Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola druhá

31.12.2013 00:33

Miluj ho, keď tu ja už nebudem

Od anogete

Preklad kapi

Kapitola 2: Terminus Est

Hermiona si uhladila blúzku, potom pevne pritiahla cípy habitu k sebe a zapla ich, aby tak zamaskovala muklovské oblečenie pod ním. Nepredpokladala, že by profesor Snape pristupoval benevolentne k dress kódu v laboratóriu a keďže práve dnes na neho chcela kladne zapôsobiť, nič iné ako habit nepripadalo do úvahy. Po včerajšom stretnutí sa domov vrátila so zmiešanými pocitmi. Mohol ju toho veľa naučiť, ani nehovoriac o tom, že ak sa bude učiť od neho získa to najkvalitnejšie elixírové vzdelanie, ktoré sa v Británii dalo dosiahnuť.

Lenže nech ju toho mohol naučiť koľkokoľvek, nebola si istá či zvládne jeho kúsavé poznámky a zžieravý sarkazmus na dennej báze. Snape sa totiž, od smrti Voldemorta, nezmenil ani o chlp. Stále to bol nespoločenský samotár, ktorý nikoho a nič nepotreboval. Hermiona očakával aspoň slovko dve vďaky, keď po vojne svedčila na súde v jeho prospech. Vtedy bol obžalovaný z vraždy použitím Neodpustiteľnej kliatby. Nakoniec bol oslobodený. Jeho činy, počas finálnej bitky a objavená mysľomisa dokázali, že jednal podľa príkazov, vykonával to čo mu diktoval Brumbál a Neporušiteľná prísaha, ktorú musel zložiť.

Na súde, kde sa rozhodlo o jeho osude, ho videla naposledy. Teda až do včera. Po tom čo poskytla výpoveď, ktorá mu zaručila slobodu jej nevenoval ani pohľad. Namiesto toho, len čo mu úradníci povolili vstať z kresla s reťazami, odišiel zo súdnej siene bez jediného ohliadnutia. Hermiona strávila nasledujúce roky presviedčaním samej seba, že je jej to jedno, ale teraz keď ho znovu videla, hoci len krátko, zistila, že ju jeho ignorácia zranila. Dlhé roky sa snažila získať jeho uznanie v triede. Nikdy sa jej to nepodarilo. A zrejme ani záchrana pred rokmi v Azkabane nebola hodná vďaky.    

Na malý moment ju napadlo zájsť za Harrym a Ronom a zveriť sa im s tým, že sa stretla s ich starým nepriateľom, ale nakoniec sa rozhodla nechať si to pre seba. Keď sa jej vysmeje a vyhodí ju zo svojho vzácneho laboratória, bude sa aspoň môcť svojim dvom najlepším priateľom posťažovať. Vlastne nikomu nepovedala o svojom stretnutí s profesorom Snapom. Ak by náhodou zistil, že niekde vykecala, že ju možno zamestná, tak by ju s určitosťou vyškrtol zo zoznamu potenciálnych zamestnancov.

Popravde, Hermiona ani len netušila, že Snape varí elixíry pre bežných spotrebiteľov a uvažovala, ktorá z mnohých značiek na trhu je tá jeho. Rôzne spoločnosti, veľké či malé, prichádzali a odchádzali tak rýchlo, že si nedokázala vybaviť, ktorej vznik sa zhodoval s jeho prepustením z väzby. Bude to pravdepodobne jedna z tých drahších, ktorá ponúka aj vzácne a ťažko pozháňateľné elixíry, ktoré v Británii a možno aj na svete dokáže pripraviť hŕstka čarodejníkov.

Jeho dom stál na konci Rokvillu a bol celkom nenápadný, tmavozelené okenice na predných oknách boli zatvorené. Domček bol namaľovaný na bielo a pôsobil tichým a skromným dojmom. Malá záhradka pred ním bola prevažne zaplnená bežnými rastlinami, ktoré sa používali v mnohých elixíroch. Ich vôňa bola upokojujúca a pripomínala Hermione príjemný čas strávený pri kotlíkoch.

Rýchlo prešla štrkom vysypanou cestičkou a zaklopala na predné dvere. Jej muklovské hodinky v Rokville prirodzene nefungovali, ale vedela, že je niekoľko minút pred siedmou, čo bol dohodnutý čas ich stretnutia. Ako sekundy plynuli bola Hermiona čoraz nervóznejšia, čakanie si vyberalo svoju daň. Zmietla si z rukáva svojho modrého habitu neexistujúcu smietku. Modrá bola neutrálna. Keby prišla v červenej, pravdepodobne by jej zabuchol dvere pred nosom.

Dvere sa konečne s tichým cvaknutím otvorili a za nimi stál Snape. Vlasy mu skrývali polovicu tváre, vyhrnuté rukávy odhaľovali bledé predlaktia. „Slečna Grangerová,“ oslovil ju neutrálnym tónom.    

Odstúpil od dverí zatiaľ čo mu Hermiona slušne odvetila. „Profesor Snape.“

„To ma tu necháte stáť celý deň a otvorenými dverami, ženská? Poďte dnu alebo bežte domov.“

Hermiona sa poponáhľala dnu. V dome bolo cítiť zatuchlinu, evidentne sa celé roky nepoužíval. Z miesta kde stála videla do dvoch miestností a v oboch bolo poskromne nábytku. V jedálni videla len malý drevený stôl pokrytý pergamenmi a v obývačke dve kreslá a malý konferenčný stolík medzi nimi.

„Tadiaľto,“ zavrčal Snape, zvrtol sa na päte a vykročil halou naľavo od nej. Hermiona len prevrátila očami pri dramatickom zavírení jeho čierneho habitu, ale poslušne ho nasledovala. Prirodzene udržiavala úctivý odstup.

Po niekoľkých krokoch sa prudko obrátil doprava k miestnosti, ktorá bola osvetlená niekoľkými lampami visiacimi na stenách a dvoma úzkymi oknami na stene oproti dverám. Bolo zrejmé, že sa jedná o laboratórium. Popri jednej stene sa tiahli dlhé drevené pulty, uprostred stál veľký stôl, na ňom stáli dva kotlíky, zvyšné steny boli obložené regálmi, ktoré boli zaplnené fľaškami, flakónikmi a pohármi, každý z nich bol svedomito označený. Toto prostredie bolo ako splnený sen, po tom čo varila elixíry vo vlastnej malinkej kuchyni. „Úžasné...“ zašepkala si Hermiona pre seba a očami túžobne skúmala všetky prísady, ktoré boli navôkol.

„Vskutku,“ súhlasil s ňou Snape.

Zadívala sa na pult a zbadala dve malé krabičky plné tmavomodrých fľaštičiek. Na každej bola nalepená vzorne vytlačená etiketa. Terminus Est. Oči sa jej rozšírili údivom a zvrtla sa k Snapovi. „Terminus Est? To je vaša značka?“ Po tom čo sa spamätala z prvotného šoku len potriasla hlavou. „Vlastne malo mi to byť jasné. Vašej značke patria jedny z najdrahších elixírov v lekárňach, tiež tie najžiadanejšie, ani nehovoriac tie...“ Hermiona sa odmlčala a radšej zatvorila pusu.       

Snape sa nepekne uškrnul, postavil sa vedľa nej a vzal do ruky fľaštičku. „Len smelo pokračujte slečna Grangerová,“ prehovoril.

„No myslela som, že niektoré sú...teda...sú...“

„Balansujú na hrane, ktorá nás delí od čiernej mágie,“ dokončil za ňu vetu Snape.

Hermiona preglgla a odvrátila sa. Bolo to presne to čo sa snažila povedať, len si nebola istá či ho to nenahnevá. A naštvaný Snape bol to posledné čo potrebovala. Toto bola jej vysnívaná práca, dokonca aj keď bol Snape jej šéf. Potreboval zdrhnúť z Ministerstva a od ich hĺbkovej analýzy sódovky a toho ako muklovia dostávajú do nápoja bublinky.

