Šálka čaju

23.02.2012 20:42

Šálka čaju

od Hawklaw

preklad kapi


Severus Snape si unavene povzdychol a sklonil hlavu nad hromadu esejí. Jednou rukou si prehrabol dlhé čierne vlasy, zatiaľ čo druhou zavadil o kalamár a rozlial červený atrament po nešťastných esejach. Neveriacky pokrútil hlavou nad hlúposťou mrzimorských štvrtákov. Len si želal, aby mohol niektorých z nich prinútiť vypiť elixíry, ktoré tak nedbalo popisovali. Samozrejme, profesorka Prýtová by ich nakŕmila čerstvými rastlinkami zo svojej vzácnej zbierky a oni by si glgli zo svojich „vylepšených“ elixírov. Vedel si živo predstaviť ako by po vypití mixu spiaceho, uzdravujúceho a zmenšujúceho elixíru strávili pár príjemných hodín pokojného a mierumilovného spánku v zápalkovej škatuľke.

 

Jedinou dobrou správou bolo, že v najbližších dňoch, po získaní Mlokov, sa konečne navždy zbaví Pottera a Weasleyho. Teraz po páde Voldemorta a po uväznení či pobozkaní mozkomorom všetkých jeho nasledovníkov, nebol žiadny dôvod, aby tých faganov ešte niekedy v živote videl. Ale u ich kamarátky, slečny Grangerovej, nepochyboval, že sa ich cesty ešte stretnú. Albus Brumbál ani Minerva McGonagallová si neoddýchnu pokiaľ sa ich hviezdna študentka nevráti nazad ako jedna z profesoriek. Možno to ale nebude až také strašné, uvažoval. Keď bude oddelená od svojich idiotských kamarátov, konečne sa prejaví jej inteligencia a dôvtip. Síce nebola klasická kráska, ale jej výhodou boli nevinné hnedé oči a plné pery. Ale to sa ľahko stratilo, keď sa zdržiavala v blízkosti tupcov ako Potter a Weasley. Ako keď jasnú hviezdu zatienia oblaky a .....

     
Jeho myšlienky prerušilo rázne zaklopanie na dvere. „Vstúpte!“ zavrčal hrozivo a mávol rukou smerom k dverám, aby ich otvoril. Okamžite zbadal Hermionu Grangerovú, ktorá stála na chodbe a v ruke držala šálku, z ktorej pomaly stúpala para. Chvíľu ešte postála na chodbe a potom pomaly vykročila k jeho stolu.

 

„Ale, ale ctihodná slečna Grangerová,“ zatiahol posmešne. „To ste tak pokročili v boji za práva domácich škriatkov, že mi namiesto nich nesiete moju rannú kávu?“ pozdvihol spýtavo jedno obočie.

 

Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa Hermiona len usmiala. „Naozaj by som vám nedoporučovala toto tu piť, pán profesor. Mám vážne podozrenie, že mi niekto primiešal niečo do čaju. Preto som vlastne tu. Dúfala som, že by ste mi mohli venovať pár minút vášho vzácneho času a pomohli mi zistiť či je to len nejaký žartík alebo niečo vážnejšie.“ Napriek vážnosti tohto prehlásenia, bol jej tón sarkastický a obočie vyzývavo dvihnuté.

 

Snape, očakávajúc nejaký háčik, sa opýtal. „Prečo si myslíte, že vám niekto niečo do toho čaju primiešal?“

 

„Smiem?“ ukázala Hermiona na najbližšiu stoličku. Keď Snape prikývol, usadila sa a pokračovala. „Každé ráno pijem Earl Grey a to už mnoho rokov. Jeho vôňu rozoznám kdekoľvek a kedykoľvek. Dnes však, predtým než som sa napila, som rozpoznala v jeho vôni tri cudzie ingrediencie. Jednou z nich je aj roh z jednorožca, ktorý nemá absolútne čo pohľadávať ani len v blízkosti môjho čaju.“ Pokiaľ rozprávala profesor natiahol ruku cez stôl a čakal, kým mu podá šálku. Hermiona chvíľku skúmala jeho dlhé prsty pofarbené atramentom a rozličnými prísadami. Predstavovala si ako tie prsty prechádzajú po jej tele až k jej.... Rýchlo potriasla hlavou a radšej mu podala šálku do nastavenej dlane.   


