zívajúc.

„Zajtra skoro ráno,“ odvetil.

„Tak rýchlo?“ vyhŕkla. „Nie!“

„Mrzí ma to,“ odpovedal. „Ale čím skôr odídem tým lepšie. Leto sa už onedlho skončí a nie sme si istí, či dokáže Veľká Británia prežiť súčasné počasie, keď nastanú zimné mesiace.“

„Ale...“ snažila sa niečím argumentovať Hermiona, hoci nemala žiadny dôvod na odloženie životne dôležitej výpravy.

„Hermiona ostaneš počas mojej neprítomnosti v dome na Pradiarskej uličke?“ spýtal sa naliehavo. „Ochranné bariéry sú tam oveľa mocnejšie a teda je tam bezpečnejšie než v tvojom byte v Londýne. Kým budem preč budem vedieť, že sa ti nemôže nič stať.“

„Iste,“ súhlasila. „Ako dlho budeš preč?“

Pokrčil plecami. „Dúfam, že nie dlhšie ako pár dní. Musím sa doma ešte pripraviť.“

„Smiem ti pomôcť?“ vyzvedala.

 Naklonil hlavu na stranu a pomaly prikývol. „Dobre. Daj si kabát je zima,“ dodal a spoločne sa premiestnili do potemneného, studeného domu. Okamžite zapálil oheň v krbe a rozohrial všetky ošarpané radiátory. A hoci Hermione nemohol uprieť snahu premeniť dom na príjemne obývateľné miesto, stále to nebolo ono, možno ani nikdy nebude.    

 „Dáš si niečo? Čaj?“ opýtala sa.

„Škótsku,“ povedal. „Dajme si škótsku.“ Hermiona obvykle nebola zástancom tvrdého alkoholu, ale dnes jej to prišlo ako dobrý nápad. Prešla k baru a naliala dva poháriky. Jeden mu podala a on ho na dva glgy vypil a podal ho Hermione späť s mierne podvihnutým obočím. Zdalo sa, že jeden pohárik mu nebude postačovať. Rýchlo vypila svoj, v snahe udržať jeho tempo a zakašlala. Opäť naplnila poháriky, ruky sa jej mierne chveli, evidentný vplyv alkoholu. Snape sa posadil na gauč. Sadla si vedľa neho.

„Čo si berieš so sebou?“ vyzvedala.

„Prútik,“ začal menovať. „Vodu, jedlo. Možno niečo na prezlečenie.“

„Nie veľa,“ prikývla a sledovala ako na ex vypil druhý pohárik. Spravila to isté a zvládla to bez kašlania. Súhlasne sa na ňu uškrnul. V hlave cítila vypitý alkohol. „Musím sa ti s niečím priznať.“

„S čím?“ podvihol obočie.

„Začínam byť opitá,“ zachichotala sa.

„Viem,“ usmial sa. „Už som zažil čo s tebou robí alkohol.“

„Mala by som prestať,“ zamrmlala.

„Ešte jeden,“ povedal. „Pamätáš si, že pracujeme na zlepšení tvojej tolerancie?“

„Hmlisto,“ prikývla. „Severus, vrátiš sa domov, však?“      

„Samozrejme,“ prikývol. „Už predtým som čelil dementorom. Nie je čoho sa báť.“

„Znieš isto,“ podotkla.

„Som si istý,“ sľúbil. „Všetko pôjde podľa plánu,“ dodal.

„Smiem sem pozvať Ginny, aby som nebola sama?“ vyslovila prosbu.

„Dobre,“ súhlasil. „Ale je to jediný člen Weasleyovskej famílie, ktorého budem tolerovať vo svojom dome.“

„Beriem na vedomie,“ prikývla. Tentokrát nalial poháriky Snape.

„Ešte jeden,“ povedal ticho. „Budeš lepšie spať.“

S grimasou vypila aj posledný pohárik. „Pri Merlinovi,“ zahabkala. „Wow.“

„Dobré dievča,“ zamrmlal a zatvoril fľašu. „Tri škótske postačia nám obom.“ Sadol si vedľa nej na gauč. Hermiona bola zrazu strašne vyčerpaná a tak si oprela hlavu o jeho plece a zavrela oči. „Hermiona,“ prehovoril.

„Hm?“ opýtala sa, ale nepohla sa ani o milimeter.

„Keď sa zobudíš už tu nebudem,“ zašepkal. Prinútila sa otvoriť oči a zadívať sa do jeho unavenej tváre.

„To je strašne smutné,“ povedala. Zažmurkal a venoval jej malý úsmev.   

 „Pravda nie je vždy príjemná,“ odvetil. „Zatvor oči.“

„Vedela čo sa stane ešte predtým než sa to stalo a tak zatvorila oči jednak v túžobnom očakávaní a jednak podľa jeho príkazu. Naklonila hlavu, aby sa ich pery mohli spojiť v bozku. Tie jeho boli úzke a teplé pri dotyku s jej a tak mierne pootvorila ústa. Nadýchol sa nosom a jazyk vyslal na výzvedy do jej úst. Chutil (asi rovnako ako ona) ako rozžeravená škótska – zlatistá a nebezpečná, pripravení kedykoľvek vzplanúť. Snažila sa nemyslieť len cítiť, ale samotná myšlienka, že bozkáva Snapa – skutočne bozkáva Snapa jej pomotala hlavu viac než všetka škótska. Posunula sa rovnako tak on, aby ju mohol objať a vylepšiť uhol. Ich bozkávanie prešlo od nesmelého k sebavedomému a jej z hrdla unikol ston. Presunul sa od jej úst k sánke a krku. Jeho dlhé, schopné prsty potiahli jej golier a odtiahli ho preč, aby ju mohol bozkávať nad kľúčnou kosťou. Vydýchla, príjemne vzrušená. Severus jej z pliec stiahol bundu, aby jej nebolo príliš teplo a nechal ju spadnúť na zem. Natiahol ruku k jej vlasom, aby z nich uvoľnil plastový štipec a nechal ich spadnúť v divých vlnách na jej plecia. Zatlačil ju až ležala na chrbte a on si ľahol vedľa nej a zajal jej pery v ďalšom bozku. Jediné čo mohla robiť, bolo ho bozkávať, bozkávať a opäť len bozkávať.  

Po dlhých minútach sa ich tempo spomalilo a bozky sa zmenili na lenivé maznanie. Nakoniec jej Snape pomohol vstať a prešli tmavou, studenou chodbou do jeho spálne. Zhodil zo seba plášť, vestu a topánky. Ona si vyzliekla sveter a ostala v tenkej blúzke a podprsenke. Obaja si nechali nohavice, koniec koncov toto bolo pre oboch nové, a vliezli do veľkej postele. Prikryli sa teplou dekou a hlavy zložili na mäkké vankúše. Posteľ voňala ako on a Hermiona tiež. Uložili sa uprostred postele, aby sa ich telá dotýkali. Objal ju okolo pása a jeho hruď sa pritisla k jej chrbtu. Zaboril nos do jej vlasov a koleno posunul za jej nohy. Zatvoril oči a nechal sa uspať jej pravidelným dýchaním. 

oooOOOooo

Keď sa zobudila bol preč ako jej povedal. Ležala vo veľkej prázdnej posteli, cítila sa opustená a rozľútostená sama nad sebou. Radšej vstala a vošla do kúpeľne, aby si dopriala teplú sprchu. Použila jeho šampón aj mydlo. Prútikom si vyčistila šaty a opäť si ich obliekla. Použila krb, aby sa spojila s Brlohom.

„Ginny,“ povedala. „Príď sem na víkend, keď je Harry preč.“

„Dobre,“ odvetila Ginny. Vyzerala rovnako zúbožene ako sa Hermiona cítila. O niekoľko minút vyšla Ginny zo zelených plameňov s taškou na pleci, ale stále v pyžame. „Ahoj.“

„Ahoj,“ privítala ju Hermiona.

„Takže toto je miesto kde pracujete?“ opýtala sa Ginny. „A kde profesor Snape býva?“

„Presne tak,“ prikývla Hermiona.

„Je to tu trochu strašidelné,“ zašomrala Ginny.

 „Tak to si mala vidieť ako to tu vyzeralo predtým,“ odfrkla si Hermiona. „Vďaka, že si prišla.“

„Ha, skutočne sa musím od našich odsťahovať,“ mávla rukou Ginny. „Víkend mimo Brlohu je len taká chuťovka.“

„Som si istá, že Harry by nenamietal, keby si sa nasťahovala na Grimmauldovo námestie,“ podpichla ju Hermiona.

„Uhm, ale vysvetli to mojej mamke,“ zaškerila sa Ginny. „Okrem toho, žije tam Ron. Myslím, že by to moc nefungovalo.“

„Ron potrebuje dospieť,“ zašomrala Hermiona.

„Hej počula som o tom famfrpále,“ súcitne prikývla Ginny. „Vieš aký je Ron, keď dôjde na teba. Symbolizuješ vzťah, ktorý sa nikdy nestal. Stratenú príležitosť. Premeškanú šancu.“

„Tých šancí mal až až,“ pokrútila hlavou Hermiona.

„V siedmom ročníku ťa predsa pozval von miliónkrát!“ protestoval Ginny.

„Viem,“ prikývla Hermiona. „Lenže čakal príliš dlho. Vtedy som už k nemu dávno nič necítila.“

„Chudák Ron,“ podotkla Ginny. „Taký somár.“

„Len čo nájde ženu, ktorá mu dá kŕdeľ detí bude v pohode,“ mávla rukou Hermiona. „Len počkaj a uvidíš.“

„A čo ty? Čo tvoje deti?“ spýtala sa Ginny a posadila sa. Hermiona sa okamžite začervenala. „Hermiona!“ vykríkla Ginny.   

„Tento víkend budem tu,“ začala Hermiona. „Pretože ma o to požiadal Severus. Myslí si, že pokiaľ bude preč budem tu vo väčšom bezpečí ako v mojom muklovskom byte.“

„Divné, ale zároveň sladké,“ okomentovala jej oznámenie Ginny.

„Ale prišla som sem s ním už minulú noc,“ dodala a stíšila hlas do šepotu hoci v dome nebol nik kto by ich mohol počuť.

„Ty si tu spala?“ prekvapene sa spýtala Ginny.

„Snape a ja sme spolu spali,“ previnilo odpovedala Hermiona.

„Akože...SPALI spolu?“ vytreštila Ginny neveriacky oči.

„Nie, nie tak, len sme spali spolu v jednej posteli,“ spresnila. „A netvár sa tak zhrozene, on vôbec nie je hrozný.“

„Nie,“ súhlasila Ginny sarkasticky. „Len veľmi, veľmi nepríjemný.“

„K tebe možno,“ pokrčila plecami Hermiona. „Ku mne prestal byť hnusný už poriadne dávno.“

„To je mi, ale poriadna novinka,“ pomädlila si Ginny ruky. „Obrovská. Ale koniec koncov bolo načase, aby si si našla chlapa.“

„Čo nepovieš?“ podvihla Hermiona prekvapene obočie.

„Jednoznačne,“ žmurkla na ňu Ginny. „Takže sex sa ešte nekonal.....ale čo to ste už stihli, však?“

„Bozkávanie,“ odvetila Hermiona.

„Wow,“ hvízdla Ginny. „Kto by bol povedal, že zo všetkých nebelvírskych báb, všetkých báb v Bradaviciach, ktoré boli v našom veku, práve Hermiona Grangerová, PRIMUSKA, bude randiť s profesorom.“

„Ale to predsa...,“ snažila sa ohradiť Hermiona.

„Bol tvoj profesor a teraz je tvoj šéf, Hermiona. Skrátka je to...ehm...škandálne,“ rozosmial sa Ginny a Hermiona zaborila tvár do dlaní.

„Och nie! Som úchylná!“ zabedákala Hermiona.

„Ale, ale,“ ukľudňovala ju Ginny. „Hoci vlastne si.“ Hermiona vzhliadla a zazrela na ňu. „Len žartujem!“

„Hovorí z teba žiarlivosť,“ zavrčala Hermiona.

„Ale, nie,“ pousmiala sa Ginny. „Teším sa s tebou.“

Hermiona sa usmial a bola neskutočne šťastná. Tiež však bola znepokojená.

„Nie je jediný dôvod, aby sa nevrátili domov úplne v poriadku,“ prehovorila potichu.

„Ani len jediný,“ súhlasila Ginny. Obe mladé ženy však o svojich prehláseniach neboli veľmi presvedčené.

Večer Hermiona prezliekla posteľné prádlo a obe nebelvírčanky sa usalašili vo veľkej posteli a niekoľko nasledujúcich hodín sa rozprávali. Zaspali až keď sa začalo ranné brieždenie. Nasledujúci večer sa Ginny rozlúčila a pozvala Hermionu na večeru do Brlohu, ale tá odmietla. Radšej sa pobrala do svojho bytu, kde si zobrala čisté šatstvo a pyžamo, zubnú kefku a niekoľko kníh. Vrátila sa do domu na Pradiarskej uličke, aby prebdela ďalšiu predlhú noc plnú obáv a starostí.

Hermiona, zvyknutá variť jedlo pre dvoch, nebola skrátka motivovaná variť len pre seba a tak zjedla suché cereálie a vypila fľašu vody. Ľahla si do postele vo flanelových pyžamových nohaviciach a bavlnenej košeli a začala si čítať. Nakoniec predsa len zaspala.

Prebudila sa okolo piatej hodiny do sivého pondelkového rána. Niečo ju prebudilo. V obývačke sa ozvalo buchnutie a tiché zakliatie. Poznala Snapov hlas a okamžite ju zachvátila vlna radosti. Je späť! Jedna jej časť chcela vyletieť z postele a okamžite sa rozbehnúť do obývačky, ale niečo jej v tom zabránilo a tak ostala v posteli a predstierala, že spí. Otvorili sa dvere a Hermiona sa úporne snažila upokojiť svoj dych.

Snape zastal vo dverách a zadíval sa na Hermionu, ktorá bola schúlená pod prikrývkou a v rukách pevne zvierala jeden z jeho vankúšov. Prekĺzol do kúpeľne a s tichým klapnutím za sebou zavrel dvere, aby ju nezobudil.

Počula ako v sprche začala tiecť voda a tiež ako po hodnej chvíli prestala. Otvorili sa dvere, Snape vošiel do spálne a spolu s ním aj vlna horúceho, vlhkého vzduchu. Riskla pootvorenie očí, aby sa na neho mohla pozrieť. Stál vo dverách kúpeľne v čiernych, voľných nohaviciach, bez košele s mokrými vlasmi ledabolo začesanými dozadu. Zatvorila oči, práve keď odhrnul roh prikrývky a opatrne vkĺzol do postele. Jeho pokožka bola príjemne teplá a voňajúca čistotou. Pritúlila sa k nemu, ale ešte stále sa snažila predstierať spánok. Pritiahol ju k sebe ešte bližšie a nežne ju pobozkal do vlasov. Už to dlhšie nevydržala a otvorila oči.

„Ahoj,“ povedal.

„...hoj,“ odvetila ospalo. „Oh! Už si späť!“ vyhŕkla a pokúsila sa posadiť. Stiahol ju však naspäť k sebe.

„Až ráno,“ zazíval. „Teraz spi.“

„Hm,“ zamumlala a uložila si hlavu na jeho nahú hruď. Severus upadol do ríše spánku takmer okamžite, ale Hermiona bola príliš zvedavá na to čo sa odohralo, aby dokázala zaspať. Namiesto toho ležala pohodlne pritúlená k Severusovi a vychutnávala si jeho blízkosť. V duchu uvažovala či bol jeho elixír úspešný. Vonku to nevyzeralo nejako vábne, ale stále bolo ešte veľmi skoré ráno. Opatrne vsunula nohu medzi jeho a pritisla sa k nemu ešte bližšie. Z jeho tela sálalo nádherné teplo a ona bola posledných pár dní tak strašne sama, že si teraz jednoducho nedokázala pomôcť. Keď už na ňom ležala takmer celým telom, ozval sa zo Snapovho hrdla pridusený smiech.

„Spánok mi zrejme nebude dopriaty, však?“ skôr konštatoval ako sa pýtal. Hlas mal vzhľadom na skorú hodinu ešte mierne chrapľavý.

„Túto voľbu nechám plne v tvojej réžii,“ odvetila sladko a odvážne sklonila hlavu, aby ho mohla pobozkať na hruď. Prudko sa nadýchol, prekvapený jej drzo sebavedomým správaním. Hermiona, potešená jeho reakciou, svoj čin zopakovala a tentokrát pustila na výzvedy aj jazyk. Najprv ním ochutnala jeho pokožku a potom nezbedne obkrúžila jednu jeho bradavku.

„Ach,“ zasekol sa mu dych v krku. „Čo to vyvádzaš?“

„Chýbal si mi,“ vysvetlila celkom zbytočne. „Nechal si ma tu celkom samotnú.“

„Myslel som, že tu s tebou bola slečna Weasleyová,“ odpovedal.

„Hej, ale len krátko,“ prikývla. „Ale s ňou som rozhodne nemohla robiť toto.“

„No, v to pevne verím,“ zašomral. „Pobozkaj ma.“ S radosťou mu vyhovela a vyhladovane sa vrhla na jeho pery.

„Keď si preč a necháš ma tu osamote, začnem premýšľať,“ hovorila medzi bozkami. „A potom ma napádajú rôzne veci.“

„Aké strašné,“ zamumlal do jej úst.

„Bolo to strašné,“ odvetila a zdvihla hlavu. Jej gaštanové vlasy sa zniesli okolo jej tváre a oboch ich zahalili ako závoj. Pomaly zdvihol ruky a nesmelo ju objal okolo pása. Ona, unavená zbytočnou konverzáciou, ho začala opäť bozkávať a teraz nemienila len tak prestať. Jemne ju hladil po chrbte, jeho ruky vychutnávali ten dotyk aj napriek tenkej vrstve látky, ktorá ju halila. Nakoniec vkĺzol prstami do jej kučeravých vlasov. Pevne sa k nemu pritisla a pocítila jeho vzrušenie. Usmiala sa.

„Zdá sa mi, že máš niečo za lubom,“ zamrmlal.

„To ja predsa vždy,“ uistila ho nezbedne. Jeho prsty sa zatiaľ pohrávali s lemom jej košele a pomaličky ho začali posúvať nahor. Postupoval po milimetroch a pritom hľadal na jej tvári akýkoľvek náznak nesúhlasu, nenašiel však žiadny a tak jej tenkú košeľu pretiahol cez hlavu a zanechal ju s odhalenými prsiami. Odhodil jej košeľu na zem a potom už nedočkavo prikryl jej prsia svojimi teplými dlaňami a jemne ich hladil. Zatvorila oči a zaklonila hlavu. Povzbudený jej reakciou si ju pritiahol bližšie a vsal do úst ružovú bradavku. Vzduch preťal jej prekvapený výkrik, ale ten sa takmer okamžite zmenil na hrdelné, slastné vzdychnutie. A hoci mu do tváre nevidela vedela, že sa spokojne uškŕňa. Snape sa posadil a jedným rýchlym pohybom ju stihol pod seba, oprel sa o lakte a venoval jej dravý úsmev.

„Teraz mám ja niečo za lubom,“ zavrčal jej do ucha. Zachvela sa.

„Hej, počkaj,“ snažila sa ho zastaviť. „Mala som plány.“

„Nabudúce,“ odvrkol a jemne skúsol jej ušný lalôčik. Jednou rukou stále hladil jej prsia, zatiaľ čo tá druhá sa pomaly posúvala cez jej bruško k nohaviciam. Rozviazal šnúrku a zaťahal za pás, aby ich uvoľnil. Bezmocne zdvihla boky v nemej prosbe a on vsunul ruku pod flanelovú látku. Bola rozhorúčená a zadýchaná akoby práve odbehla maratón. Ledva sa jej dotýkal, ale vzrušovalo ju už len to, že je opäť doma, že je s ňou v posteli. Jeho dlhé prsty sa jej zľahka dotkli a ona zavzdychala a podvihla boky k jeho ruke v nemej prosbe po ďalšom dotyku. Bola vlhká, viac než pripravená a všetky známky jeho únavy sa stratili pri pohľade na nádhernú mladú čarodejnicu, ktorá sa chvela túžbou po ňom. Najprv do nej vsunul jeden prst potom ďalší.

„Prosím,“ zanariekala.

„Prosím čo?“ opýtal sa, pery mal nebezpečne blízko jej ucha.

„Prosím neprestávaj,“ prosila a prirážala proti jeho nehybným prstom.    

„Prečo by som prestával?“ uškrnul sa. Zdvihla ruky, aby si ho mohla pritiahnuť bližšie a vyžiadať si od neho bozk, ktorého sa jej okamžite dostalo. Bola vzrušená a nechala, aby mu jej jazyk prezradil čo chce od jeho prstov. Poslúchol. Najprv ich jemne skrútil a pomaly vytiahol von, aby ich vzápätí prudko vsunul späť. Hermiona bola v agónii. Otvorene vzdychala, chcela viac a to okamžite. Snape na druhej strane sa náramne bavil, tešilo ho ju takto trápiť, sledovať ako stráca posledné zvyšky sebakontroly bolo opojné. Hra sa mu však začala vymykať spod kontroly, pretože jeho vlastné sebaovládanie sa borilo pod návalom túžby. Odtiahol ruku a rýchlo jej vyzliekol nohavice.

„Ty tiež,“ žiadala zadýchane. „Vyzleč sa.“ Neschopný, povedať jej nie, si vyzliekol nohavice. Ani jeden z nich nemal na sebe spodné prádlo a tak teraz ležali spolu v posteli úplne nahí. Jeho stoporený penis sa hrdo dvíhal zo záplavy čiernych chĺpkov. Pohľadom prešla od jeho pýchy k jeho tvári a na perách jej zahral rozšafný úsmev. Najprv sa ho dotkla jemne, ale vzápätí ho pevne zovrela v dlani. Zalapal po dychu, zavrel oči a zaškrípal zubami.

„Počkaj,“ snažil sa ju zastaviť.

„Nie,“ odvetila. „Čakala som celý víkend.“ Hladila ho po celej dĺžke a on sťažka dýchal.

„Hermiona prosím,“ vykoktal.

„Prosím čo?“ napodobnila jeho otázku spred pár minút. Snape v sebe však našiel nevídanú vnútornú silu a s odhodlaním väčším než čo iné ju chytil za zápästie a zastavil pohyb jej ruky. Vzápätí jej obe ruky uväznil nad hlavou a sklonil sa, aby ju mohol pobozkať. Vsunul nohu medzi jej kolená a keď ich doširoka roztiahla vkĺzol medzi ne.

„Potrebuješ kúzlo proti otehotneniu,“ povedal. „Okamžite.“

„O to som sa už postarala,“ odpovedala. „Vravela som ti, že som na teba čakala.“

 Nepotreboval ďalšie pozvanie, priložil penis k jej vchodu a jedným prudkým prírazom do nej vnikol. Zavzdychala. Zatvoril oči a znovu prirazil bola tak úžasne vlhká a horúca, nedokázal odhadnúť ako dlho vydrží. Chcel ju celé týždne a teraz bola konečne jeho a on bol konečne v nej. Nenachádzal slová. Uvoľnil jej ruky a ona ho okamžite objala okolo krku, nohy mu omotala okolo pása. Nadšene opätovala každé jeho prirazenie. Čelá mali opreté o seba a obaja prudko dýchali. Hermiona obrátila tvár na stranu a Severus jazykom láskal jej krk.

„Rýchlejšie,“ prikázala. Poslúchol a pred očami sa mu zjavili hviezdy. Slepo siahol rukou medzi nich a palcom začal dráždiť jej klitoris. V duchu sa snažil vybaviť si všetko čo vie o ženách. Krúživé pohyby, pomyslel si. Hermiona sa pod ním napla a zuby zaborila do jeho pleca, aby predišla hlasnému výkriku. Jej tvár bola nádherná, spotená, ale úplne otvorená. Niekoľko ďalších prírazov a vyvrcholil v nej. Vyčerpane sa na ňu zvalil a celé jej malé telo prikryl tým svojim. Jeho vyčerpanosť sa vrátila v plnej sile. Nežne bozkávala červené stopy po zuboch, ktoré zanechala na jeho pleci. Odhrnula mu z čela spotené vlasy a upokojujúco ho hladila. Pokúsil sa prevaliť vedľa nej, ale nepustila ho a tak zaspal stále zaborený v jej vlhkom vnútri.

Hermiona sa zobudila prvá, okolo obeda. Len čo sa prebrala bola poriadne zmätená. To, že ležala nahá vedľa Severusa Snapa ju nemiatlo, bolo to slnečné svetlo, ktoré sa predieralo cez zatiahnuté závesy čo ju prinútilo zatajiť dych. Už celé mesiace nevidela ani náznak slnečných lúčov. Nevenujúc pozornosť tomu, že Snape ešte stále sladko spí, vyskočila z postele a rozbehla sa k oknu a roztiahla závesy.

„Pri Merlinovi, ženská,“ ozvalo sa naštvané zavrčanie a Snape si schoval hlavu pod vankúš. Vonku bolo všetko stále pokryté snehom a sklenené, okenné tabuľky boli mrazivo chladné na dotyk, ale obloha bola žiarivo modrá a slnečné lúče hladili všetko navôkol. Bol to začiatok.        

 „Myslím, že si to vážne dokázal!“ vykríkla Hermiona nadšene. „Prelomil si kliatbu.“

„Hej, som skrátka génius. Teraz sa vráť do postele a spi,“ ozvalo sa spod vankúša.

„Spať? V takýto deň? Ani omylom,“ zasmiala sa. „Okrem toho, už som mala byť dávno hore a pracovať.“

„Poznám tvojho šéfa,“ zahučal Snape. „Viem s určitosťou, že jediné čo chce, je aby si sa vrátila nazad do postele.“

„Som hladná,“ podotkla a celkom ho ignorovala. „Idem pripraviť raňajky.“

„Dobre,“ zašomral a niečo prívetivejšie. „Chcem francúzsky toast.“

„Zješ to čo pripravím,“ odbila ho a rýchlo si obliekla nohavice a košeľu.

„Vidím, že budeme musieť predefinovať naše pracovné vzťahy,“ podotkol. „Nakoľko ťa platím od hodín, ktoré tu stráviš.“

„Pozabudnem na moje zvýšenie platu, keď ťa budem môcť komandovať,“ uškrnula sa Hermiona. „Súhlasíš?“

„Nie,“ pokrútil Snape hlavou a posadil sa. Pošúchal si oči a s úsmevom sa na ňu pozrel.

„Čo je?“

„Dnes ráno vyzeráš nádherne,“ odvetil.

„Severus už si sa mi predsa dostal do nohavičiek,“ zasmiala sa.

„Myslím to vážne,“ prehovoril. „Nie sú to žiadne sladké rečičky. A vieš čo? Na raňajky zjem čokoľvek mi pripravíš.“

Usmiala sa a spravila mu francúzsky toast.

 KONIEC