Dvanásť Predvianočných dní Severusa Snapa

23.02.2012 20:21

Dvanásť Predvianočných dní Severusa Snapa

od debjunk

preklad kapi


V prvý Predvianočný deň mi môj Severus dal: nakopnutie Krivonožku

 

Hermiona bežala za Severusom, zastaviac ho až v chodbe. Podala mu balíček.

 

„Veselé Vianoce!“ vykríkla.

 

Severus povytiahol obočie. „Vianoce ešte nie sú,“ zavrčal.

 

Hermiona sa usmiala, „Ale dnes predsa začína Dvanásť Predvianočných dní, Severus. Muklovská tradícia dávania darčekov počas dvanástich dní predchádzajúcich Vianociam.“

 

„To znie otravne,“ frflal Severus, keď trhal červený papier z balíčka. Otvoril ho a vo vnútri bola figúrka Harryho Pottera. Severus ju vybral a pohŕdavo mrkol na Hermionu.

 

„Viem o tvojej „láske“  k Harrymu Potterovi a tak som si myslela, že by si ocenil jeho figúrku, ktorú by si mohol zničiť.

 

Severus zdvihol figúrku a z bližšia si ju obzrel. Chlapec- Ktorý- Bol- Neuveriteľne- Otravný sa na neho usmial. Severus pocítil ohromnú túžbu zmazať mu ten úsmev s tváre. Nanešťastie bol vyrušený potvorou, čo sa mu otierala o nohavicu. Pozrel sa dolu a zbadal Hermioninu mačku ako sa moce okolo jeho nôh.

 

Škodoradostne sa na mačku zaškľabil a jemne ju nakopol. Krivonožka ublížene zaprskal a rýchlo sa vzdialil zo Severusovho dosahu. 

 

„Nemôžete zamykať tú potvoru vo vašich izbách?“ hneval sa.

 

Hermiona mu venovala prísny pohľad. „Iba ťa chcel pozdraviť!“ vykríkla a rozbehla sa za svojim polo- maguárom.

 


 

V druhý Predvianočný deň mi môj Severus dal: dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Ďalší deň počas večere podala Hermiona Severusovi malú krabičku. Povzdychol si a roztrhol modrý papier so Santa Clausom. Dnu našiel bezoár položený na kúsku bavlny. Unikol mu ďalší bolestný povzdych. Čim si vyslúžil pozornosť Bradavickej Všetko- Viem- Najlepšie? To bol odsúdený, aby ho otravoval každý kto ho stretne?

 


 

V tretí Predvianočný deň mi môj Severus dal:  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Hermiona zaklopala na Severusove dvere. Tie sa otvorili a na prahu stál zamračený Severus Snape. Hermiona sa len usmiala a podala mu darček. Severus sa zamračil ešte viac a ustúpil, aby sa vyhol jeho prijatiu.

 

„Severus, je to tradícia. Prosím vezmi si ten darček,“ poprosila Hermiona.

 

Ak to bolo vôbec možné, zamračil sa ešte viac. Zdrapol balík a zatresol dvere Hermione pred nosom. Tá len pokrčila plecami a pobrala sa preč.


Vo vnútri Severus zazeral na balík. Potom roztrhal zlatý papier a s úškrnom ho otvoril. Dnu bol obrázok Albusa Brumbála. Výborne, pomyslel si, presne to čo som chcel.

Spolu s fotkou bolo v balíku aj niekoľko šípiek. Odsunul ich a zbadal, že Albusov obrázok má v mieste srdca krásny červený terč. Rozosmial sa. Zdalo sa, že pre neho Hermiona našla ideálny dar. Umiestnil fotku na stenu a lepiacim kúzlom ju tam upevnil. Vzal si šípku a hodil ju na terč. Trafil presne doprostred Brumbálovej hrude, čo bol zároveň aj stred terča. Oči obrázkového Albusa sa rozšírili údivom, keď hľadel na šípku zabodnutú v svojej hrudi. Severus sa rozosmial znovu. Zdá sa, že dnešný deň nebude až tak strašný.


 

V štvrtý Predvianočný deň mi môj Severus dal: štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Hermiona naskočila do koča tesne predtým než sa pohol. Takmer sa jej podarilo zmeškať výlet do Rokvillu a to ho dnes chcela sprevádzať.

„Neznesiteľná žaba,“ mrmlal si Severus popod fúzy.

Hermiona sa však na neho len spokojne usmiala.

oooOOOooo


Severus sedel sám u Troch metiel a popíjal ďatelinové pivo. Užíval si svoju samotu, keď sa oproti nemu posadila profesorka Grangerová s ďatelinovým pivom v ruke.

 

„Ahoj Severus,“ pozdravila ho naradostene.

 

„Neznesiteľná žaba,“ brblal.

 

„Prosím?“ opýtala sa Hermiona.

 

„Povedal som, že ste neznesiteľná žaba.“

 

Hermiona zaklonila hlavu a rozosmiala sa. „To preto ma máš tak rád?“

 

Severus sa zamračil no ostal sedieť a rozprávať sa s mladou čarodejnicou, ktorá evidentne nebrala jeho narážky na vedomie.

 

oooOOOooo


Hermiona ku kočom dobiehala opäť na poslednú chvíľu. Už sa takmer pohli smerom k Bradaviciam. Zaznamenala Severusov zachmúrený výraz, keď dobehla a naskočila do jeho koča.

 

Venovala mu široký úsmev a posadila sa vedľa neho, jemne sa dotýkajúc jeho kolena. Podala mu dlhú, obdĺžnikovú škatuľu zabalenú do strieborného papiera s vianočnými stromčekmi.

 

„Neznesiteľná žaba,“ frflal, berúc škatuľu do rúk. Roztrhol papier a po otvorení škatule hľadel na nové elegantné brko.

 

„Je to samo- opravujúce brko. Bude namiesto teba opravovať eseje a testy.“

 

Severus zízal na brko, výber tohto daru bol veľmi dôkladne premyslený.

 

„Ďakujem,“ povedal ticho.

 

No Hermiona ho aj napriek tomu počula a šťastne sa na neho usmiala.

 



V piaty Predvianočný deň mi môj Severus dal: päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Severus zastonal, keď ho na chodbe dobehla Hermiona.

 

„Profesor Snape na slovíčko, prosím.“

 

Zastonal a obrátil sa k nej. Vtisla mu do rúk ďalší balíček.

 

„Veselé Vianoce!“ dodala veselo.

 

Severus zastonal, keď si darček vzal a znova keď počul rehotajúcich sa študentov, ktorí prechádzali okolo. A ešte raz keď vytiahol hrnček, ktorý v balíčku bol. Prečítal si nápis a vrhol na Hermionu zdrvujúci pohľad.

 

Mám rád kávu čiernu, rovnakú ako je moja nálada znel nápis, napísaný zelenými písmenami na čiernom hrnčeku.

 

„Veľmi vtipné,“ zavrčal.

 

„Myslela som, že sa ti bude páčiť,“ povedala Hermiona a pobrala sa preč.

 


 

V šiesty Predvianočný deň mi môj Severus dal: šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Hermiona sa blížila k profesorskému stolu, keď začula ako sa Severus sťažuje Kratiknotovi. Srdce jej však pokleslo, keď si uvedomila, že hovorí o nej.

 

„Myslí si, že všetko vie. Je otravná a mali by ju vyhodiť zo školy!“

 

„No tak Severus,“ oponoval Kratiknot. „Nie si na to chúďa dievča trochu prísny?“

 

„Riaditeľka ju mala vyraziť v momente ako prekročila prah školy. Je hanbou pre túto školu.“

 

Hermiona nahlas zalapala po dychu a obaja muži sa ako na povel otočili. Po lícach jej stekali slzy a rýchlo vybehla z Veľkej siene. Severus sa zmätene pozrel na Kratiknota.

 

„Čo sa jej stalo?“

 

Kratiknot na neho zdesene pozrel. „Myslela si, že hovoríš o nej!“

 
Severusovi poklesla sánka. „Do pekla,“ vykríkol, vyletel zo stoličky a rozbehol sa za ňou.

 

Zbadal ju bežať po chodbe smerom k jej bytu. „Hermiona, pre- prepáčte!“ zakričal.

 

Hermiona zaváhala, ale potom sa znovu rozbehla.

 

Severus ju dobehol, chytil za ruku a obrátil tvárou k sebe. „Pre- prepáčte Hermiona. Ale vy nerozumiete.... ja som predsa nehovoril o vás!“

 

 Jej oči sa zúžili. „O kom inom si mohol hovoriť? O mne predsa tvrdíš, že Všetko- Viem- Najlepšie!“

 

„Ja som hovoril o Penelope Vargovej. Nikdy by som  neohováral iného profesora!“

 

Hermiona skrížila ruky na hrudi a zazrela na Severusa. Ten ju jemne chytil za plecia. „Pre- prepáčte Hermiona. Prosím. Nechcel som vás nahnevať.“

 

„Ja som si myslela...“ snažila sa mu vysvetliť Hermiona.

 

„Nebolo to o vás, ja už tak o vás nehovorím. Pre- prepáčte, že som to používal v minulosti.“

 

Hermiona prekvapene podvihla obočie.

 

„Často to bola len pretvárka. Musel som si udržať svoje krytie. Mrzí ma, že som sa tak správal. Pre- prepáčte, že som podceňoval vašu inteligenciu.

 

Hermionin výraz zjemnel. Vložila ruku do vrecka a vytiahla odtiaľ krabičku.

„Šťastné Vianoce, Severus.“

 

Vzal si balíček a neisto sledoval ako odchádza. Otvoril malú krabičku a našiel upokojujúci elixír v kryštálovom flakóne. Pod ním bol krátky odkaz.

 

„Viem, že tie darčeky ťa rozčuľujú, toto je pre prípad, že by si to nevedel vydržať.“

 

Severus sa uškrnul nad jej zmyslom pre načasovanie.

 



V siedmy Predvianočný deň mi môj Severus dal: sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Ďalší Vianočný ples, ktorý musí pretrpieť. Šťastie, že sú len raz do roka. Stál bokom a sledoval študentov krúžiacich po tanečnom parkete. Všimol si Hermionu Grangerovú v krásnych zlatých šatách len čo vstúpila dnu. Prekvapene dvihol obočie. Ona sa na neho usmiala.

 

V momente ju oslovil jeden zo siedmakov a požiadal ju o tanec. Žiarivo sa usmiala a Severusovo obočie vyletelo hore, nechápal jej radosť. Vzápätí pozrela jeho smerom a jej úsmev sa rozžiaril ešte viac.    

 

Tanec sa čoskoro skončil a Hermiona sa s pohárikom, ktorý si pred chvíľou vzala, pobrala k nemu.

 

„Severus dnes vyzeráš výborne,“ povedala len čo zastala vedľa neho.

 

Podvihol obočie no nepovedal nič. Vnímal len jej vlasy vyčesané dohora a nádherné zlaté šaty. Po chvíli konečne našiel svoj hlas.

 

„Tiež vyzeráte celkom pekne slečna Grangerová.“


Hermiona prevrátila oči. „Koľko krát ti ešte budem opakovať Severus, že moje meno je Hermiona!“

 

Znova len povytiahol obočie. „Som si plne vedomý ako znie tvoje meno...Hermiona.“

 

Hermiona k nemu podišla bližšie. Mohol cítiť jej parfum, ktorý omámil jeho rozum.

 

„Tak ho používaj!“ povedala vášnivo.

 

Nervózne si oblizol pery, ale kým stihol zareagovať, odtiahol Hermionu na parket Hagrid. Zamračil sa na obrovského muža, ktorý Hermionu odvliekol. Hermiona sa práve postavila na jeho ľavú nohu, aby s ním dokázala udržať krok. Severus sledoval ako sa smeje a debatuje s Hagridom. Ich priateľstvo sa zdalo byť tak jednoduché. Zatiaľ čo v každom jeho rozhovore  s ňou bolo cítiť napätie. Želal si, aby mohol hovoriť s Hermionou tak ľahko ako to práve predvádzal polo- obor.  

 

Tanec skončil a Hagrid opatrne zložil Hermionu zo svojej nohy. Tá sa usmiala a objala ho, potom sa obrátila k Severusovi a venovala mu šibalský úsmev. Jeho obočie sa mimovoľne zdvihlo, keď uvažoval, čo môže mať za lubom.

 

Dokráčala k nemu a chytila ho za ruku. „Severus, zatancuj si so mnou,“ dožadovala sa.

 

A opäť Severusovo obočie vyletelo, tentokrát nad jej odvahou. „Hermiona, ja netancujem.“  

 

„Ale no tak Severus, sú Vianoce. Zatancuješ si so mnou, prosím?“

Zamračil sa, ale nechal sa odviesť na tanečný parket. Pritiahla ho bližšie k sebe a začali tancovať. Pozrel sa na ňu a ich pohľady sa vpíjali do seba. Hľadeli si do očí a nechali sa unášať tónmi hudby. Jeho srdce bilo dvakrát rýchlejšie pri jej vášnivom pohľade. Nakoniec povytiahol  obočie a týmto tichým gestom sa spýtal, čo má za lubom.

Hermiona sa usmiala. „Iba som si myslela, že to nebude také ľahké, Severus. Myslela som, že sa budeš viac zdráhať.“

Uškrnul sa. „Nie som taký zlý ako vyzerám, Hermiona.“

„To predsa viem,“ zamumlala Hermiona. „Ja ťa len rada podpichujem.“

Severusove obočie prekvapene vyletelo pri jej priznaní. Nik iný nemal rád jeho nevrlosť. Hermiona Grangerová sa vymykala z radu ak sa jej páčilo jeho vrčanie.

Tanec skončil a Hermiona mu do ruky vtisla čokoládovú žabku previazanú mašličkou.

„Šťastné Vianoce, Severus,“ povedala a zmizla z tanečného parketu.


V ôsmy Predvianočný deň mi môj Severus dal: osem šokovaných pohľadov, sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Severus zahol za roh a takmer vrazil do Hermiony. Jeho šokovaný výraz ju rozosmial. Jeho práca špióna ho naučila nedávať svoje pocity najavo, takže jeho údivom rozšírené oči boli vážne prekvapujúce a zábavné. Hermioniným dnešným cieľom bolo zistiť ako veľmi ho dokáže šokovať.

 

Pri raňajkách ho šokovala konštatovaním, že v čiernom habite s vykúkajúcim bielym golierom košele vyzerá sexy. Takmer sa zadusil kašou.

 

Počas prvej hodiny ho šokovala, keď vbehla na začiatku do jeho triedy a oznámila všetkým prítomným prvákom, že sa ho nemusia báť, pretože je krotký ako plyšový macko.

 

Medzi prvou a druhou hodinou ho šokovala, keď premenila jeho kotlík na vianočný stromček.

 

Počas obeda ho šokovala tak, že celý očervenel a to len podotkla, že obdivuje jeho mračenie.

 

Keď ho odprevádzala do učebne, jeho šokovaný výraz stálo zato vidieť, keď poznamenala, že jeho ruky sú úžasné.

 

Pri večeri zas sčervenal a venoval jej šokovaný pohľad, keď sa pýtala či nosí boxerky alebo slipy.
 

oooOOOooo
 

Hermiona stála pred jeho dverami a usmievala sa. Deň sa vydaril podľa jej predstáv. Zahrnula ho komplimentmi vyvolajúc u neho šokované reakcie, ale ani raz na ňu nereval. Teda víťazstvo bolo definitívne na jej strane.

Zľahka zaťukala na dvere. Severus po chvíli otvoril.

„Prišla som ti dať darček, Severus.“

Len prevrátil oči. Tajne dúfal, že na to zabudla.

„Ospravedlňujem sa, ale nie je zabalený,“ vysvetlila a s obavami na neho pozrela.

„To je v poriadku,“  mávol rukou.

Hermiona ho zdrapla vpredu za habit, pritiahla ho k sebe a pobozkala ho na líce. Keď ho pustila, prudko ustúpil a šokovane na ňu zízal, žasol nad jej odvahou.

Diabolsky sa usmiala. „Veselé Vianoce Severus!“ vyhŕkla a odbehla preč.



V deviaty Predvianočný deň mi môj Severus dal: deväť samoľúbych úškrnov, osem šokovaných pohľadov, sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Minerva sediaca vedľa Hermiony bľabotala o tom, že Hermiona potrebuje vo svojom živote muža. Hermiona zízala na svoj tanier, chuť do jedla ju akosi prešla.

 

„No tak Hermiona, mladá a múdra čarodejnica ako ty potrebuje vedľa seba dobrého muža.“

 

Hermiona prevrátila očami.

 

„Čo sa stalo s tebou a Ronom?“

 

Severus nastražil uši pri zmienke o mladom Weasleym. Tiež sa divil, čo sa medzi nimi stalo. Pravidelné týždenné návštevy pred pár mesiacmi totiž skončili.

 

Hermiona si len povzdychla. „Je príliš nedospelý a navyše nemáme nič spoločné.“

 

„Ale boli ste taký pekný pár, kým ste tu študovali!“ argumentovala Minerva.

 

„Nuž s dospelosťou prichádza aj zrelosť a to je niečo čo Ron nikdy nezíska.“

Pozrela sa na Severusa a zbadala jeho samoľúby úsmev. Potriasla hlavou.

„Myslí si, že si ho vezmem,“ priznala na koniec.

Severus dvihol obočie a jeho srdce bolo z neznámych príčin zovreté. Minerva naopak bola nadšená. „Čože, no to je úžasné Hermiona!“

Hermiona sa k nej obrátila. „Nie to nie je. Vieš si predstaviť aký by bol potom môj život? Kopa detí, o ktoré by som sa musela starať, žiadna šanca ďalej učiť, manžel, ktorý nechápavo hľadí ako náhle je pre neho moja slovná zásoba príliš zložitá, čo len tak mimochodom je skoro stále. To nie je život, po ktorom túžim, Minerva.“

„Škoda,“ povzdychla si riaditeľka.

Hermiona si vzdychla a zachytila ďalší Severusov samoľúby úsmev, keď sa tváril, že číta noviny.

oooOOOooo

 


“Ach!” vykríkla Hermiona, keď jej utekajúci študent vyrazil všetky eseje z rúk a zhodil ju na zem. Vzhliadla a zbadala podávanú ruku, patriacu uškŕňajúcemu sa Severusovi Snapovi. Chytila sa jej a dovolila mu, aby jej pomohol postaviť sa.

oooOOOooo

„Slečna Grangerová, zdá sa, že vaše vlasy sú umiernenejšie odkedy ste začali používať šampón, čo som pre vás vyrobil. Skutočne je to teraz oveľa lepšie.“

Hermiona na neho prekvapene hľadela, na tvári sa mu zase zračil samoľúby úškrn a oči mu žiarili. Odhrnula si prameň, spomínaných vlasov, z tváre a pokračovala vo svojej ceste.

oooOOOooo
 

Severus vošiel do jej triedy tesne pred začiatkom hodiny. Postavil sa dopredu a s vážnou tvárou oznámil tretiakom.

 

„Riaditeľka ma poprosila, aby som vás informoval, že profesorka Grangerová potrebuje nového muža vo svojom živote. Možno by ste mohli vymyslieť aritmantické riešenie jej problému?”  

 

Nato sa obrátil a vidiac zhrozený výraz na Hermioninej tvári, sa mu na tvári rozlial samoľúby úsmev.

 

oooOOOooo

 

Zachytil jej pohľad pri večeri, ešte stále sa uškŕňal nad svojim malým vtipom na jej hodine. Ona však na neho zazrela a jemu sa úškrn vyparil z tváre.

 

„Myslím, že ti dlhuje ospravedlnenie,“ začal opatrne.

 

Hermiona na neho pozrela, ale rýchlo obrátila pozornosť späť k tanieru.

 

„Len som sa chcel zabaviť. Tebe sa tiež zdali zábavné tie výstupy počas mojich včerajších hodín.“


Hermiona si povzdychla. Chcela protestovať, ale uvedomila si, že to čo ona urobila jemu mu bolo rovnako trápne ako to čo urobil on jej. Vcelku chápala jeho logiku.

 

„V poriadku,“ prikývla.

 

Samoľúbo sa usmial a ona mu venovala mrzutý pohľad. „Prečo sa musíš stále tváriť tak arogantne?“ frflala.

 

Vzhliadol k jej tvári. „Rád vyhrávam Hermiona.“ Odtiahol sa od nej a venoval jej ďalšie sarkastické uškrnutie.

 

„Predpokladám, že sa považuješ za víťaza?“ pýtala sa Hermiona.

 

Zase sa mu na tvári objavil úškrn. „Vzhľadom na tvoju mrzutosť by som povedal, že áno.“

 

Hermiona obrátila pozornosť k svojmu tanieru. Namiesto mračenia sa usmiala. Ten chlap bol proste neznesiteľný aj roztomilý zároveň.

 

„Dobre, vyhral si toto kolo,“ súhlasila.

 

Zamračil sa „To víťazstvo stráca svoje čaro ak ho takto jednoducho akceptuješ.“

 
Hermiona sa rozosmiala. „Tak prepáč, že som ťa sklamala!”

 

Severus sa nevrlo vrátil k svojmu jedlu. Zaznamenala zmenu jeho nálady.
 

„Severus mám pre teba ďalší darček. Môžem ti ho dať teraz?“

 

„V poriadku, nech je to za mnou,“ odvetil zachmúrene.

 

Postavila sa a podišla k nemu. Sklonila sa a objala ho. Pevne ho zovrela v objatí a pobozkala ho na líce. Študenti, ktorí to zaregistrovali len zalapali po dychu. On sám najprv stuhol, no po chvíli sa v jej objatí uvoľnil. A keď sa odtiahla zase sa uškrnul.

 

„Tentokrát sme vyhrali obaja,“ povedala a jemne mu cvrnkla do nosu a odkráčala. Zanechajúc za sebou prekvapeného muža, ktorý sledoval jej vzďaľujúcu sa postavu.

 


 

V desiaty Predvianočný deň mi môj Severus dal: desať zvedavých pohľadov, deväť samoľúbych úškrnov, osem šokovaných pohľadov, sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Severus netušil ako si vyložiť Hermionine včerajšie správanie. Zdalo sa, že jej náklonnosť k nemu je skutočná. Šokovala ho, keď ho pobozkala hoci len na líce a ešte ho objala priamo pred študentmi vo Veľkej sieni. Samozrejme veľa študentov bolo doma na prázdninách, ale aj tak ich ostalo dosť, aby o tom poreferovali spolužiakom len čo sa vrátia do školy. Mohla

k nemu niečo cítiť? A keby áno, aké by boli jej city?

 

Počas raňajok jej venoval zvedavý pohľad, keď si myslel, že sa nedíva. Zdalo sa, že je maximálne zaujatá svojim jedlom. Skúmal jej tvár a premýšľal aká je rozkošná. Vzhliadla a on hneď zabodol pohľad do svojho taniera. O chvíľočku na ňu znova zvedavo mrkol. Obdivoval jej vlasy, minule o nich čosi utrúsil, ale vážne ho fascinovali. Rád by do nich zaboril ruky.

 

Hermiona na neho vrhla spýtavý pohľad, znova odvrátil oči a premiešal svoje vločky. Po pár ďalších minútach na ňu hľadel opäť. Bola prosto rozkošná. Počas raňajok sa niekoľkokrát pristihol ako ju pozoruje. Občas ju pristihol ako pozoruje ona jeho. Bola to túžba, čo sa zračilo v jej očiach? Nebol si istý.

 

Ďalšie pohľady jej venoval počas obeda i večere. Niekedy ho pristihla inokedy nie. Zakaždým keď na ňu pozrel, zaznamenal niečo iné. Jej ruky boli jemné. Jej ľavé obočie bolo o kúsok vyššie než pravé, čo len dodávalo na jej zvodnosti. Keď sa usmiala na líci sa jej zjavila rozkošná jamka. Bola úžasná a zvodná. Akože si to predtým nevšimol?

 

Keď Hermiona dovečerala, vstala a podala Severusovi plochú, obdĺžnikovú krabicu. Usmiala sa a odišla zo siene. Schoval krabicu do habitu a ponáhľal sa do svojho bytu.

V súkromí svojej pracovne si darček otvoril. Bol to rámik asi dva centimetre hrubý a celý strieborný. Severus ho zdvihol, prekvapený jeho váhou. Bol ťažší ako vyzeral.

Zbadal pod rámikom lístok a vytiahol ho. Roztvoril ho a rýchlo ho preletel očami.

Drahý Severus

Tento rámik je na tvoj Merlinov rád. Zaslúži si, aby si si ho vystavil vo svojom byte. Si ten najodvážnejší muž akého poznám a mal by si byť hrdý na všetko, čo si pre nás ostatných spravil. Prosím, nech aj ostatní môžu vidieť dôkaz tvojej odvahy. Zaslúžiš si to.

Hermiona  

Severus užasnuto hľadel na lístok. Ak by mu ho dali pred pár rokmi asi by ho tresol o stenu. Ale po toľkých rokoch bol vďačný za darček a za sentiment. Podišiel k stolu a otvoril spodný šuplík. Ležal tam jeho Merlinov rád a vyzeral akosi opustene. Zdvihol ho a vložil ho do rámika. Potom prešiel ku krbu a položil ho na rímsu. Odstúpil a obdivoval ako ladí strieborný rám so striebornou medailou. Bol to skutočne pozoruhodný darček.....o ktorom bude uvažovať určite celú noc.

 



V jedenásty Predvianočný deň mi môj Severus dal: jedenásť váhavých pohladení, desať zvedavých pohľadov, deväť samoľúbych úškrnov, osem šokovaných pohľadov, sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Hermiona dopadla na stoličku vedľa Severusa a začala naštvane nahadzovať jedlo na svoj tanier. Severus ju prekvapene sledoval, plesla si na tanier šunkový sendvič a hranolčeky. Schmatla džbán a pokúsila sa naliať si do pohára tekvicový džús, ale v tom rozčúlení ho rozliala všade okolo len nie do pohára. Frustrovane tresla džbán na stôl radšej sa vykašlala na džús.

„Hermiona čo sa stalo?“ opýta sa Severus.

Obrátila sa k nemu a na chvíľu sa zdalo, že ho prekľaje.

„Vieš čo ten idiot urobil?“ vyletela.

„Ktorého idiota máš presne na mysli?“ spýtal sa znovu a maskoval svoju zvedavosť sarkazmom.

„Ronalda Weasleyho!“

„Aha.“

 
„Poslal mi spievajúci pergamen. Doručil mi ho počas raňajok, keď si odišiel. Odspieval tú príšernú pieseň o jeho nehynúcej láske ku mne a o tom, že chce, aby som bola len jeho. Na konci sa rehotala celá Veľká sieň, traja študenti sa od smiechu zvalili na zem.“

 

Severus ju chytil za ruku. „Hermiona to bude dobré. Ten chalan je do teba beznádejne zamilovaný.“

Hermionine oči sa zúžili. „Beznádejne zamilovaný?! On len chce niekoho kto sa bude starať o jeho bielizeň. Na to nech si nájde slúžku.“

Severus využil jej hnev, aby sa jej mohol dotýkať v snahe ju upokojiť. Položil jej ruku na chrbát a jemne ho hladil.

„Ty v žiadnom prípade nie si slúžka Hermiona.“

Potriasla hlavou. „Pošlem mu huláka. Myslím, že keď sa posnažím budem znieť ako jeho mamka!“

Severus presunul ruku na jej plece a upokojujúco ho zovrel.

„Nenechaj sa ním znechutiť.“

„Nenechať sa znechutiť?“ vykríkla neveriacky. „Urobila zo mňa úplnú hlupaňu. Moji študenti si myslia, že som zamilovaná chuderka a ja sa o toho blbečka ani len nezaujímam!“

Severus ju opäť chytil za ruku a jemne ju zovrel. „Ak sa mu chceš pomstiť, možno by som ti mohol pomôcť. Mám k dispozícii kopec perfektných elixírov.“

Otočila sa k nemu s nezbednými iskričkami v očiach. „To by si pre mňa urobil Severus?“

Ten len prikývol.

Zlovestne sa usmiala a on sa začínal o mladého Weasleyho trošku báť.

oooOOOooo

Po večeri ju odviedol k sebe do bytu, aby vytvorili perfektnú odvetu. Cestou do podzemia mal ruku položenú na jej chrbte, aby ju „podporil“. Váhavo ju pohladil po ruke, keď ju viedol do svojho súkromného laboratória. Ich ruky sa letmo dotýkali, keď prezerali jeho súkromný sklad. Zložil ruky na jej plecia, kým hľadala ten správny elixír pre pomstu.


Zrazu sa natiahla pre flakón a obrátila sa k Severusovi.

„Čo tento?“ spýtavo podvihla obočie.

Chytil flakón a tiež jej ruku. Pousmial sa. „Ten bude perfektný.“

„Ale ako ho prinútim, aby to vypil?“ premýšľala nahlas Hermiona.

Severus mávol rukou. „Ten chlapec je bezodná jama, postačí ak tým elixírom naplníš pár čokoládových koláčikov a je to. Mätovú chuť prekryje chuť koláčika a on nebude nič tušiť.“

Hermiona sa na neho usmiala a on ju iniciatívne chytil za ruku. „Nebude ani len tušiť, čo sa to deje.“

„Musím pripraviť pár koláčikov,“ uškrnula sa a vykročila ku dverám.

Zrazu sa však zastavila a obrátila sa nazad k Severusovi.

„Ach takmer som zabudla!“ zvolala a rýchlo vytiahla balíček z vrecka habitu. Podišiel k nej a pohladil ju po líci.

„Vďaka Hermiona,“ povedal.

Hermiona na neho prekvapene pozrela, ale rýchlo sa spamätala.

„Možno by si mi mal poďakovať až keď si to rozbalíš.“ Venovala mu prefíkaný úsmev a odišla.

Rýchlo otvoril balíček a zmrkal. Vo vnútri bola spona, ktorá mala držať jeho plášť. Oči sa mu zúžili, spona mala totiž tvar nebelvírskeho leva. Ach, tá bezočivá ženská!

oooOOOooo

Ron bol milo prekvapený, keď dostal podnos koláčikov od Hermiony. Uvažoval, či sa jej jeho pieseň tak veľmi páčila. Zjedol polovičku podnosu, keď zistil v čom je háčik. Bláboliaci elixír urobil svoje. Nasledujúce dva dni, jediné čo mohol povedať bolo: „Nemilujem Hermionu Grangerovú, milujem Seamusa Finnegana. Chcem ho len pre seba.“

Ron sa schoval, ale škoda už bola napáchaná. Bol pre smiech na celom Ministerstve. Tam mu totiž inkriminované koláčiky boli doručené. Samozrejme hneď potom oboznámil celé poschodie o svojej „láske“, až kým neutiekol s rukou na ústach.


 

V dvanásty Predvianočný deň mi môj Severus dal: dvanásť vášnivých bozkov,  jedenásť váhavých pohladení, desať zvedavých pohľadov, deväť samoľúbych úškrnov, osem šokovaných pohľadov, sedem podvihnutí obočia, šesť koktavých ospravedlnení, päť podráždených zastonaní, štyri zamrmlania o „žabe“,  tri naštvané zamračenia, dva bolestivé povzdychnutia a nakopnutie Krivonožku

 

Severus čakal celý deň kým dostane posledný darček, ale nestalo sa tak. Bolo takmer deväť hodín. Nikdy mu nedala dar takto neskoro. Možno zabudla? Možno sa rozhodla, že ju viac nezaujíma a rozhodla sa prestať? Ale dnes boli Vianoce a ona mu nedala nič.

 

Celý deň sa správala čudne, ani sa na neho nepozrela. Pri raňajkách sa k nemu obrátila zaželala mu Veselé Vianoce. Potom ju videl až pri večeri. Konverzácia bola neprirodzená a hoci sa tomu divil, nedokázal sa jej opýtať, čo sa deje. Vychutnávala si hostinu, ktorú škriatkovia nachystali.   


Tak teraz pochodoval po svojom kabinete, čakajúc na darček, o ktorom si ani nebol istý či ho dostane. Jeho myšlienky prerušilo zaklopanie na dvere. Rozbehol sa k nim a rýchlo ich otvoril, no nik za nimi nestál. Pozrel vpravo a vľavo na chodbu, ale ani tam nik nebol. Už si myslel, že sa študenti bavia na jeho účet, keď zbadal na dverách prilepený list. Na ňom bolo napísané Hermioniným kvetnatým rukopisom jeho meno.

Vzal si obálku a ešte raz skontroloval chodbu, uistiac sa, že už tam nie je. Zavrel teda dvere a začal čítať.

Drahý Severus,

Viem, že sa asi čuduješ prečo som sa rozhodla dať ti tých dvanásť darčekov. Chcem ti povedať prečo. Odkedy som tu začala učiť ťa sledujem. Viem, že ma považuješ za otravnú, ale moje city k tebe sú úplne iné. Myslím, že si ten najúžasnejší muž akého poznám. Chcela som ťa lepšie spoznať a myslím, že tie malé darčeky nám pomohli spečatiť naše priateľstvo. Dúfam, že to cítiš rovnako. Ak nie, tak môžeš prestať čítať a hodiť zvyšok môjho listu do ohňa.  

Dôvod, prečo ti to všetko píšem je, že tento list je mojim darčekom. Chcem sa v ňom s tebou podeliť o svoje pocity. Nedokážem na teba prestať myslieť, Severus. Predstavujem si aké by to bolo, keby si zaboril ruky do mojich vlasov. Chcela by som, aby si trávil čas v mojej prítomnosti kvôli tomu, že chceš a nie preto, že pracujeme na nejakej úlohe.

Prepáč. Možno si pohoršený mojim priznaním. Ale sú Vianoce a ja som ti chcela dať niečo veľmi špeciálne: moju lásku. Môžeš s ňou robiť čo len chceš. Ignorovať ju, odmietnuť ju alebo ju akceptovať. Voľba je na tebe. Nechcem na teba tlačiť. 

Takže, Šťastné Vianoce, Severus Snape. Dúfam, že dostaneš všetko čo si si želal.

S láskou,

Hermiona

Severusovi sa triasli ruky, keď list dočítal. Preletel ho ešte raz, aby sa uistil, že porozumel všetkému čo napísala. Pustil list na zem, vybehol z kabinetu a šprintoval hore schodmi. 

 

oooOOOooo

 

Zaklopal na jej dvere a zmocnil sa ho strach. Rýchlo ho zahnal, pozná predsa jej city, neodmietne ho. Srdce mu prudko bilo ako na ňu čakal.

 

Otvorila dvere a neisto na neho pozrela. Vedel, že si myslí, že na ňu prišiel kričať, vysmiať sa, že ho miluje alebo povedať niečo podobne odporné. Ale mýlila sa, to bolo to posledné čo chcel spraviť.

 

Kým stačila povedať ahoj, tak vrazil dnu a vzal ju do náručia. Pritisol svoje pery na jej a vášnivo ju pobozkal. Hermiona šokovane stuhla, no rýchlo sa spamätala, objala ho okolo krku a pobozkala ho.


„Hermiona,“ mumlal Severus medzi bozkami.

 

„Severus,“ zašepkala.

 

Odtiahol sa od nej a zadíval sa jej do očí. Vedel, že tie jeho sú naplnené láskou.

 

„Ďakujem Hermiona, za dvanásť nádherných Predvianočných dní.“

 

Usmiala sa. „Bola som si istá, že ma po tom liste znenávidíš.“

 

Severus si ju pritiahol bližšie. „Našla si si cestu do môjho srdca aj prostredníctvom darčekov...., teda okrem tej spony.“

 

Hermiona položila prst na sponu, ktorá držala jeho plášť a zasmiala sa.

 

„Zdá sa, že nemáš problém mať nebelvírsky symbol ako ozdobu na plášti.“

 

„To preto, že ma očarila jedna šarmantná Nebelvírčanka.“

 

Hermiona sa na neho láskyplne usmiala a on to už dlhšie nevydržal. Bozkával ju znovu a znovu. Jeho srdce bolo naplnené citom, ktorý už dávno, dávno necítil......láskou.


KONIEC

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode