Cesty osudu - Kapitola siedma
Cesty osudu
od Chiimeriical
preklad kapi
Písal jej každý deň, ale poštovné ho nestálo ani svrček, pretože žiadny z listov neposlal. Uplynulo presne šesťdesiat osem dní odkedy zložila OVCE a odišla, vedel to celkom presne. Pod stolom sa mu totiž kopili skrkvané pergameny, ktoré jasne dokumentovali skóre.
Odišla bez jediného ohliadnutia. Nerozlúčila sa – ani s ním, ani s nikým. Ak by mal hádať, tak by tipoval, že si myslí, že s ľuďmi, ktorí za to stoja sa ešte stretne. Čiže dokončenie školy pre ňu neznamenalo koniec, ale vlastne začiatok.
Každý deň vnímal cez hmlu apatie, ktorá zafarbila všetko na hnedo, ako farba Hermioniných vlasov. Sedel za Profesorským stolom vo Veľkej sieni a sledoval ako jeho kolegovia dostávajú listy od toho či onoho študenta, naplnené zaujímavými či zábavnými historkami a myšlienkami z ich života a on sa cítil ako dekorácia. Čierna figurína netopiera, ktorú zvečnili na Halloween a hoci už sú Vianoce nikto sa nenamáhal túto prebytočnú dekoráciu odstrániť. Už len pri tom pomyslení sa mu spotili dlane.
Hermiona písala každých pár týždňov. Vedel, ktorá sova jej patrila, napínal uši vždy, keď ju zaregistroval ako pristáva pred McGonagallovou či Kratiknotom. Zakaždým, keď toho vtáka videl, jedna jeho časť – zahrabaná hlboko v jeho vnútri, starostlivo schovaná pred svetom – poskočila a túžila, aby list, ktorý sova nesie bol určený jemu. To sa však nikdy nestalo a sova obvykle pristála na stoličke McGonagallovej a nezaujato zaklopala zobákom, netušiac, že vo svojich pazúroch zviera srdce Majstra elixírov.
Vzdal sa nádeje, že sova sa k nemu dobrovoľne priblíži.
Toto poznanie spôsobilo, že sa mu doteraz len spotené ruky roztriasli.
oooOOOooo
Prax u Sv. Munga nebola ktovieako platená, ale Hermiona si zarobila dosť peňazí, aby mohla relatívne pohodlne existovať. Prostredníctvom listov spolupracovala s McGonagallovou a Kratiknotom na nových kúzlach a zaklínadlách, ktoré by urobili dojem na jej nadriadených a vedenie nemocnice a tým pádom jej zaručilo zvýšenie platu. Chcela sa do diania v nemocnici aktívne zapájať a nie sa o ňom len učiť. To čo však chcela zo všetkého najviac bolo venovať sa výskumu v oblasti elixírov. Jej súčasný tútor nebol žiadny priekopník a hoci bol celkom obstojný učiteľ, nepoznal by inovatívny nápad ani keby mu sedel priamo na nose. Potrebovala hovoriť so Snapom.
Lenže nevedela ako na to.
Deň čo deň si v hlave premieľala koniec ich vzťahu, ale namiesto riešenia si len opätovne privodila migrénu. Spomienky na jeho hodiny boli jej novou drogou, neustále si ich prehrávala v mysli, až do úmoru. Spomienky boli jej jedinou útechou.
Skrátka s ním musela hovoriť.
Každý týždeň mu napísala list, neposlala ho a namiesto uspokojenia jej v ústach ostala len horká pachuť. Akoby spálené drevo či žeravý popol. Až raz, keď prišla domov po obzvlášť náročnom dni a s plačom sedela na gauči, to celé pochopila. Bol to spálený most, ktorý za sebou zanechala.
Čas plynul. Ubehli tri mesiace a Hermiona bola so svojim životom čím ďalej tým viac nespokojná. Práca u Sv. Munga ju vyčerpávala, osobnostný rozvoj bol na bode mrazu a už vyše dvoch týždňov nekontaktovala nikoho zo svojich kamarátov či profesorov.
Jej myšlienky boli nudné a stagnujúce, jej nadšenie pohaslo, pochovala ho drina a monotónnosť. Cítila sa osamotená, nešťastná a zničená. Dni jej opäť začali splývať ako v mesiacoch po vojne. Zrazu už nemali mená. Bolo to len včera, dnes a zajtra. Len tak ďaleko dokázala myslieť, keď išlo o jej súkromný život.
Úplne rezignovala a keď zapátrala v mysli, cítila sa presne rovnako ako pred rokom, keď sedela zhrbená nad esejou z Čarovania s brkom v roztrasených rukách a slzy dopadajúce na pergamen menili text v rozpité sivé machule.
Sklá okuliarov sa jej zahmlili.
oooOOOooo
Severus Snape bol mierne znepokojený. Nebol starosťami bez seba, nebudil sa v noci spotený, to nie. To pri ňom asi ani nehrozilo. Bol len...nepokojný.
Pretože ubehli už tri mesiace.
A on ju od skončenia školy nevidel.
A listy prestali prichádzať.
oooOOOooo
Minerva McGonagallová bola zaneprázdnená žena, to nepochybne. Ale aj keď musela zvládať dvesto vecí naraz jej bystrý zrak nikdy neprehliadol tú dvestoprvú, ktorá sa z ničoho nič objavila.
Vedela, že Hermiona Grangerová sa izoluje od všetkých naokolo. A rovnako tak vedela, že Severus Snape prestal raňajkovať vo Veľkej sieni a vyžiadal si od Madam Pomfreyovej Elixír proti nevoľnosti.
Logika diktovala nezasahovať a nezisťovať príčinu, ale nebelvírčania nie vždy počúvajú výhradne hlas rozumu.
oooOOOooo
Severusove ruky začali písať list, než si ich majiteľ vôbec uvedomil čo sa deje. Spamätal sa až keď ho jeho zradcovské ruky podpísali na spodok pergamenu. V liste stálo:
Slečna Grangerová
Nakladajte opatrne s priloženým flakónikom, bolo akceptovateľné, keď ste rozliala kotlík s ešte nedokončeným elixírom v triede, ale bude nanajvýš deprimujúce ak rozlejete už hotový produkt.
Keď už ste sa rozhodli zatvoriť ústa, tak potom konečne otvorte oči.
Severus Snape
Ruky však neboli jediná jeho rebelujúca súčasť. Rovnako tak nohy ho niesli bez toho, aby to odkonzultovali s mozgom. Prinútili ho ísť do soviarne. Ruky sa tiež odmietli podvoliť hlave – namiesto toho opatrne zabalili flakónik, láskyplne ho zakrútili do odolného papiera a previazali motúzkom. List vložili do sovieho zobáku a následne sovu jemne posúrili k otvorenému oknu.
Očami sledoval vzďaľujúcu sa sovu. Doteraz spotené dlane, zúfalstvom a beznádejou, zopäl za chrbtom, pevne a rozhodne. Celou cestou nazad do žalárov sa mu ruky nezachveli, ani len jediný raz.
oooOOOooo
List dorazil neskôr popoludní toho istého dňa. Adresa, napísaná tak známym rukopisom, prinútila jej srdce poskočiť očakávaním.
Bola si taká istá, že už o ňom nebude nikdy počuť, cítila to hlboko vo svojom srdci, definitívnosť s akou uzavrela ich vzťah jej nedávala veľa nádejí na jeho znovu obnovenie. A ak ona pri všetkej svojej nebelvírskej odvahe ho nedokázala kontaktovať, potom predpokladala, že nie je žiadna nádej, že by prvý krok spravil on, slizolinčan. Ako sa však ukázalo, podcenila ho. A za to bola neuveriteľne vďačná.
Bez toho, aby si to uvedomovala, bruškom palca prešla po jeho podpise, jemne tak rozmazala posledné e. Zložila list nazad, podľa záhybov, ktoré zanechal odosielateľ. Čiže keby sa na list niekto pozrel, zdalo by sa, že sa ho nik ani nedotkol. Len malá čierna škvrnka na jej palci a hrejivý pocit v srdci by prezradili, že to nie je pravda.
Jej ruky, akoby vedené vlastným rozumom, zovreli balíček v dlaniach. Bol ľahký a krehký, hoci jeho obal bol objemný. Nesúmerne zaviazaný motúzok jej poškriabal prsty, ale tak príjemne – bol súce pichľavý, ale na nič sa nehral, rovnako ako muž, ktorý ako sa domnievala, ho sám viazal. Už len kvôli tomuto sentimentu, by ho najradšej nerozbaľovala, ale zvedavosť bola príliš veľká.
Vo vnútri hnedého balíčku, ukrytý ako srdce kvetiny, bol flakónik. Vyzeral tak krehký, že sa zničí i pri tom najmenšom dotyku. Opatrne a veľmi nežne ho Hermiona vzala za zazátkované hrdlo a podržala ho proti svetlu.
Elixír vo vnútri vyzeral ako roztavené zlato a ruže. Hoci vedkyňa v nej chcela elixír preskúmať, malé dievčatko v nej sa opájalo jeho žiarivým leskom, rubínovo červenými škvrnami, ktoré presvitali cez zlatý lesk.
Hermiona zopäla dlane akoby v modlitbe a flakónik schovala medzi nimi. Zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Potom sa jej pery roztiahli do úsmevu tak žiarivého, že na jej unavenej tvári pôsobil až nepatrične.
Pretože Hermione sa v hlave práve sformoval nový plán a tentokrát nemal s pomstou nič spoločné.
Uvedomovala si, že to nebude jednoduché. Rozhovor, ktorý ju čakal so Severusom – Snapom? Profesorom? Pánom? Nie, Severusom. – musel byť tvárou v tvár. Inak by to nedokázala. Nebelvírske konfrontácie a priznania boli jej špecialitou. To vedela už dávno.
Nemohla ho však nájsť. Boli zimné prázdniny, ale po ňom nebolo ani chýru ani slychu. Iste aj on musí pred Vianocami opustiť Bradavický hrad? Skontrolovala obchody s knihami, tie ošumelé aj veľavážené. Nazrela do barov a kaviarní či miest, kde sa predávali prísady do elixírov či už tie lacné alebo drahé. Nikde ho však nevidela. Pevným krokom sa teda vydala domov, presne vediac čo musí spraviť.
Zo stola si vytiahla brko a pergamen....
Drahá Minerva
Mrzí ma, že som sa ti tak dlho neozvala. Premýšľala som...
Pokračovanie nabudúce...