Prekliaty ples!

14.02.2013 01:27

Prekliaty ples!

od debjunk

preklad kapi

 

Severus Snape sedel za stolom a sledoval dav. Na tvári zamračený výraz.

Prekliaty ples! Kingsley vie, že neznášam podobné záležitosti a napriek tomu ma každý rok núti k účasti na tomto mizernom Ministerskom plese.

Očami zoskenoval stôl, pri ktorom sedel. Vpravo od neho sedel Harry Potter. Nech už robil zasadací poriadok ktokoľvek, zaslúžil by si poriadnu kliatbu. Vedľa Pottera sedela jeho žena Ginny a vedľa nej Potterov kamarát, ryšavé monštrum prezývané Ron Weasley. Nasledovala jeho manželka, ktorú Severus v duchu nazval „famfrpálová fanatička“. A poslednou osobou bola Hermiona Grangerová, usadená naľavo od Severusa. Tá sa práve teraz usmievala na pohľadného úradníka z Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva, s ktorým tancovala.

Severus sa zadíval na ženu na tanečnom parkete. Dávno obdivoval jej inteligenciu a ostrovtip. Dnes ju však obdivoval aj pre niečo iné. V dlhých, elegantných, čiernych šatách, ktoré ju objímali, ako ruku tesná rukavica, vyzerala úžasne. A jej úsmev rozžiaril celú miestnosť. Jeho vnútro sa podivne stiahlo, keď si uvedomil aká je nádherná. Krásny vzhľad, nevšedná inteligencia a ...Merlin mu pomáhaj... stále bola slobodná.

Slobodná...slobodná...slobodná... Táto myšlienka sa mu neustále ozývala v hlave. To bol totiž jeho problém. Ona bola slobodná a on ju chcel. Túžil po nej. Zazrel na šťastlivca, ktorý ju práve držal. Čierne vlasy mal ulízané dozadu, žiadostivo sa na Hermionu díval a jeho ruky sa nezbedne túlali po jej chrbte. Severus sa zachmúril ešte viac, keď videl Hermionin úsmev. Evidentne sa dobre bavila. Mal by byť rád, že ona sa baví, ale jeho vnútro vrelo a ruky mal pevne zaťaté v päsť.

On by ju mal objímať a počas tanca ju k sebe pevne privinúť. Nanešťastie on s ňou netancoval a nikdy tancovať ani nebude. Kedykoľvek mal šancu stráviť s ňou nejaký čas mimo práce, jednoducho zamrzol a nedokázal ju požiadať. Každý večer ju nechal odísť zo spoločnej kancelárie bez toho, aby vyslovil tých niekoľko prostých slov. „Išla by si so mnou na večeru?“

Nie, v ústach mu vždy vyschlo a hlas odmietal poslušnosť, práve keď sa jej chcel opýtať. Snažil sa tie slová sformulovať miliónkrát, ale nikdy nevydal ani hláska. Ona odišla a on si šťavnato vynadal, že stratil ďalšiu príležitosť sa s ňou zblížiť. Celá táto záležitosť ho strašne frustrovala. Mohol sa s ňou rozprávať o čomkoľvek, ale keď prišlo na city a romantiku dostalo jeho chladné, slizolinské srdce takmer infarkt. Nakoniec sa vzdal. Nestál o to byť každý deň na hranici srdečnej príhody. Považoval to za uzavretú záležitosť, až kým neprišlo pozvanie  na Ministerský ples a Hermionino nadšenie.

„Ach, Severus to bude zábava!“

Vzhliadol od svojej pozvánky a pokúsil sa na ňu zamračiť, hoci jej nadšenie ho skôr nútilo k úsmevu.

„Bude to ťažká skúška mojich nervov. Všetko to blábolenie o zmenách a novinkách, ktoré po vojne Ministerstvo spravilo. Absolútny nezmysel!“

Pokrčila plecami. „Hovor si čo chceš, ja plesy milujem.“

Snažil sa ju pozvať, ale hlas ho opäť zradil. Odkašlal si a oznámil jej, že on sa nemieni zúčastniť. Venovala mu zamračený pohľad a on uvažoval, aké myšlienky jej víria hlavou. Nemal však čas sa jej spýtať, nakoľko do ich kancelária vletel vnútro ministerský obežník a pristál na jeho stole. Ukázalo sa, že je to osobný list od Kingsleyho vyžadujúci jeho účasť na plese. List zhúžval a odišiel z kancelárie. Posledné čo chcel bolo stráviť večer posedávaním a sledovaním Hermiony Grangerovej, ktorú očumuje každý nezadaný chlap z Ministerstva.

Nuž a ako sa zdalo teraz robil práve to. Tancovala a usmievala sa na pekného úradníka ... volal sa Blakeslee, ak sa Severus správne pamätal ... a on sa cítil každou sekundou horšie a horšie. Nakoniec, neschopný sledovať spokojný úsmev na ženinej tvári, vstal. Kývol na Pottera, Weasleyho a ich partnerky a vzdialil sa od stola. Začul mrmlanie za svojim chrbtom.

„Je tak príjemný ako vždy,“ okomentoval jeho odchod Weasley.

„Nikdy sa nezmení,“ súhlasil Potter.

Ignorujú narážky tých dvoch idiotov a nevenujú pozornosť ľadovým sochám, ktoré zdobili každý stôl či začarovanému stropu, ktorý verne stvárňoval nočnú oblohu odkráčal preč. Nemal chuť dívať sa na hviezdy a snívať, hlavne keď žena s ktorou by to dokázal si užívala pozornosť iného muža.      

Ako náhle dohrala hudba opustil Severus tanečnú sálu a vykročil chodbou k prázdnym miestnostiam v zadnej časti Ministerstva. Presne to teraz potreboval. Do jednej vstúpil a privrel dvere. Nezavrel ich úplne, aby zbytočne nepriťahoval pozornosť. Tieto miestnosti totiž vždy ostávali otvorené, aby boli v prípade potreby k dispozícii hosťom. Navyše vedel, že sa tu nezdrží dlho, dnes prišiel pripravený. Vedel, že Kingsley na neho bude dohliadať a nedovolí mu zmiznúť skôr než ples skončí. Lenže neznámy, nevýrazný chlapík unikne pozornosti Ministra mágie.

Vytiahol z rukáva prútik a mávol ním okolo svojej hlavy a tela. Vykúzlil na seba masku, ktorá úspešne zakryla jeho temné črty. Prešiel k zrkadlu a zadíval sa na seba. Jeho vlasy sa zmenili z uhľovo čiernych na svetlo hnedé. Okrem toho boli dlhšie ako ich bežne nosil a tak vytiahol z vrecka remienok a zviazal si ich za krkom. Nos nemal svoju obvyklú obrovskú veľkosť, ale zmenil sa na prijateľný...dokonca aristokratický. Možno by som to mal takto nechať natrvalo. Pokrútil hlavou. Načo by sa mal snažiť? Rovný nos či nie aj tak bol nepríťažlivý.

Oči ostali nezmenené. Nebude na plese tak dlho, aby si niekto dal do súvislosti rovnakú farbu očí neznámeho cudzinca a Severusa Snapa. Prezrel si svoj obraz a ešte raz mávol prútikom, aby zmenil farbu svojho obleku z čiernej na tmavo modrú. Teraz nik nebude ani len tušiť, že za týmito príjemnými črtami sa skrýva Severus Snape. Spokojný sám so sebou vyšiel z miestnosti a pobral sa do tanečnej sály, aby mohol uskutočniť svoj vytúžený útek.

Prekľučkoval takmer celou tanečnou sálou, keď sa nemožné stalo skutočnosťou. Ona ho požiadala o tanec. Hermiona sa k nemu predierala preplnenou sálou a v rýchlosti k nemu natiahla ruku, aby spomalila jeho odchod.

„Pane, smiem vás požiadať o tanec?“

Najprv na ňu zazrel, ale rýchlo zmenil svoj výraz tváre v úsmev. Tak toto nemal v pláne. Cieľom celej tej šarády s maskovacím kúzlom bolo dostať sa preč od Hermiony a nie s ňou tancovať. Krátko kývol hlavou a ponúkol jej svoje rameno. Podvihla obočie a zadívala sa mu do tváre, než prijala ponúknutú ruku.  Odviedol ju na tanečný parket a zvŕtal sa s ňou v rovnakých rytmoch ako pred chvíľou Blakeslee. Usmiala sa na neho.

„Moje meno je Hermiona,“ povedala.

Odkašlal si a prehovoril hlasom o oktávu vyšším než obvykle. „Áno a myslím, že dnes tu nie je nik kto by to nevedel,“ odvetil.

Prikývla. „Ja však to vaše nepoznám.“

Mozog mu pracoval na plné obrátky ako premýšľal o vhodnom mene. „Steven...Steven Astor,“ odpovedal po chvíľke váhania. Nezdalo sa však, že by to postrehla. Ako ich tanec pomaly pokračoval začal si užívať jej blízkosť. Bolo to lepšie než si kedy predstavoval.

„Na akom oddelení pracuješ Steven?“

„Och ... ja ... v oblasti prepravy. Na nižšom stupni .... začal som len pred mesiacom.“

Pomaly prikývla. „Páči sa ti tvoja práca?“

Pokrčil plecami. „Je to zamestnanie ako každé iné.“

Zasmiala sa.

„Kde pracuješ ty?“ spýtal sa na oplátku.

„Som členkou Starostolca.“

Podvihol obočie, predstierajúc, že to na neho urobilo dojem. „Skutočne?“

Prikývla.

„Počul som, že členovia Starostolca majú spoločné kancelárie s nejakým iným členom.“

„Áno to je pravda.“

„Ja som v kancelárii spoločne s dvadsiatimi inými ľuďmi,“ uškrnul sa.

„Nuž aspoň tam máš stále niekoho s kým sa môžeš porozprávať,“ odvetila Hermiona so smiechom.

„S kým sedíš v kancelárii?“

„So Severusom Snapom.“

Severus sa zamračil, hrajúc svoju novú úlohu v slizolinskom štýle. „Ako sa ten mizerný chlap stal členom Starostolca, ak sa smiem opýtať?“

Hermiona sa zamračila a nahnevane odvetila. „Severus Snape je vojnový hrdina a čestný muž. Stal sa členom Starostolca vďaka svojim zásluhám, tak ako každý iný.“

„Ako povieš,“ prevrátil Severus očami. „Aký je v skutočnosti? Počul som, že je to frfloš.“  

Hermiona mala v očiach vzdialený výraz. „No niekedy si pofrfle to uznávam, ale väčšinu času je to príjemný kolega.“

Severus si nedokázal pomôcť a prekvapením mu obočie vyletelo dohora. „Príjemný?“

Prikývla. „Iba si želám, aby vedel, čo k nemu cítim.“

Severusovi vyschlo v ústach. Pokúsil sa niečo povedať, ale nedokázal zo seba vydať ani slabiku. Niekoľko krát preglgol. Chcel ... nie potreboval vedieť čo k nemu cíti. Konečne ho hlas opäť poslúchol.

„A čo konkrétne k nemu cítiš?“

Pozrela mu priamo do očí a odvetila. „Mám ho rada, ale on to nevidí. Myslím, že si myslí, že nie je pre mňa dosť dobrý, ale ja s tým nesúhlasím. Chcem, aby vedel, že mi na ňom záleží, ale nechcem ho odstrašiť. Jeho priateľstvo je pre mňa veľmi dôležité a nechcem ho stratiť, ak on ku mne necíti to čo ja k nemu.“

Severusovi pri týchto slovách poklesla sánka. Šokovane na ňu civel. Ona sa na neho stále usmievala. Bez uvažovania, nakoľko srdce prevzalo moc nad rozumom, sa sklonil a pobozkal ženu, o ktorej tak dlho sníval. Bozk mu opätovala a jeho srdce radosťou poskočilo. Bozkávať ju bolo lepšie než čokoľvek čo doteraz zažil. Len cítiť jej pery ako ho bozkávajú bolo úžasné...

Severus sa od nej prudko odtiahol a v očiach sa mu zračilo pohŕdanie. „Evidentne mi klameš, pretože ma bozkávaš akoby si chcela mňa. Možno ten tvoj Snape je šťastný chlap, že nevie nič o tvojich „citoch“.“

Zvrtol sa na päte a ponáhľal sa preč.

„Severus!“ vykríkla nahlas, aby prehlušila hudbu.

Zamrzol uprostred pohybu. Rozzúril sa. Vedela to! Ona to vedela a zahrávala sa s ním! No napriek hnevu v ňom vzbĺkol malý plamienok nádeje, ktorý nedokázal uhasiť, nech sa akokoľvek snažil. Cítiac jej ruku na svojom pleci sa pomaly obrátil a úkosom na ňu pozrel.

„Viem, že si to ty,“ zašepkala.

Bleskovo k nej pristúpil, chytil ju za ruku a odviedol ju z tanečnej sály smerom k balkónu. Hlasná hudba pomaly utíchala ako sa vzďaľovali od sály. Severus prebehol pohľadom balkón  a bol veľmi rád, že je prázdny. Odviedol ju k zábradliu a vôbec pri tom nevenoval pozornosť hviezdam, ktoré zdobili nočnú oblohu oveľa krajšie než tie na začarovanom strope vo vnútri.

„Ako dlho si to vedela?“ vyštekol.

Pozrela sa na neho akoby ju prekvapila jeho úsečnosť. Venovala mu však odhodlaný pohľad a prehovorila. „Videla som ťa, keď si menil svoj vzhľad v zadnej miestnosti. Sledovala som ako si odišiel zo sály a myslela som si, že sa chceš vytratiť zadom.“

„Aha a rovnako si si myslela, že bude zábavné vystreliť si zo mňa?“ zavrčal tichým, ale pritom hrozivým hlasom.   

Odvrátila od neho pohľad a zadívala sa cez zábradlie. „Ja...“

„Žeby slečne Všetko- viem- najlepšie došli slová? Rozhodla si sa hrať s ohňom Hermiona a teraz sa ti nepáči, že ťa popálil? Som muž, s ktorým je neradno sa zahrávať a nepáči sa mi, že si sa o to pokúšala. Navyše si si vymyslela hlúpu historku, že ku mne niečo cítiš. Hoci viem, že je ti úplne jedno či vôbec chodím po tejto zemi.“

Vytrhla sa z jeho zovretia a zazrela na neho.

„Možno som predstierala, že ťa nepoznám Severus Snape, ale všetko....“ Pristúpila k nemu bližšie a zadívala sa mu do tváre. „Všetko čo som povedala bola pravda. Vedela som, že si to ty, ale tiež som vedela, že nikdy by si nepovedal nič o prehĺbení nášho vzťahu. Chcela som, aby si vedel čo k tebe cítim a že by som veľmi chcela mať s tebou vzťah. No možno som sa zmýlila. Možno ty necítiš nič ku mne.“

Zvrtla sa a vykročila k dverám balkónu. Severus za ňou zarazene hľadel. Sledoval ju, neschopný pohybu akoby snáď primrzol k podlahe. Bola už takmer pri dverách keď sa konečne spamätal. Rozbehol sa za ňou, aby ju zadržal než zmizne v dave ľudí v tanečnej sále.

„Hermiona,“ vykríkol a chytil ju za plece. „Zastav, prosím...“

Zastala no neobrátila sa tvárou k nemu.

„Prosím ťa, otoč sa.“

Obrátila sa k nemu, na tvári neoblomný výraz. Videl, že sa snaží skryť bolesť, ktorú jej svojim správaním spôsobil. Pritiahol ju k sebe a pevne ju objal akoby na tom závisel jeho život. Toto bolo niečo, čo chcel urobiť už tak strašne dávno .... že si vlastne ani nepamätal kedy sa jeho city k nej zmenili.

„Prepáč...“ zašepkal jej do ucha, „...myslel som...“

Pritisla sa k nemu a rukami ho objala okolo pása. Jeho – Severusa Snapa – objímala jeho. Keby práve v tomto momente nastal koniec sveta, umrel by ako dokonale šťastný chlap.

„Viem čo si si myslel, Severus Snape. Vždy si sa podceňoval a neveril nikomu inému.“

Odtiahla sa od neho a pozrela mu do očí. „Čo ku mne cítiš?“ opýtala sa bez obalu.

Dlho sa na ňu len díval, v duchu však zvádzal boj. Ak jej povie, čo k nej cíti otvorí svoje srdce a bude zraniteľný. Lenže on nebol zvyknutý hovoriť či ukazovať city. Na druhej strane ak jej teraz zaklame, nielenže stratí možnosť zblížiť sa s krásnou čarodejnicou, ale nadobro stratí jej dôveru. Navyše niečo vo vnútri mu našepkávalo, že Hermiona dávno vie, čo k nej cíti. Jeho vnútorný monológ skončil v momente ako sa zahľadel do krásnych hnedých očí ženy, s ktorou chcel zdieľať svoj život.

„Hermiona milujem ťa,“ povedal nakoniec. „Len som si myslel, že o mňa nikdy nebudeš mať záujem a preto som sa nikdy nepokúsil prehĺbiť náš vzťah.“

Zdvihla ruku a nežne ho pohladila po líci. „Ach ani si sa nemohol viac mýliť. Ja...“ Jej hlas sa stíšil do šepotu. „Aj ja ťa milujem.“

Myseľ mu naplnila eufória, bleskovo zrušil masku, ktorá skrývala jeho črty. Opäť ju k sebe pritiahol a pobozkal. Toto však nebol zdržanlivý bozk ako ten pred chvíľou. Tento bol plný vášne, ktorú v sebe zadržiaval už tak dlhú dobu. Hermione unikol tichý vzdych a jeho vnútro zachvátil oheň. Cítil jej prsty vo svojich vlasoch a zavzdychal pri myšlienke, že všetky jej bozky sú určené jemu a výhradne jemu.

Dvojica bola tak pohrúžená do tejto príjemnej činnosti, že nepostrehli dvoch mužov, ktorí vstúpili na balkón – jeden ryšavý a druhý čiernovlasý. Obaja muži zastali a hodnú chvíľu zízali na dvojicu pred nimi než si vymenili prekvapený pohľad.

„Netušil som, že to medzi nimi zašlo až tak ďaleko,“ povedal Harry Ronovi.

„Hej...teda chcem povedať, že majú spoločnú kanceláriu a tak...“ zamumlal Ron.

„Trávia spolu hodne času,“ dumal Harry a prezeral si dvojicu, ktorá sa objímala a bozkávala a absolútne nevnímala okolie.

„Možno sa môže zmeniť,“ pokýval hlavou Ron.

Harry prehovoril o čosi hlasnejšie. „Radšej by sa mal, pretože ak jej ublíži tak ho zabijem holými rukami a veselo si zatancujem na jeho hrobe.“

Severus konečne vzal na vedomie oboch mladých mužov a na sekundu sa odtiahol od Hermiony.

„Potter, nikdy jej neublížim a nikdy ju nenechám od seba odísť. A teraz by ste nás konečne mohli nechať osamote!“

Okamžite oboch mužov vypustil z hlavy a venoval svoju pozornosť Hermione, ktorá ani na okamih nespustila oči z jeho tváre. Usmial sa na ňu než pokračoval v bozkávaní jej pier, ktoré boli sladké ako tej najsladší nektár.

Harry sa pozrel na Rona, ktorý len pokrčil plecami. Zvrtli sa a opustili dvojicu no ešte predtým než sa vrátili do tanečnej sály, použili blokovacie kúzlom, aby nik okrem nich nevyrušil ich kamarátku a jej priateľa.

Dvojica na balkóne bola dosť blízko dverám, aby zaznamenala blokovacie kúzlo. Severus sa odtiahol od Hermiony a mrkol na ňu.

„Ako sa zdá Potter sem tam používa mozog,“ zamrmlal.

Hermiona ho jemne udrela do hrude. „Vravela som ti, že mu nedávaš dostatočný kredit.“

Objal ju a odviedol k zábradliu balkóna, kde sa obaja zadívala na hviezdy.

„V toto som nikdy ani nedúfal Hermiona. Vďaka, že si mala so mnou trpezlivosť. Mala si pravdu, sám by som nikdy nič nepovedal.“

Hermiona si oprela hlavu o jeho plece. „Ani si nevieš predstaviť koľkokrát som chcela prísť k tebe a len tak ťa pobozkať.“

Zasmial sa a objal ju pevnejšie. „Tak to si mala spraviť. Hoci pri  mojom veku by som pravdepodobne dostal na mieste infarkt.“

Vzhliadla k nemu a položila mu ruku na hruď. „Nie si starý, Severus.“ 

„Nie keď som s tebou, moja drahá.“

Tentokrát boli len hviezdy nad ich hlavami svedkami ich bozku. Presne ako si to Severus želal. V duchu uvažoval o svojom obrovskom šťastí a užíval si jej dotyk a blízkosť. Vďaka Merlinovi, že ho Kingsley prinútil ísť na tento prekliaty ples!

KONIEC

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba web stránok zdarmaWebnode