„Máte nádherné laboratórium, pán profesor. Obdivujem vašu prácu. Dokonca som si niekoľko krát kúpila váš elixír na spánok bez snov. Myslím, že vám nemusím hovoriť, že bol bezchybný,“ drmolila Hermiona a očami zbožne hladila miestnosť, než sa konečne obrátila tvárou k Snapovi.

Ten medzičasom vložil fľaštičku naspäť do krabičky a pozorne Hermionu sledoval. „Ušetrite si komplimenty. Prišli ste sem pracovať ako asistentka, či nie?“

Prikývla. „Iste pane.“

Rukou ukázal na jeden z kotlíkov na stole uprostred miestnosti. „Identifikujte elixír a dokončite ho.“  

Hermiona spravila niekoľko váhavých krokov ku kotlíku, potom sa zhlboka nadýchla, narovnala ramená a rozhodne dokráčala ku stolu. Potrebné ingrediencie ležali vedľa bublajúceho kotlíka. Okrem jednej či dvoch ingrediencií jej boli ostatné známe. Mozog pracoval na plné obrátky pri identifikácií rôznych kombinácií, ktoré sa dali docieliť zmiešaním príslušných ingrediencií. Nakoniec to zúžila na dva možné elixíry, ani jeden z nich v živote nepripravovala. Jeden potreboval len hodinu a pol na prípravu a ďalšiu hodinu na vychladnutie a následné uskladnenie do fľaštičiek. Ten druhý vyžadoval šesť hodín vyčerpávajúceho varenia, ale mohol sa nalievať do fľaštičiek okamžite.

Prvý je príliš ľahký. Snape je presne ten typ debila, ktorý očakáva, že strávim šesť hodín varením elixíru, zatiaľ čo on bude sedieť na zadku a kritizovať.

Hermiona si dopriala ďalší hlboký nádych a následne výdych. Bude to ten druhý. Nebola si istá či si pamätá všetky kroky, ale musela sa o to pokúsiť. Neúspech ju pochová na Ministerstve medzi fanatikmi, čo v pracovnej dobe pitvú televízory, ale úspech jej snáď zaručí novú prácu u profesora Snapa. Harry a Ron by umreli hrôzou pri predstave, že sa modlí, aby dostala prácu ako asistentka Severusa Snapa. Nie Ron rozhodne som sa nezbláznila. Jednoducho mi chýba intelektuálna stimulácia.

Práve v takéto dni Hermiona svoje vlasy nenávidela. Po skončení Bradavíc sa pohrávala s myšlienkou, že sa nechá ostrihať na krátko, ale nikdy ju neuskutočnila. Vďaka horúcej pare nad kotlíkom boli jej vlasy kučeravejšie než obvykle a absolútne nezvládnuteľné, hoci si ich ráno upravila. Frustrovane zagánila na pramienok vlasov, ktorý sa jej neposlušne zošuchol do tváre. Rozhorčene fúkla v snahe sa ho zbaviť, celkom zbytočnej. Kútikom oka zachytila Snapove podvihnuté obočie, keď sledoval jej frustrované pokusy.      

Sledoval ju celé hodiny, odišiel len dvakrát, nie však na viac než minútku dve. Pred sebou mal otvorenú knihu, ale po väčšinu dňa bedlivo sledoval každý Hermionin pohyb. Keďže na jeho prísny dozor bola zvyknutá zo školských lavíc, nebola z neho nervózna. Nenamáhal sa s akoukoľvek konverzáciou a Hermiona mu bola v duchu povďačná nakoľko sa potrebovala sústrediť, aby svoju úlohu zvládla správne.

Ešte tri zamiešania proti smeru hodinových ručičiek, pridať rozmarín, znížiť teplotu a som hotová. Elixír mal perfektnú farbu alebo teda aspoň teoreticky mal perfektnú farbu. Čítanie detailných inštrukcii na prípravu elixírov, ktoré nemala vôbec v pláne variť sa nakoniec vyplatilo. Hermiona pridala do kotlíka nadrobno nasekaný rozmarín a potom uhasila oheň pod kotlíkom a preložila ho na kraj stola, aby vychladol.

Snape sledoval dráhu kotlíka a potom sa pomaly vrátil pohľadom k Hermiona. „Hotovo, profesor,“ prehovorila.

„Čo ste to práve pripravili?“

„Garethov elixír, pane. Používa sa na liečenie popálenín spôsobených ohňom, nakoľko nedokáže liečiť popáleniny zapríčinené mágiou. Bol objavený a vylepšený Harlowom Garethom v sedemnástom storočí. Stále je považovaný za najefektívnejší elixír na liečenie popálenín, ale veľmi zriedka ho nemocnice majú v zásobe vzhľadom na jeho cenu a problematickú dostupnosť.“

„To by stačilo slečna Grangerová. Nepotrebujem, aby ste mi odrecitovali celú kapitolu z Najúčinnejších elixírov. Som s ňou oboznámený.“

Hermiona zaškrípala zubami a pohľad zabodla do kotlíka. „Áno, pane.“ 

 „Jeden problém, slečna Grangerová. Po tom čo ste pridali tri listy aloe, ste zvýšili teplotu príliš rýchlo. Táto náhla zmena má výrazný vplyv na životnosť elixíru, presnejšie ho zníži zo šiestich mesiacov na necelý týždeň. To čo ste pripravili, nebudem môcť použiť.“

Hermiona otvorila a zatvorila ústa, ale nevydala ani hlásku. Inštrukcie si pamätala len zbežne a ľahko mohla zabudnúť na dôležitosť správneho načasovania. Nemala pre svoju chybu žiadne ospravedlnenie. Hoci ako sa mala naučiť pripravovať elixír správne a byť jeho plnohodnotnou asistentkou, keď nebol ochotný napraviť chybu, ktorú mu robila rovno pod nosom? „Prečo ste ma nezastavili pán profesor?“

Zadíval sa na ňu so stoickým kľudom. „Nie je mojou úlohou usmerňovať vás a opravovať vaše chyby.“

Prikývla a pomaly si vzala zo zeme pri svojich nohách brašňu. Pochopila celkom jasne čo jej naznačoval. Mala by odísť, než sa do nej poriadne obuje a ona sa neubráni slzám. Zrejme ani po všetkých tých rokoch u neho k žiadnej zmene nedošlo. „Rozumiem, profesor. Príjemný zvyšok dňa. Ďakujem za váš čas,“ zamumlala pretisla sa popri ňom cez dvere a ponáhľala sa cez halu k vchodovým dverám.

Ruku už mala na kľučke, keď sa za ňou ozvalo. „Kde si myslíte, že idete slečna Grangerová? Nezdá sa mi, že by som vás nadnes prepustil.“

Hermiona sa k nemu nechápavo obrátila. Snape sa ležérne opieral o stenu, ruky mal skrížené na hrudi a špičkou pravej topánky lenivo poklepával po podlahe. „Nuž...ja...som...teda...predpokladala...no....vlastne...“

„Vykoktajte to ženská.“

 „Nezvládla som správne pripraviť elixír. Vyplytvala som vaše ingrediencie a váš čas.“

Jeho tvár ostala kamenná bez akéhokoľvek náznaku emócie. „Áno, ale aj napriek tomu verím, že vás presne o siedmej ráno v pondelok o dva týždne uvidím v laboratóriu. Predpokladám, že podáte na Ministerstve výpoveď s dvojtýždňovou lehotou, aby si za vás stačili nájsť adekvátnu náhradu.“

„Ako prosím?“

„Od pondelka do piatka, začíname presne o siedmej. Skončíme až keď je všetka práca hotová a potom môžete odísť domov. Na začiatok vám budem platiť to čo ste mali na Ministerstve.“

Hermiona mala pocit, že jej sánka klesla kdesi k podlahe. Snape jej skutočne ponúka prácu? Otvorila ústa a potom ich zavrela toto niekoľko krát zopakovala v snahe nájsť správne slová, aby mu povedala, že to je presne to čo chcela.

