Ľúbostný list

Ľúbostný list

od Chivalric

preklad kapi

"Muž v liste obnaží svoju dušu"

Samuel Johnson

Slečna Grangerová

Obávam sa, že tento list je nevhodný, no napriek tomu ho nedokážem nenapísať.

Ospravedlňujem sa. Musí Vás šokovať, že dávam slová na papier, slová, ktoré Vás pohoršia a ktoré by som sa nikdy neodvážil povedať nahlas. Nechcem Vás pohoršovať, ale ak tieto slová nenapíše, cítim, že ma zadusia. Moje emócie ma zadusia. Áno, som si vedomý ako smiešne Vám to musí znieť, Vám, ktorá, ako mnohí iní, ma považuje za necitlivého bastarda.

Aby som to skrátil, zdá sa, že k Vám prechovávam city, napriek tomu, že viem, že ste zasnúbená s pánom Weasleym. Uisťujem Vás, že som proti tomu bojoval zo všetkých síl. Pokúšal som sa tieto city zapudiť, ale zlyhal som.

Odkedy ste začali učiť v Bradaviciach, môj život sa zmenil. Vaše zjavenie ho zmenila. Sedíte vedľa mňa vo Veľkej sieni a ja cítim Vašu prítomnosť rovnako jasne ako práve teraz cítim teplo, ktoré sála z môjho kozubu. To teplo ma priťahuje, rovnako ako ma priťahujete vy, tak ako moru zvábi plamienok sviece. Netrápi ma, či sa spálim, keď sa Vás niekedy pokúsim dotknúť, tak ako ani moru netrápi, že ju vábivý plamienok zmení v popol. Viem, že vy nie ste pre mňa. Ste nedosiahnuteľná. Ale túžim po Vás a nedokážem si pomôcť.   
 

Často, keď sa stretneme ma pozdravíte priateľským „Dobré ráno“ alebo „Ránko Severus“. Niekedy sa so mnou aj chvíľočku porozprávate,.... teda snažíte sa o to... a ja v tom momente nenávidím sám seba, že dokážem reagovať len jedovatými a výsmešnými poznámkami. Musíte si myslieť, že Vás nemám rád. No môžete si byť istá, že v tom problém nie je. Ale ja vo vašej prítomnosti dokážem prosto reagovať len dvoma spôsobmi: sarkastickými poznámkami alebo sa zmeniť na zakoktaného idiota, len vďaka vášmu sladkému zjavu. Priznávam, že ak si mám vybrať, budem radšej sarkastický než vyzerať ako totálny hlupák. 

Často Vás ignorujem. Je to najľahšia cesta, ale to neznamená, že Vás po očku nesledujem a nepočúvam, čo hovoríte. Počujem Váš krásny smiech, ale nie som to ja kto Vás rozosmial, niežeby som toho bol schopný. Hoci by som to strašne chcel, rozosmiať Vás. Ste nádherná, keď sa smejete.

Vlastne ste nádherná vždy. Vaše vlasy a spôsob, akým Vám pohladia tvár, vaša pokožka, vaša chôdza. Váš hlas, keď ste tej príšernej Trelawneyovej rozprávali o nezbedách študentov, ma prenasleduje v snoch. Farbu vašich očí si pripomeniem vždy, keď varím elixíry, keď držím v ruke šálku horúceho čaju, keď hľadím na západ slnka. Nepamätám sa kedy som začal chodiť dolu k jazeru, premýšľať, snívať o Vás. Neviem kedy som si znovu uvedomil krásu západu slnka. Naozaj neviem. Ale viem, že by som si želal, aby ste tam boli so mnou.

Myslím, že by som Vám mal povedať, že Vás špehujem. Znovu sa ospravedlňujem. A znovu sa priznávam, že si v tom nedokážem zabrániť. Viem, že o mojich činoch neviete. Zahanbilo by ma, keby ste o nich vedeli. Koniec koncov, čo sa týka špehovania,  som naozaj skvelý. Sledujem Vás každý večer, keď máte dozor na chodbách. Pozorujem každý Váš krok, nevediac či Vám o sebe dať vedieť, nevediac, čo by som urobil, keby ste ma zbadali.  

Keď mám dozor ja sám, často sa prechádzam pri vašich súkromných komnatách. Zatiaľ som sa do nich nevlámal, ale nemôžem Vám zaručiť, že to v blízkej budúcnosti nespravím. Stojí ma to veľké premáhanie, len tam stáť a hľadieť na vaše dvere, namiesto toho, aby som vstúpil dnu. Túžim po tom vojsť, byť Vám ešte bližšie. Vidieť a dotýkať sa kníh, ktoré vlastníte. Vidieť ako máte zariadené komnaty. Obávam sa, že keď vstúpim do Vašej spálne, neudržím sa a dotknem sa Vašej postele, Vášho vankúša.

Ruky sa mi trasú, keď píšem tieto riadky. Nevedel som, aký som perverzný, len pri pomyslení na nevinnú mladú ženu. Poppy ma mala nechať umrieť v  Škriekajúcej búde! 

Odporúčam Vám,... nie prosím Vás, spevnite svoje ochranné steny.

Keď máte hodinu a ja práve nie, nájdem si dôvod, prečo sa priblížiť k Vašej triede. Stojím pred dverami a som nervózny, že ma niekto uvidí. Občas sa cítim ako študent, ktorý je von po večierke. Konečne začínam rozumieť ako sa cítia, keď zbadajú spoza rohu vychádzať profesora. Je to síce trápne, ale som ochotný riskovať aj to, že ma prichytí McGonagallová, len aby som počul Váš hlas, hoci cez zatvorené dvere.

Nedávno som sa pristihol, že nadŕžam Nebelvíru. Nedokážem  dať trest žiadnemu z tých malých chuligánov, pretože viem, že moje dôvody sú väčšinou nesprávne. Vy ste z Nebelvíru. Nedokážem na to prestať myslieť a na to, že Vy by ste nikdy nepotrestali žiadneho  študenta nespravodlivo. Ja, na druhej strane som to robil mnoho rokov, a verte či nie, hanbím sa za to. Už ani neodoberám toľko bodov, čo kedysi. Študenti si to už povšimli a hľadia na mňa čudne, keď skĺznem k nespravodlivosti. Ak v tom budem pokračovať, niekomu to začne byť podozrivé. Ale je mi to jedno, ak ma vyhodia už pre Vás nebudem hrozbou.  

Mal by som Vás na kolenách prosiť, aby ste zo mňa sňali kliatbu, ktorá zväzuje moje srdce a dušu, ale viem, že to nie je vo Vašej moci. Nie je žiadne kliatba, ktorú by bolo treba odvolať. Som si vedomý, že by ste sa na mňa ani nepozreli, keby ste mohli. Nieto ešte na mňa uvaliť práve takúto kliatbu.

Zapredal som svoju bezcennú dušu a svoje čierne, kruté srdce pred dlhými rokmi, v domnení, že mi je lepšie bez nich. Preto je prekvapujúco bolestné zistiť, že teraz keď už je neskoro, by som si želal mať aspoň kúsok srdca a maličký kúsoček duše. Oboje by som Vám dal. To, že nechcete ani jedno z toho ma trápi vždy keď na Vás myslím, čo je neustále odkedy ste mojou kolegyňou a nie študentkou. 

Lámem si hlavu nad tým, kedy to vlastne začalo? Keď ste prvýkrát prišli ako náhrada za Vectorovú? Aj tak bola beznádejná vo svojej práci a VY ste boli vždy brilantná v Aritmancii. Vlastne ste boli brilantná vo všetkých predmetoch. Teraz si želám, aby som Vám to povedal aspoň raz, keď ste ešte boli mojou študentkou.    

To, že pri mne sedíte vo Veľkej sieni mi znemožňuje jesť, to je ten dôvod, prečo sa k Vám otáčam chrbtom. Prvýkrát keď ste si vedľa mňa sadli som takmer rozbil pohár, ktorý som držal v ruke, ako som sa pokúšal vyhnúť vášmu pohľadu. Nuž a keď ste sa prvýkrát na mňa usmiali, nedokázal som urobiť nič iné ako sa zamračiť. Neviem ako sa usmievať. Nechápem ako sa na mňa dokážete usmiať, aj keby to mala byť len zdvorilosť. Ako sa na mňa vôbec dokážete pozrieť? Ja sám sa nedokážem v zrkadle vystáť.

Zamiloval som sa do Vás, keď ste ma prvýkrát obvinili z nespravodlivosti, z toho, že som príšerný učiteľ a neférový vedúci fakulty? Je to vlastne jedno. Jednoducho sa to stalo. Zamiloval som sa do Vás a nedokážem s tým nič robiť. Bolí to rovnako ako naposledy a šanca na úspech je ešte menšia než pred dvadsiatimi rokmi.

Snívam o tom, že Vám tento biedny list dám. Predstavujem si ako ho otvárate a čítate. Predstavujem si, že Vás teší to čo čítate, že sa na mňa usmejete a Vaša tvár sa rozžiari ako vždy, keď ste šťastná. Podídete ku mne objímete ma a pobozkáte. Potom...., ale viem, že ste už teraz vydesená len z mojej prítomnosti, nieto ešte z môjho utrápeného vyznania.   

Ste tak prekliato mladá, tak nevinná, tak nádherná. A čo viac, viete čo je správne a čo nie. Ja som sa vždy trápil s touto otázkou a vždy budem. Vždy som konal podľa vlastných záujmov. Spravil som veci príliš desivé, aby som o nich písal. Nie som na seba hrdý, ale zabudnúť na ne nedokážem. Myšlienky na nás dvoch spolu sú úžasné, no zároveň aj znechucujúce. Vy si zaslúžite niekoho omnoho, omnoho lepšieho než ja.

Stále si však želám, aby som sa Vás mohol dotýkať, držať Vás, bozkávať Vás. Túžim aspoň na chvíľočku zabudnúť na minulosť a urobiť Vás mojou. Kiež by som dokázal zabudnúť na to, že som bol smrtijed, ktorý slúžil Temnému pánovi, že som človek, ktorého musíte nenávidieť hádam viac ako Temného pána, že som Vás klamal, zraňoval, zhadzovala posmieval sa Vám od prvej chvíle, čo ste vstúpili do mojej triedy.

Nadávam len, aby som prežil ďalší deň. Mračím sa, pretože inak by som začal prosiť. Prosiť o pekné slovo. Prosiť o úsmev. Prosiť o dotyk. Viem, že Vás môj sarkazmus zraňuje, ale bez neho sa nebránim, prelomili by ste moju obranu, moje ochranné steny, ktoré som si roky tak poctivo budoval. Keby sa to stalo, moje ja by sa rozbilo na kúsky. Nedokázal by som zniesť ďalší mizerný deň môjho života. Odpustite mi moje temné a trpké poznámky, môj sarkazmus, odpustite mi moju hrubosť a nezdvorilosť. Ale je to jediný spôsob, ako Vám ukázať ako veľmi mi na Vás záleží.

Keby som nebol mužom, ktorým som, nosil by som Vám kvety, sladkosti, šperky, hoci aj tie malé plyšové veci, ktoré ženy tak milujú - pre dôvody, ktorým nerozumiem- ak by Vás potešili, všetky by som Vám doniesol. Bil by som sa o Vás, bojoval by som o Vašu pozornosť, snažil by som sa vytrhnúť Vás zo spárov Weasleyho. Ale to je nemožné. Vy ste Kráska a ja som Zviera, ktoré sa nikdy nezmení v pohľadného princa. Nikdy nebudem milý, dobrý a priateľský. Mojím údelom je byť chladným a krutým, sám som si zvolil túto cestu a budem sa jej držať až do smrti. Neexistuje šťastný koniec pre zviera, akým som ja. Toto zviera nikdy nedostane svoju princeznú. Zničil by som Vás, keby som sa o to čo i len pokúsil. Preto som si sľúbil, že sa o to nebudem snažiť, radšej k Vám  budem odporný. Nezáleží na tom, že mi to ubližuje, je to to jediné čo pre Vás môžem spraviť. 

Nanešťastie to, ale nič nemení na skutočnosti, že po Vás túžim. Chcem, aby ste boli mojou. Chcem každý Váš kúsoček, Vaše telo aj dušu. Strávil by som celé noci rozprávaním, len aby som sa mohol dívať do Vašich krásnych očí. Len ťažko sa udržím, aby som Vás nedoniesol dolu do podzemia, môjho podzemia, a nevychutnal si Vás celú.

Bože, moje myšlienky sú neuveriteľné. Predstava ako ležíte v mojej posteli, hľadíte na mňa s túžbou v očiach, naťahujete ku mne ruky, priťahujete ma k sebe. Vyzliekol by som Vás a dotýkal sa Vás, donútil by som Vás prosiť o viac, o všetko, o mňa. 

Keby som mohol, hneď by som na seba zoslal Cruciatus, len za takéto myšlienky. Ako si dovoľujem mať takéto myšlienky o Vás, je to neodpustiteľné. No hoci to viem stále o Vás snívam. Len to, že ste v bezpečných rukách Weasleyho ma zadržiava od myšlienky na Váš únos

Keď to však pôjde takto ďalej, ak neudržím svoje myšlienky na uzde, podám výpoveď a skončím s prácou v Bradaviciach. Aspoň, že tu nie je reálna šanca, že urobím niečo naozaj hlúpe – ako kľaknúť si k Vašich nohách a dať Vám tento list.

Predtým než som objavil tieto city, som skutočne veril, že sa nikdy viac nechcem znovu zamilovať. Ale nemal som pravdu. Cítiť bolesť aspoň dokazuje, že som stále nažive. Milovať Vás hoci len z diaľky dokazuje, že ma Temný pán nedokázal zničiť úplne. Pokúšal sa, všetci sa pokúšali, Temný pán, Fénixov rád, smrtijedi. Byť Voldemortov špeh a tiež Brumbálov počas toľkých rokov, všetkými nenávidený, bez priateľov, nešťastný, bez vďaky či odpustenia či porozumenia.

Aspoň Vás môžem milovať. Milujem Vás. Jediný dôkaz, ktorý Vám však môžem poskytnúť je,  že sa od Vás  budem držať čo najďalej.

S. Snape

 
**************

 

Pozrel sa na slová, ktoré napísal. Sviečky vrhali tiene na jeho tvár a skrývali bolesť a smútok v nekonečne čiernych očiach.

Sediac za stolom hlboko v podzemí Bradavíc sa Majster elixírov natiahol, vzal do ruky pergamen a skrčil ho do malej guľôčky pevnými no štíhlymi prstami. Potom ho jednoducho hodil do ohňa, no prepadol cez mriežku bez toho, aby sa ho plamene dotkli. Nezáležalo na tom. Napísal to len, aby si vyčistil myseľ. Nikdy by jej ten list nedal. Sľúbil to predsa!

Vstal, obrátil sa a odišiel z izby bez jediného ohliadnutia. 

KONIEC