Snape si priložil šálku pod svoj veľký nos a niekoľko krát sa zhlboka nadýchol. „Zaujímavé,“ okomentoval. Vdýchol znovu. „Identifikovali ste aj nejaké iné ingrediencie, slečna Grangerová?“

 

Vedomá si toho, že ju skúša, sa Hermiona narovnala a odvetila. „Áno pane. Myslím, že som zachytila aj esenciu z yzopa lekárskeho a aj vratičky mesiačikovitej. To ma vedie k záveru, že sa jedná o nápoj lásky a teda je to možno len pokus o žart. Ale radšej som prišla k vám, aby ste mi to potvrdili.“

 

Snape sa pristihol, že obdivuje jej znalosť elixírov rovnako ako jej výborný čuch. „Správne slečna Grangerová. Myslím, že váš čaj obsahuje Dúšok pravej lásky, ktorý by vás mal prinútiť povedať meno toho, koho skutočne milujete. Napadá vás niekto, kto by vám niečo takéto primiešal do čaju?“

 

„Samozrejme, Harry a Ron!“ vyhŕkla Hermiona okamžite. „Úprimne povedané, odkedy majú priateľky sú skalopevne presvedčení, že ani ja nemôžem existovať bez muža, ktorý by schvaľoval každý môj krok. Predpokladám, že toto považujú za poslednú šancu nájsť mi niekoho vhodného, predtým než odídem na Oxford. Ak ma prinútia priznať meno, potom už použijú akékoľvek machinácie, aby nás dali dohromady. Bez ohľadu na čokoľvek.“

 

Hm, premýšľal Snape. Zdá sa, že Zlaté nebelvírske trio ma aj svoje tienisté stránky. Možno to bola šanca zistiť čo v Grangerovej skutočne je. „Za normálnych okolností, by použitie elixíru na nič netušiacom študentovi znamenalo masívnu stratu bodov a poriadny trest. Ale keďže sme už tak blízko promóciám a pretože nedošlo k žiadnej ujme, ponechávam na vás, aby ste rozhodli čo ďalej.“ Pohodlne sa usadil na stoličke a spýtavo sa na ňu zahľadel.

 

 „Zhoršíte si o mne názor, ak vám poviem, že im to chcem vrátiť?“ opýtala sa Hermiona a oči jej zlomyseľne zažiarili. Keby boli momentálne Harry a Ron prítomní a rozoznali by „ten“ nebezpečný výraz v jej tvári, utekali by kade ľahšie.....ani cudzina sa momentálne nejavila ako bezpečné riešenie.

 

„Ale, ale slečna Grangerová. Nemyslíte, že by pre mňa bolo dosť obtiažne ešte si zhoršiť svoj názor na vás?“ zatiahol Snape sarkasticky.

 

„Aké milé pán profesor. To isté môžem ja povedať o vás,“ odvetila so sladkým úsmevom.

 

Snape sa zarazil, nestávalo sa často, že by mu študent povedal niečo takéto do očí. Zvrátené však bolo to, že jeho to v skutočnosti potešilo. „Teraz keď už máme za sebou vzájomné komplimenty, prezradili by ste mi láskavo čo máte v pláne? V prípade, že máte v pláne nejako výrazne porušiť školský poriadok, rád by som o tom informoval ostatných kolegov, poprípade získal ich súhlas.“ Dopekla toto si ešte užijem. Keď sa budem rozprávať s Albusom, ten bude žiariť ako slniečko a pokúsi sa ma nadopovať citrónovými cukríkmi. Minerva sa pravdepodobne zníži k nadávkam v rýdzo škótskom dialekte.

 

„Samozrejme vedia, že nie som zaľúbená ani do jedného z nich. Myslím, že len dúfajú, že vyjadrím svoju nezmieriteľnú túžbu po nejakom „príjemnom mladom mužovi“. Pravdepodobne najlepšie bude presvedčiť ich, že milujem niekoho koho budú považovať za nevhodného a neprijateľného. Ak ma pristihnú v kompromitujúcej situácii s niekým, koho neznášajú, udrží to ich dohadzovačské chúťky na uzde na poriadne dlhú dobu.“


„Musím konštatovať slečna Grangerová, že tak slizolinskú taktiku by som od vás nečakal.“ Hermiona prikývla, uvedomujúc si, že to bol vlastne kompliment. „Hoci sa musím opýtať na dve veci. Ako, ale oveľa dôležitejšie je kto?“

 

Hermiona sa pousmiala a začala vysvetľovať. „Ako, je vskutku jednoduché. Predpokladám, že poznáte Záškodnícku mapu?“ Snape len prevrátil očami. Mladý Potter sa podelil o svoje veľké tajomstvo so zvyškom Rádu, keďže mapa sa ukázala ako veľká pomoc pri obrane Bradavíc. No a z neznámych príčin Albus mapu faganovi ponechal aj po vojne. Obrátil sa späť k Hermione. „Práve teraz si určite myslia, že som čaj už vypila. Povedala som im, že si ho vezmem von na čerstvá jarný vzduch a vychutnám si ho pri dobrej knihe. Takže čoskoro ma začnú hľadať, skontrolujú mapu, zistia kde práve som a ....voila!“

 

„Uznávam, je to pôsobivo jednoduché,“ uškrnul sa Snape. To dievča má prosto cit pre odvetu. „Ale stále ste mi nezodpovedali otázku kto.“

 

„Ach to,“ zaleskli sa Hermione oči. „Úprimne povedané pán profesor,  po masívnych stratách, ktoré utrpela vaša fakulta počas vojny už tu nie je príliš veľa študentov, ktorých by Ron a Harry nenávideli. Preto som sa musela porozhliadnuť v profesorskom zbore a medzi personálom.“ Snape sa prudko nadýchol a ona sa ladne zdvihla zo stoličky a urobila jeden malý krôčik jeho smerom. „Avšak aj v tejto skupine sú len dvaja, ktorí by Harryho s Ronom pobúrili.“ Ďalší krôčik. „Aby som bola úprimná ani pomsta, nech by bola akokoľvek sladká, by ma nedonútila dotknúť sa Filcha.“ A ďalší  krôčik. „Takže profesor Snape vás musím informovať, že ste mi ostali iba vy.“ Dokončila a zastala priamo pred ním.


Severus sa snažil udržať na tvári pokojný výraz. „Slečna Grangerová, vy teda hovoríte, že chcete, aby vás vaši priatelia pristihli v kompromitujúcej situácii so mnou?“ Hlas mu pri poslednom slove preskočil.

 

„Moje meno je Hermiona.“ Vzala jeho tvár do dlaní a obrátila ju smerom k sebe. „A budem veľmi rada ak ma prichytia v kompromitujúcej situácii práve s tebou.“ Opatrne sklonila hlavu a ich pery sa k sebe pomalinky približovali. Po pár sekundách, ktoré sa mu zdali ako večnosť sa stretli a on bol stratený.

 

oooOOOooo Neskôr

 

„Môžem ťa volať Severus?“

 

„Môžeš ma volať aj Voldemort, len neprestávaj!“

 

„Tak to bol dosť chabý výber Severus.“

 

„Našťastie nemôžem povedať to isté o tebe, moja drahá!“

 

Jedinou odpoveďou mu bolo zastonanie.

 

oooOOOooo Ešte neskôr

 

„Pri Merlinovi Hermiona, kde si sa toto naučila? Keby som bol kocúr, tak nahlas pradiem.“   


„V knihách, samozrejme. Pamätáš, keď si mi podpísal povolenie na neobmedzený vstup do Oddelenia s obmedzeným prístupom?“

 

„Nie.“

 

„Uhm, možno si to budeš pamätať ako žiadosť na Madam Pomfreyovú o elixír proti migréne.“

 

„Ty malá potvora!“ zavrčal a prevalil sa na ňu. „Za to mi teraz zaplatíš!“

 

oooOOOooo Konečne

 

Po tom čo prešli cez učebňu a Snapovu pracovňu do jeho súkromných komnát, samozrejme s častými „vášnivými“ prestávkami, ležala uspokojená dvojica na jeho posteli. Ruku mal podloženú pod jej hlavou a ona mala nohu prehodenú cez jeho bok. Nemohol si pomôcť a musel sa uškrnúť. „Je toto dostatočne kompromitujúca poloha pre Pottera a Weasleyho, miláčik?“

 

Hermiona sa nadvihla, oprela sa o lakeť a pozrela mu priamo do očí. „No tak daj si pohov, hlupáčik,“ povedala jemne a jej tón uberal slovám ostrosť.

 

„Ale Hermiona, ja absolútne netuším o čom hovoríš!“ protestoval Severus, hoci sa začínal obávať, že podcenil jej inteligenciu. Jej oči zas nabrali ten nebezpečný výraz, no len sa posadila so skríženými nohami vedľa neho na posteli.  


„Severus Snape! Čo som spravila v uplynulých siedmych rokoch, že ťa to núti myslieť si o mne, že som slepá a hlúpa?“ Vediac, že na túto otázku neexistuje žiadna správna odpoveď, Severus múdro mlčal. „Tak po prvé v Dúšku pravej lásky nie je žiaden roh jednorožca! A pozabudol si spomenúť, že v mojom čaji bolo cítiť aj perlový prášok, čo by bolo jasné každému, kto má aspoň minimálne znalosti elixírov. A pokiaľ viem je len jeden elixír, ktorý obsahuje spomínané ingrediencie. Takže to čo som takmer vypila bol Elixír cudnej lásky. Po druhé, bez ohľadu na vzácnosť ingrediencií, musí sa Elixír cudnej lásky variť v zlatom kotlíku, ktorý Harry ani Ron nevlastnia. A nakoniec tento elixír je tak komplikovaný, že popri ňom aj Protivlkodlačí elixír vyzerá ako hračka. Musí sa variť na rovnomerne miernom ohni a plameň musí mať stále rovnakú teplotu. Ak by sa to pokúšali uvariť Harry a Ron a jediná vec by dopadla zle, čo by sa určite stalo bez môjho pozorného dohľadu, skončili by ako dve kôpky popola na podlahe!“ Severus sa na chvíľočku pozastavil nad touto predstavou. „Takže, môj sladký Severus, moja otázka je prečo si vynaložil toľko úsilia na výrobu elixíru, po vypití ktorého k tebe zahorím nežnou, hanblivou, cudnou láskou?“

 

Počas jej reči sa Severus posunul na kraj postele, posadil sa a zložil nohy na podlahu. Keď skončila, jeho plecia mierne poklesli. „Musíš ma pochopiť Hermiona, nikdy by som ti neublížil. Na to ťa priveľmi rešpektujem a.....milujem.“ Začul za sebou ostré nadýchnutie, ale neotočil sa. „Len som sa chcel pozrieť do tvojich očí a nevidieť v nich odpor a strach. Chcel som, aspoň na chvíľu, vidieť v nich lásku.“ Rezignovane zvesil hlavu. Tak takto jednoducho skončil jeho sen.


Zozadu ho objala a jednu ruku mu jemne položila na líce a tak ho prinútila, aby sa k nej obrátil. „Severus pozri sa na mňa.“ Jej hlas bol nežný. „Okrem dneška, kedy naposledy si sa mi díval do očí?“

 

„Nepamätám sa,“ odvetil smutne. „Neodvážil som sa. Bál som sa čo by som tam videl.“

 

„Môžem ti povedať jedno. Nie je v nich odpor, strach či nenávisť a to už veľmi dlho. Milujem ťa Severus Snape.“ Od úľavy takmer vykríkol. Ona ho však len opatrne pobozkala a pokračovala. „Myslela som si, že si to bol ty v momente ako som poznala o aký elixír ide. Potvrdil si mi to keď si si bral šálku.“ Severus sa na ňu nechápavo zahľadel. Vzala jeho ruku do svojej a bozkávajúc jeho prsty, jeden po druhom, vysvetľovala. „Asi uprostred prípravy má Elixír cudnej lásky jasne modrú farbu. A keď sa do neho pridáva perlový prášok musí sa energicky miešať,  čo spôsobuje, že sem tam trochu vyšplechne.“ Pomaly prechádzala ukazovákom po jasne modrých škvrnách na jeho rukách. Severus sa zahanbene usmial.

 

„Hermiona, môžeš mi to odpustiť?“

 

„Ako si povedal, nikdy si mi nechcel ublížiť. Myslím, že ti teda za určitých podmienok odpustiť môžem.“

 

„Akých podmienok?“ vyzvedal Majster elixírov.

 

„Za prvé, pokúsime sa vybudovať si vzťah. Ja ťa môžem navštevovať tu a ty mňa v Oxforde.“
 

„Dohodnuté. Čo ďalej?“

 

„Za ďalšie, budeš sa správať slušne k mojim priateľom.“ Zdvihla ruku, aby umlčala jeho protesty. „Nehovorím, že sa z vás majú stať najlepší kamaráti, len chcem, aby si ich slušne pozdravil a nepreklial ich pritom až do tretieho kolena.“

 

„Dobre,“ súhlasil rozmrzelo. „Ešte niečo iné, vaša výsosť?“

 

„Ešte drobnosť,“ usmiala sa sladko. „Musíš hneď prísť sem ku mne!“

 

Natiahol sa k nej no zarazil sa. „Hermiona, miláčik. Ak sa smiem opýtať... odkiaľ toho toľko vieš o nápojoch lásky?“ spýtavo nadvihol obočie.

 

Tentoraz sa zahanbene zatvárila Hermiona. „Chvíľu som uvažovala, že na teba nejaký použijem.“

 

„Prečo si to teda nespravila?“ opýtal sa samoľúbo. „Uvedomila si si, že by som odhalil každý elixír, ktorý by si mi podala?“

 

„No v skutočnosti,“ odpovedala pokojne Hermiona, „som si uvedomila, že mám k dispozícii niečo oveľa účinnejšie – testosterón.“ Po jeho spýtavom pohľade pokračovala. „To je to, čo robí muža mužom. Pochopila som, že všetko čo musím spraviť je prísť sem dole a zaapelovať na tvoj druhý mozog....,“ zapriadla a venovala významný pohľad jeho mužským partiám. „A ako sa zdá, funguje to.“ 

 

„Vážne si si myslela, že bude tak jednoduché nado mnou vyhrať?“ usmial sa a prstami skĺzol na jej prsia.

 

„Áno.“ Zvalila ho na posteľ a pritúlila sa k nemu. „Prosto som vedela, že budeš môj.“

 

KONIEC

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba web stránok zdarmaWebnode