Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola piata

Kapitola 5: Chuť umenia

Hermiona pochybovala o svojom zdravom rozume a pude sebazáchovy, keď prichádzala k domu profesora Snapa. Bola sobota ráno a nemala žiadny rozumný dôvod či právo klopať na jeho dvere. Pracovala od pondelka do piatka, nie cez víkendy. Lenže po zdrvujúcom úspechu z predchádzajúceho dňa prosto nedokázala ostať doma. Jej nadšenie pre elixíry vstalo z popola ako Brumbálov fénix a celý zvyšok piatka strávila modifikáciou prísad do elixíru Potionem libidine, ktorý ju Snape naučil. Keby mal aj dnes takú „komunikatívnu“ náladu, plánovala to rozhodne využiť.

Tak ako každé ráno, Hermiona zľahka zaklopala a natiahla ruku ku kľučke. Zacítila jemné magické chvenie, keď ju ochranná bariéra rozpoznala vpustila dovnútra. Bola prekvapená, že to fungovalo aj dnes, podozrievala Snapa, že vytvoril špeciálnu bariéru, ktorá by jej povoľovala vstup len cez pracovné dni.

V domci bolo ako obvykle ticho. Zamierila priamo do laboratória, kde našla Snapa na jeho obvyklom mieste, zhrbeného nad knihou. Ani sa nenamáhal vzhliadnuť, ale jej prítomnosť zaregistroval okamžite. „Stratili ste posledné zvyšky rozumu slečna Grangerová? Dnes je sobota.“

Hermiona si odkašlala a nervózne sa pohrávala s lemom svetra. „Toho som si vedomá pane. Ja len...teda myslela som...“

„Mysleli ste si čo, slečna Grangerová?“ prerušil jej koktanie Snape a konečne odtrhol oči od knihy a pozrel sa na ňu. Vyzeral vyčerpane, pod očami mal tmavé kruhy.     

Pohodila hlavou, aby sa zbavila otravného prameňa, ktorý sa jej zviezol na čelo. „Myslela som si, že by sa vám zišla pomoc, profesor.“

„Pomoc?“

Hermiona prikývla. „Áno. Viete, milujem prípravu elixírov, ale moje laboratórium je nepostačujúce. Zatiaľ čo to vaše...nuž je fantastické a rada by som tu strávila pár hodín navyše. Samozrejme za prácu cez víkendy nečakám žiadny plat.“ Snape podvihol obočie a Hermiona rýchlo pokračovala. „Nikdy by som si nedovolila robiť tu vlastné experimenty, len elixíry, ktoré vy považujete za vhodné. Trebárs niečo z rady Terminus Est?“

Hermiona zadržala dych, zatiaľ čo ju Snape prevrtával očami. Až vtedy si uvedomila, že na sebe nemá oblečené to čo obvykle. Bolo prekvapujúce, že jej trvalo tak dlho si všimnúť, že jeho typický čierny kabátec je v nedohľadne a že má na sebe len čierne nohavice a snehobielu košeľu. Z myšlienok ju vytrhol jeho hlas. „Vezmite si malý kotlík a zopakujte elixír, ktorý ste varili včera.“

Áno! Zajasala Hermiona v duchu. Pokúsila sa potlačiť radostný úsmev a spraviť to čo jej prikázal. Pár minút jej trvalo dať dohromady potrebné prísady. Toto bola jej šanca, aby ho presvedčila o svojich kvalitách a nechcela ju premárniť tým, že by zabudla na nejakú dôležitú súčasť elixíru.    

Slnečné svetlo prenikalo dovnútra laboratória cez okno, tak že Hermiona mohla sledovať zrniečka prachu ako nezbedne víria vo vzduchu a pomaly klesajú k podlahe. Počas krátkej prestávky v príprave ich chvíľu sledovala a keď sa vrátila späť k práci, zistila, že ju Snape pozoruje. Jeho uprený pohľad ju dosť znervózňoval a tak sklopila, aby sa mu vyhla. Zrak jej však pristál na jeho otvorenom denníku. Boli v ňom popísané úhľadné stĺpce prísad, ale jeho rukopis bol príliš malý, aby dokázala prečítať jednotlivé položky.

„Na čom pracujete, profesor?“ vyhŕkla bez premýšľania. Jej zámerom bolo len prerušiť nepríjemné ticho.

„To nie je vaša starosť, slečna Grangerová,“ odvetil a odstrčil denník ďalej a vrátil sa ku knihe pred sebou.

Hermiona zamumlala tiché ospravedlnenie a vrátila sa k práci. Najprv bola trochu neistá nakoľko včera prvé kroky robil Snape a nie ona. Keď však zvládla prvú problematickú fázu, zvyšok už išiel ako po masle. Príprava ako taká nebola veľmi zložitá, ale vyžadovala si precíznosť a dôkladné časovanie. Väčšina ľudí nemala pre elixíry vlohy, preto si len málokto dokázal uvariť elixír doma a sám.

Zamiešala obsah kotlíka a kútikom oka sledovala Snapa. Spisoval zoznam ingrediencií. Keby pred sebou nemal knihu, pomyslela by si, že to spisuje nákupný zoznam. Kniha naznačovala, že robí prieskum prísad pre nový elixír, na ktorom pracuje. Sama Hermiona koketovala s myšlienkou vývoja nového elixíru a tak teraz horela túžbou spýtať sa ho na čom práve pracuje.

„Prepáčte profesor, ale naozaj mi nemôžete povedať na čom pracujete? Vyzerá to veľmi zaujímavo,“ odhodlala sa k otázke.     

Snape odvetil bez toho, aby odtrhol zrak od stránky, ktorú práve študoval. „Je to môj osobný projekt, slečna Grangerová a tým pádom vás to nemá čo zaujímať.“

Jeho hlas neznel príliš nahnevane či znechutene a tak si Hermiona dovolila ďalšiu otázku po niekoľkých sekundách ticha. „Trebárs pracujete na novom elixíre?“

„Trebárs,“ odvrkol Snape.

„Výskum a vývoj je mojou srdcovou záležitosťou. To je aj dôvod, prečo som hľadala prácu ako asistentka v súkromnou laboratóriu. Oddelenie elixírov na Ministerstve je v pohode, ale je príliš zamerané len na reguláciu existujúcich elixírov.“ Hermiona sa zadívala na Snapa či ho svojimi rečami príliš neotravuje a či ju vôbec počúva. Skláňal sa nad svojou knihou a nezdalo sa, že by jej venoval pozornosť, ale ani jej neprikázal čušať. Tak sa rozhodla pokračovať. Nepochybovala o tom, že sa profesor ozve, keď už bude mať dosť jej rečí.

„Laboratórium u mňa doma je celkom malé. Teda vlastne to nie je ani tak laboratórium ako skôr moja kuchyňa. V poslednom čase musím jesť na gauči v obývačke, pretože stôl v kuchyni je založený kotlíkmi a poznámkami.“ Hermiona sa odmlčala, zhlboka sa nadýchla a pokračovala. „Chcem, aby ste vedeli, že si veľmi vážim prácu, ktorú ste mi dali. Nechcela som na žiadosti uviesť svoje pravé meno a preto bolo oveľa zložitejšie získať prácu v obore, v ktorom nemám postgraduálne vzdelanie.

Snape nejavil známky záujmu, teda okrem toho, že pretrval potichu a už hodnú chvíľu neotočil stránku. Určite už musel prečítať odstavec o vhodnom využívaní jašteričích chvostov pri príprave pokročilých elixírov.  

Hermiona si dodala odvahy a opýtala sa. „Skutočne mi nemôžete prezradiť na čom pracujete, profesor?“

Pomaly zdvihol hlavu a pozorne sa na ňu zadíval, než vrátil brko do kalamáru s atramentom. „Ide o posilňujúci elixír, vysoko liečivý dalo by sa povedať.“

„A čo lieči?“ vyzvedala.

„Zatiaľ ešte nič. Mojim cieľom je podávať ho pacientom v dlhodobej kóme, ktorý sú vo vegetatívnom stave. Malo by to reaktivovať ich mozog.“

Hermiona bola prekvapená. Myslela si, že pôjde o nejaký pochybný elixír s otáznou etickou hodnotou, ktorý bude predávať čarodejníkom s priveľkým množstvom peňazí a voľného času. Posledné čo očakávala bol liečivý elixír, ktorý vráti pacientov v kóme späť do života. „Ako sa vám darí?“

Snape sa zatváril otrávene a než sa vrátil k práci pokrútil hlavou. „Skôr nedarí, slečna Grangerová.“

„Viete, čítala som článok, pár mesiacov dozadu, v Majstrovi elixírov, ktorý špekuloval o využití rastliny zvanej pupkovník ázijský pri liečbe poškodeného mozgu.“

„A kto publikoval ten článok?“ potichu sa spýtal Snape.

Hermiona sa zamračila v snahe spomenúť si na meno. Vhodila do kotlíka ďalšiu prísadu a dvakrát zamiešala proti smeru hodinových ručičiek než odložila miešačku na stôl. „Myslím, že jeho meno bolo William Malrubius.“

Snape len podvihol obočie a vrátil sa k svojej práci. Hermionu jeho gesto prekvapilo a nebola si celkom istá čo vlastne znamenalo. Dnes bol Snape podivne vľúdny. Žeby sa konečne dostala cez jeho ochranné bariéry a začala spoznávať skutočného Severusa Snapa? Možno aj on ju začal vnímať ako Hermionu Grangerovú a nie otravnú kamarátku Harryho Pottera.

Premýšľala nad jeho reakciou pri zmienke o článku a pokračovala vo varení. Až keď pridala poslednú prísadu jej to konečne došlo. Takmer sa zasmiala nahlas. Snape mal viac ako jeden pseudonym, evidentne. Nebol len S. Jonas, ale aj William Malrubius. Tým bol zrejme v akademickom svete.

Hermiona si odkašlala, aby upútala jeho pozornosť. „Myslím, že táto várka je hotová...pán Malrubius.“ Nedokázala odolať a uškrnula sa na neho.

Ich pohľady sa na pár sekúnd stretli a Hermiona by odprisahala, že v čiernych očiach sa blyslo pobavenie. „Vskutku,“ zamrmlal Snape.

V snahe netlačiť na neho príliš, preliala elixír do fľaštičiek v tichosti a jednoduchým kúzlom na ne prilepila úhľadnú etiketu. Ale keď ich začala prekladať do drevenej krabice nedokázala už dlhšie udržať jazyk za zubami.

„Zvážili ste použitie paliny alebo jej extraktu na podporu vlastností pupkovníka?“

Jemné škriabanie Snapovho brka na pergamene neustalo. „Áno,“ odvetil. „Avšak prišiel som na to, že malé množstvo ženšenu má oveľa lepšie účinky. Horkosť paliny je kontraproduktívna a v skutočnosti znižuje silu pupkovníka.“    

 „Potom len potrebujete niečím potlačiť horkosť, aby sa palina správala neutrálne a v elixíre mala požadovaný efekt,“ zareagovala Hermiona. Všetky fľaštičky už vložila do krabice a tak sa pohodlne usadila na stoličku. „Možno glejovka? Mala som s ňou veľmi dobré výsledky pri mojej vlastnej práci. Potlačila horkosť a vytvorila neutrálne prostredie.“

Snape konečne zdvihol zrak a zadíval sa na ňu. Na tvári sa mu zračil záujem, ale aj prekvapenie. Hermiona očakávala znechutenie, ale po tom nebolo ani stopy. „Glejovka by mala na palinu tento účinok, ale v kombinácii s pupkovníkom je extrémne nestabilná. Spôsobila by viac problémov než úžitku.“

Hermiona sa zamračila. Zúfalo mu chcela ukázať, že je hodná jeho záujmu a času a že je dostatočne inteligentná, aby porozumela jeho práci, ale každú jej myšlienku zmietol zo stola. Aspoň že jej kvôli tomu nevenoval sarkastické poznámky. V Snapovom prípade sa to dalo porovnať s pochvalou. „Obávam sa, že o pupkovníku toho veľa neviem. Je to relatívne nová rastlina na trhu. Väčšina mojich vedomostí pochádza vlastne z vášho článku.“

„No aspoň niekto číta moje odborné publikácie,“ odvetil, vlažil brko do kalamára a zložil si ruky na hrudi. Venoval jej svoju plnú, ničím nerušenú pozornosť. „Elixíry nie sú práve najatraktívnejší obor a jediní čarodejníci, ktorí čítajú Majstra elixírov majú naučené a zaužívané postupy a o novom výskume nechcú ani počuť.“ Na chvíľu sa odmlčal než pokračoval. „V posledných niekoľkých rokoch náš obor stagnuje. Uviazol na mŕtvom bode.“   

 „Ale profesor, vy máte vedomosti aj skúsenosti, aby ste v oblasti výskumu mohli byť priekopníkom. Prečo tomu nevenujete viac času?“

Snape podvihol obočie. „Mám pocit, že to je to čo robím. Najal som vás, aby ste robili tú nudnú a nezáživnú robotu.“

„Aha,“ začervenala sa Hermiona.

„Ako som povedal, náš obor stagnuje a to hlavne v Európe. Väčšina Majstrov trávi svoj čas úpravou existujúcich elixírov a nie vývojom nových a preto ani nemajú záujem počúvať nás, ktorí máme zmysel pre výskum, pre...“

„Umenie,“ dokončila za neho Hermiona vetu.

Snape len prikývol. „Áno, umenie vytvoriť niečo v podstate z ničoho. Samozrejme, prísady sú niečo, ale neznamenajú nič ak nie sú správne skombinované v potrebnom množstve a poradí. Nanešťastie, väčšina Majstrov sa uspokojí s mechanickým kopírovaním zaužívaného.“

Hermiona bola šokovaná. Nikdy by nečakala takúto diskusiu so Snapom, práve s ním zo všetkých ľudí. Nikdy nedal najavo svoju, teraz už evidentnú, vášeň pre výskum a vývoj. Vždy ho vnímala ako človeka, ktorý sa do písmena drží postupov  - človeka, ktorý sa hrdí svojou výkonnosťou a kvalitou a nie dôvtipom a kreativitou. Na druhej strane nevidela jediný dôvod, prečo by taký nemohol byť. Vnímať ho len ako profesora z Bradavíc by v konečnom dôsledku bolo veľmi predpojaté. Bol oveľa viac než len profesorom a Hermiona tomu konečne začínala rozumieť.     

Hermiona nemala pocit, že je neskoro, ale hodiny na polici nad dverami jej prezradili, že sú takmer štyri poobede. Rozprávala sa s profesorom Snapom hodiny. Ich diskusia bola čisto o elixíroch, ale to neznamenalo, že by si ju Hermiona nevychutnávala. Snape zachytil jej pohľad na hodiny a kývol ku dverám. „Navrhujem, aby ste si išli užiť zvyšok víkendu, slečna Grangerová.“

Usmiala sa na neho. „ospravedlňujem sa, že som si takto monopolizovala váš čas profesor. Viem, že pracujete na svojom súkromnom projekte a nemala by som vás vyrušovať, ale váš výskum je fascinujúci a rada by som vám pomáhala aj keby to malo byť cez víkendy.“

„Nevyrušili by ste ma, keby som s nechcel dať vyrušiť. Dokonca aj ja rozumiem potrebe o krok ustúpiť a zadívať sa na celkový obraz.“

„Celkový obraz?“ opýtala sa Hermiona.

„Čo by som chcel dosiahnuť okrem tohto elixíru.“ Zdalo sa, že chcel pokračovať a povedať niečo viac, ale zrazu sa odmlčal a prudko sa postavil.

„A moja pomoc vo vašom výskume cez víkendy?“ opýtala sa ešte raz.

„Budem o tom uvažovať. Teraz bežte,“ posúril ju. „Mám aj iné veci na práci. Nemám celý deň nato, aby som vás zabával konverzáciou.“

Jeho slová boli hrubé, ale tón im nezodpovedal. Hermiona mu teda ešte raz poďakovala, vzala si tašku a odišla. Šťastím sa takmer nadnášala, keď zatvorila oči a premiestnila sa domov.