Ako každý mesiac zabudnúť na Grangerovú - Šiesta kapitola

Ako každý mesiac zabudnúť na Grangerovú

od Lucyferina

preklad kapi

Šiesta kapitola

Dvadsiaty ôsmy máj

Promócie boli dosť nudné a tak sa ich snažila oživiť aspoň tým, že každý mesiac menila svoju reč. Hermiona skončila školu s najvyššími známkami za posledných sto rokov a tak jej pripadla česť prednášať reč.

Bola hrdá na to, že bola najlepšia a že prekonala všetkých čisto krvných, ktorý ju brali ako menejcennú. Práve preto sa rozhodla, že každý mesiac bude mať novú reč. Začínalo byť zložité vymýšľať niečo nové, ale brala to ako výzvu a to ju motivovalo.

Predošlú noc uvažovala o Malfoyovom správaní a bola presvedčená, že za jeho nepríjemným správaním bola zranená pýcha.

Na konci promočnej ceremónie za ním zašla. „Draco môžeme sa chvíľu porozprávať niekde v súkromí?“

Chladne sa ňu pozrel, ale prikývol a nasledoval ju.

Severus zaregistroval dvoch študentov, ktorí spolu odchádzali a snažil sa na nich dohliadať až kým nezmizli v hrade.

Hermiona zastala akonáhle ich už nik zvonku nemohol počuť. „Chcem sa ospravedlniť Draco.“ Mlčal a tak pokračovala. „Rozprávala som s s Blaisom a ak chceš môžeme ísť na ples spolu. Bolo odo mňa detinské, že som ti nedala šancu.“

Draco ju pozorne sledoval, bola nádherná. Jej krv nebola čistá, ale všetko ostatné bolo perfektné. „Ja sa musím...ehm...tiež ospravedlniť. Myslím, že som sa včera nechal uniesť. To vieš starých zlozvykov sa človek ťažko zbavuje.“

Hermiona sa usmiala. „Viem, že si s nami bojoval proti Voldemortovi, ale ja ťa akosi stále vnímam ako nepriateľa. Teraz by som ti rada dala šancu. Navrhujem priateľstvo.“  

Draco sa usmial. „Pre začiatok sa s tým uspokojím, ale rád by som ťa informoval, že použijem všetok svoj Malfoyovský šarm, aby som ťa získal.“

Nepatrne sa usmiala. „Vieš Malfoy,“ povedala, keď prijala jeho ruku a spolu vykročili do Veľkej siene na obed. „Mal by si si dávať pozor na to, čo si želáš. Mohlo by sa ti to splniť.“

Severus prekvapene sledoval smejúcu sa dvojicu. Čo sa to u Merlina dialo? Malfoy bol na ňu včera skutočne odporný a teraz si tu spolu hrkútajú ako by sa nič nestalo.

Večer išli Hermiona a Draco na ples spoločne. Prvý tanec venovala Dracovi a druhý Blaisovi.

Blaise nebol veľmi zhovorčivý, ale bol zvedavý. „Tak Grangerová, prečo si zmenila svoj názor a išla na ples s Malfoyom?“

Hermiona sa zasmiala. „Zdalo sa mi, že jeho ego to nieslo priťažko. Okrem toho, keď je nahnevaný pôsobí nebezpečne.“

Blaise prikývol. „On nie je zvyknutý na odmietnutie. Ale môžem ťa uistiť, že nie je taký zlý ako sa tvári. Jeho život bol pohodlný, ale nie jednoduchý.“

Po chvíli ju o tanec požiadal Severus a ona s radosťou súhlasila.“

„Slečna Grangerová je to Malfoy alebo Zabini s kým ste podvádzali Weasleyho?“ spýtal sa z ničoho nič Severus.

Jeho otázkou boli prekvapení obaja. Hermiona sa okamžite spamätala a odvetila, „Ani jeden z nich. Snažila som sa s Ronom rozísť už dlhšiu dobu, ale on to nechcel akceptovať. Jediný spôsob bol predstierať, že ho podvádzam. Slizolinčania mi prišli ako vhodní kandidáti na výpomoc.“

Severus sa uškrnul, slizolinčania sa vyžívali v provokovaní nebelvírčanov. „Čo ma však prekvapuje je, že ste prišli na ples práve s Dracom.“

Hermiona sa usmiala. „Povedzme, že Malfoy je rád centrom pozornosti. Okrem toho posledný rok nebol ku mne taký odporný. To, že sa stal primusom s ním urobilo zázraky.“    

Tanec skončil prirýchlo a Hermiona sa bála, že Severus zmizne z jej života príliš skoro. Tak sa okamžite opýtala. „Pane môžem s vás niečo spýtať?“

Keď prikývol pokračovala. „Uvažovala som o štúdiu elixírov na univerzite. Mohli by ste mi napísať odporúčajúci list?“

Severus bol prekvapený a potešený, že sa rozhodla práve pre štúdium elixírov. „Môžem vám ho napísať hneď teraz?“

„Áno pane. zajtra odchádzam skoro ráno.“ Sladko sa na neho usmiala, ale jej oči mali prosebný výraz.

„V poriadku. Nasledujte ma, pôjdeme do mojej súkromnej pracovne.“ Severus vykročil z Veľkej siene s Hermionou v pätách.

Draco ich sledoval a povzdychol si. Hermiona Grangerová bola evidentne pobláznená Majstrom elixírov. No aj vedúci jeho fakulty o ňu javil zvýšený záujem. Úškrn sa mu opäť usadil na tvári, keď si uvedomil, že Snape si nič z toho už zajtra nebude pamätať. A on má celý mesiac, aby vyhnal Hermione Snapa z hlavy.

Hermiona sedela na stoličke pred Severusovým masívnym stolom, kým on písal odporúčajúci list.

Miestnosť bola plná kníh a pôsobila útulným dojmom. Na jej vkus tu príliš dominovala zelená a strieborná farba, ale to by sa dalo zmeniť akonáhle by získala pre seba majiteľa.

Hermiona ponorená do svojich úvah nepostrehla, že Severus dopísal a teraz ju so záujmom sleduje.

Odkedy uvažuje o tom, že bude zdieľať spoločné izby so Severusom Snapom? Práve dala šancu Malfoyovi, ale hlboko vo vnútri vedela, že jej srdce už patrí Severusovi.

Už zajtra si nič z tohto nebude pamätať. Hermiona vedela, že jej rozum má pravdu, ale v srdci verila, že existuje spôsob ako mu pomôcť.

Severus vstal zo stoličky a prešiel k Hermione. Kľakol si a povedal, „Váš list slečna Grangerová.“   

Hermiona sa stratila v jeho čiernych očiach. Bez toho, aby z neho spustila pohľad si od neho vzala list. Vzduch bol nabitý elektrinou a zrazu Hermiona urobila niečo nečakané.

Obkrútila mu ruky okolo krku a pritisla svoje pery na jeho. Po chvíľkovom zaváhaní jej bozk opätoval. Bozkávali sa pár minút no obom to pripadalo ako večnosť.

Napriek tomu sa Hermione zdalo, že to skončilo priskoro. Vedela však, že tento moment bude mať navždy vytesaný v mysli. Usmiala sa zaželala mu dobrú noc a vykročila k dverám. Kým však odišla zadívala sa mu do očí a prosebným tónom povedala. „Prosím Severus nezabudni na dnešný večer.“ A odišla.

Severus nechápal. Čo tým myslela? Prečo bola taká zúfalá?

Severus sa rozhodol porozprávať s riaditeľom o jej správaní a v Albusovej pracovni zistil pravdu.

Spoločne s Albusom našli riešenie ako si ju zapamätať. Vytiahol spomienky z dvoch predošlých dní a umiestnil ich do riaditeľovej mysľomisy.

Dvadsiateho siedmeho budúceho mesiaca si ju bude pamätať.

Pokračovanie nabudúce