Snape sa len spokojne a sebavedomo uškrnul. „Ach, keby len bolo vždy tak jednoduché umlčať vás slečna Grangerová. To ticho sa mi celkom pozdáva,“ prehodil pobavene. „Teraz môžete ísť. Dovi.“ Potom sa zvrtol a s dramatickým zavírením plášťa odkráčal do laboratória.

Hermiona ho takmer nasledovala, aby sa dožadovala vysvetlenia prečo ju to vlastne zamestnal, ale nechcela sa dívať darovanému testrálovi na zuby. Radšej zavrela pusu a vrátila sa domov. Ak už s ním bude pracovať má dosť času, aby ho mohla analyzovať. Tak ho radšej nechala osamote, aby si to ešte s tou prácou nerozmyslel.  

Keď vyšla z domca, premiestnila sa priamo doprostred obývačky svojho bytu. Krivolab bol rozvalený na gauči a trpezlivo čakal na jej návrat. Zoskočil dolu, prešiel k Hermione a potom ju nasledoval do kuchyne. Stále tak trochu v šoku, mu Hermiona nasypala granule do malej sklenenej misky a posadila sa na podlahu vedľa misky s vodou.

„Chlapče, neuveríš, čo sa mi dnes stalo,“ prehovorila, ale Krivolab venoval výhradnú pozornosť žrádlu v miske. „Práve som dostala novú prácu, u profesora Snapa.“ Na tvári sa jej usadil nadšený úsmev, keď jej to konečne došlo. „Budem pracovať s renomovaným Majstrom elixírov a variť jedny z najkvalitnejších elixírov, ktoré sa na trhu dajú kúpiť. Už žiadne rozpitvávanie významu zipsov, zicheriek či gumených kačičiek!“

Hermiona sa od radosti roztancovala až nakoniec vytiahla z mrazničky vedierko zmrzliny. Cestou ku gauču si vzala lyžicu z kuchynskej linky, ktorú dnes ráno nestihla odpratať. Krivolab sa odtrhol od dočista vylízanej misky a konečne venoval svojej majiteľke plnú pozornosť. Počkal kým sa usadí na gauči, schúlil sa vedľa nej a hruď mu vibrovala spokojným pradením.

Myšlienka na prácu so Snapom, sama o sebe nebola až taká úžasná, ale fakt, že si splní sen a bude vyrábať elixíry jej Snapovu nevrlú povahu vynahradí. Ešte z dní svojho štúdia v Bradaviciach vedela, že má sklon k dramatickosti a prudkým zmenám nálad. Ako sa zdalo, toto sa časom nezmenilo. Stále nosil čierny habit, z ktorého sálala autorita a jeho ostrý jazyk zjednal poriadok s kýmkoľvek. Jediné čoho sa Hermiona obávala, bolo, že ju Snape vyhodí bez akéhokoľvek varovania pre nejakú zanedbateľnú chybičku. Potrebovala prácu, aby zvládala platiť účty. Jej malé úspory by jej nadlho nevystačili, v prípade, že by mu „preskočilo“ a na mieste by ju vyhodil.

Musím ostať pokojná a pri práci maximálne opatrná. Viem, že to zvládnem. Musím len plniť príkazy a nenechať sa vyprovokovať. Ak ma naštve, tak spravím chybu a chyba ma môže stáť miesto.         

Bola si istá, že ak sa dokáže vysporiadať so Snapovou komplikovanou povahou, bude mať šancu zažiariť a získať si jeho uznanie. Bojovala oň celých sedem rokov v Bradaviciach, ale dostalo sa jej len kúsavých poznámok a akademických pochybeniach a sem tam aj o jej vzhľade. Možno ak ju uvidí ako svoju zamestnankyňu a nie študentku, ako Hermionu Grangerovú a nie kamarátku Harryho Pottera, mohla by mať férovú šancu na získanie uznania. A v neposlednom rade s odporúčaním od Snapa by sa jej otvorili dvere do elixírovej komunity. 

oooOOOooo

„Čo si sa zbláznila?“

Hermione zašklbalo sánkou. Samozrejme čakala podobnú reakciu, ale to na veci nič nemenilo. „Nie Ronald, nezbláznila som sa.“

„Iba cvok, by chcel pracovať pre toho umastenca. Ak je nová robota to čo chceš, tak som si istý, že otec by sa mohol pozhovárať s...“

„Nechcem pracovať na Ministerstve, Ron a nepotrebujem, aby tvoj otec hovoril s kýmkoľvek. Vieš rovnako dobre ako ja, že keby som použila svoje pravé meno, dostanem prácu akú len budem chcieť.“

„Tak prečo to nespravíš? Čokoľvek iné bude lepšie než pracovať pre netopiera,“ prehodil Ron a odhryzol si poriadne sústo zo svojho sendviča. Zadíval sa ponad stôl na Harryho a očakával od neho podporu. Ten však len pokrčil plecami a zadíval sa na Hermionu.

Zamračila sa. „Nie je až taký zlý, Ronald. Si dospelý mal by si prestať na iných nadávať. Okrem toho, nemám v pláne preplávať svojím životom len ako kamarátka Harryho Pottera. A absolútne odmietam...“

„Ministerstvo má Oddelenie výroby elixírov,“ prerušil ju opatrne Harry.

Hermiona sa k nemu obrátila. „To ja predsa viem, Harry, ale moje srdce patrí vede a výskumu. Čokoľvek prínosné za posledné desaťročia pochádza zásadne zo súkromnej sféry. Ty aj ja vieme, že oddelenie na Ministerstve je pre súkromných výrobcov len dobrý vtip. Chcem si v tejto oblasti vybudovať kariéru, nie len prácu na pár rokov.“

„A to neprichádza do úvahy ktokoľvek iný...než...Snape?“ potichu vyzvedal Harry.

Tresla pohár s ďatelinovým pivom na stôl. „Profesor Snape je jeden z najpoprednejších expertov v odbore. A to na celom svete. Prečo by som sa mala vzdať možnosti s ním pracovať a všeličo nové sa od neho naučiť? Jeho odporúčací list budem môcť vyvážiť zlatom a otvorí mi dvere ku akémukoľvek inému Majstrovi elixírov. Po tom čo sa u Snapa budem pár rokov učiť, získam miesto úplne všade. Dokonca si možno otvorím svoj vlastný biznis.“ Rozhodila rukami. „Nechápete to? Toto je pre mňa perfektná príležitosť.“

„Veď nás ani len nemá rád, Hermiona,“ zamumlal Harry.

„Presnejšie on nás nenávidí,“ pokýval Ron súhlasne hlavou.

Odpila si z pohára. „Jeho povaha nie je zrovna príjemná, ale to dokážem zvládnuť. Nechápem čo vy dvaja proti tomu stále máte. Ja s ním budem pracovať denno-denne, zatiaľ čo vy dvaja budete hrať famfrpál.“   

 „Iba sa o teba bojíme,“ odvetil Harry.

Hermiona sa na oboch mladých mužov usmiala. „Je milé, že ma chcete chrániť, ale buďte bez obáv, ja sa o seba dokážem postarať.“

„Hm, o seba a o nás oboch,“ uškrnul sa Ron.

Harry sa zasmial a jemne štuchol Hermionu do ramena. „Hej.“

„Máš v pláne to jesť?“ zmenil Ron tému a žiadostivo sa díval na nedojedenú polovicu Hermioninho sendviča.

Postrčila k nemu tanier a teatrálne prevrátila očami. „Nie, ale mám pocit, že ty áno.“

Pokračovanie nabudúce...

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode