Hodné čakania - Ôsma časť

28.04.2013 21:59

Hodné čakania

od Aurette

preklad kapi

 

„Samozrejme! To je jeden z benefitov, o ktorých som hovorila. Môžeš ma pobozkať kedy len budeš chcieť.“

Mierne sa zamračil, ale z náručia ju nepustil. „No moment ja som sa ešte definitívne nerozhodol o tom či chcem priateľku.“

„To nie, ale povedzme, že toto je taká skúšobná jazda.“

„Hm.“

Sklonil sa a pobozkal ju, najprv jemne, ale potom čoraz vášnivejšie. Ich jazyky sa prepletali a s tichým zavrčaním ju k sebe pritiahol ešte bližšie. Ona sa bokom jemne obtrela o jeho viac než evidentné vzrušenie. Bozk pokračoval akoby na spojení ich pier závisel celý ich ďalší život. Ona zvierala jeho plecia a on jej rukami prechádzal po chrbte.

Odtiahol hlavu so zavrčaním, ktoré jej vnútro zmenilo na želé. „Elixír,“ zachrčal. Pustil ju a obrátil sa k pracovnému stolu. Zaknísal sa a tak ho pridržala, využívajúc to ako výhovorku či dôvod  prečo má stále omotané ruky okolo jeho pása. Oprela si hlavu medzi jeho lopatky a spokojne vydýchla.

„Vzhľadom na to, že ten elixír pripravuješ opitý, si si istý, že bude uvarený správne?“ spýtala sa, vychutnávajúc si reakcie jeho tela na jej dotyky. Ploché brucho pod končekmi jej prstov stuhlo. Rozopla gombík a vkĺzla prstami pod látku, aby si vychutnala jeho teplú, jemnú pokožku. Odmenou jej bol trhaný výdych. Jedna jeho ruka pokračovala v miešaní a tá druhá prikryla jej ruky v snahe popohnať ich k ďalšiemu prieskumu.

„Varím osemdesiat litrov tejto brečky každý rok už dlhých tridsaťpäť rokov.“ Jeho hlas ticho vibroval pod jej uchom. „Dokážem ju uvariť aj v spánku a často to tak bolo.“

„Dobre,“ zamumlala proti jeho chrbtu. „Vážne tento týždeň nechcem počať dieťa.“

Nastalo krátke ticho a ona sa nechala uspávať tichými zvukmi sprevádzajúcimi prípravu elixíru. 

„Ale to dieťa v pláne máš, správne?“ pýtal sa.

Usmiala sa a prikývla. „Mh hm. Dve,“ dodala. „Chlapca a dievča.“

Severus spokojne vydýchol a Hermiona zavrela oči, počúvajúc pravidelný tlkot jeho srdca. Myslela len na to ako krásne vonia a aké príjemné je sa k nemu túliť.

„Grangerová?“

„Hm?“

„Čo robíš?“

„Demonštrujem ti jeden z benefitov nášho potenciálneho vzťahu. Konkrétne túlenie.“

Odfrkol si. „Vážne? Pretože už si celých osem minút nevydala ani len hlásku a podľa toho ako sa o mňa opieraš som poňal podozrenie, že si zaspala opretá o môj chrbát.“

„Nieee. To by som ti poslintala habit. Ja totiž tak trochu slintám, keď spím.“

„Nádhera.“

„Ubezpečujem ťa, že moje slintanie je veľmi delikátne.“

Niečo povedal, ale nezachytila čo presne. Až keď takmer spadla na stôl došlo jej, že chcel, aby sa podala. Zachytil ju pravou rukou, zatiaľ čo v ľavej zvieral flakónik s elixírom. Zadívala sa do jeho rozžiarených tmavých očí. „Počas toho budeš dúfam hore?“

Venovala mu ospalý úškrn. „Rozhodne,“ dodala. „Čakala som na toto príliš dlho, aby som to premeškala kvôli nedostatku spánku.“ Vzala si flakónik s elixírom a vypila ho na jeden dúšok.  

Usmial sa a palcom zotrel kvapku elixíru z jej pery. „Nuž, poďme na to. Môžeme?“

Vzal ju za ruku a viedol ju k spálni.

„Koľko je hodín?“ spýtala sa.

„Za chvíľu bude jedna ráno.“

„Ach nie! Nestihli sme to!“ Stisla jeho ruku. „Strašne ma to mrzí.“

Pritiahol ju k sebe bližšie a spoločne zastali vedľa postele. „Rozhodol som sa, že moje narodeniny trvajú až do východu slnka.“

„Dobrý nápad.“ Zasmiala sa a on zajal jej pery v bozku. Bozk ich oboch rozohrial a tak začali horúčkovito rozopínať gombíky na šatstve, ktoré ich oddeľovalo. Pritom sa malými krôčikmi približovali k posteli.

Narazila do matracu a zvalila sa naň Severus ju nasledoval oveľa rýchlejšie než zamýšľal, vzhľadom na jeho prekvapené, „Och!“

Odvalil sa z nej a niekoľkými ťarbavými pokusmi sa pokúsil vytiahnuť jej nohy na posteľ. Nakoniec skončili obaja viac či menej na posteli a Hermionina sukňa sa jej bezbranne krútila okolo pásu.

„Čo to pri Merlinovej brade máš na sebe?“ opáčil neveriacky. Jeho smiech u nej vyvolal len úškrn, hoci popravde by mala byť zdesená.

Odfrkla si a zadívala sa na svoje červené, vlnené, po kolená dlhé spodné prádlo. „Rozhodne nie moje pekné nohavičky.“ Potiahla sukňu nižšie, aby ňou zakryla nevkusné prádlo a pregúľala sa k nemu. Celá posteľ sa gúľala s ňou. „Chcela som si byť istá, že budeš v poriadku. Obliecť sa teplo bolo dôležitejšie ako obliecť sa sexy.“ 

S úškrnom ju k sebe privinul. „V tom prípade, schvaľujem tvoj výber bielizne, nakoľko si myslela na mňa, keď si si ju obliekala.“

Zasmiala. „To máš pravdu.“ Pritiahla si jeho tvár bližšie a pobozkala ho. Potom sa však zatvárila neisto. „Aj tebe sa zdá, že sa tá posteľ hýbe?“

Pochmúrne prikývol. „Celá izba sa so mnou hýbe a myslím, že mi z toho bude zle.“

„Aj mne.“ Stúlila sa v jeho náručí. „Počkajme chvíľu, kým to neprestane.“

„To znie ako rozumný nápad. Máme ešte kopec času.“

„Hovorí sa, že tie najlepšie veci sú hodné čakania,“ zazívala.

„V tom prípade budeš neuveriteľne skvelá, že?“

„Hm...“

Mocnejšie ju objal a oprel si líce o jej vlasy.

Obaja takmer okamžite zaspali.

oooOOOooo

„Bože ako ja ju nenávidím!“ zvrieskla Annete Parisová a tresla tašku na stôl. „Esej dlhá tri stopy a do štvrtka? Kto, do riti si myslí, že je?“

„Povedal by som, že teraz bude milšia,“ dodal Martin Sturgess.

„Prečo?“ opýtala sa Dalia Martingaleová.

„Pretože to má pravidelne. To by malo ženskú ukľudniť a znormálniť, no nie?“  

Dalia sa na neho zamračila. „Kde chodíš na tieto nezmysly? Iba preto, že sa žena vydá sa jej mozog nezmení na ovsenú kašu.“

„Ale v niečom ma Martin pravdu,“ zapojila sa Parisiová. „Jeden by povedal, že keď je tá krava vydatá za Snapa prestane byť taká mrcha. Možno vôbec nemajú sex. Čo ak to bola len svadba z rozumu? Možno je frigidná!“

„Ani omylom. To by Snape nechodil po chodbách s tým sebavedomým úškrnom. A Jones ich prichytil ako sa maznajú, keď išiel minulý týždeň do kuchyne. Snape a maznanie, viete si to predstaviť? Urgh. Len tá myšlienka ma pripravila o apetít.“

„To je dobre,“ ozvalo sa. „Takže vám nebude vadiť, že budete mať počas večere trest. Všakže pán Sturgess?“

Traja nebelvírčania pobledli a obrátili sa s hrôzou v očiach k profesorovi Snapovi, ktorý sa na nich diabolsky škeril.

„A slečny Parisiová a Martingaleová tiež.“ Mávol prútikom a jeho Patronus zmizol na chodbe. „Pán Filch vás bude očakávať. Tak by som vám trom doporučoval vyraziť.“

Sledoval ako si zbalili veci a vypochodovali z knižnice, potom sa vrátil k svojej žene, ktorá sa chichotala za regálom s knihami. Objal ju. „Kde sme to skončili?“ prehovoril a na tvári sa mu zračil úsmev. Sklonil sa a pobozkal ju.

Obkrútila mu ruky okolo krku a zasmiala sa. „Ak si spomínam správne, tak sme sa maznali,“ odpovedala.

„Ach áno. Pravdaže. Tak späť k dôležitým činnostiam.“

Jej smiech zanikol na jeho perách, keď ju opäť pobozkal.

KONIEC

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode