Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola prvá

Miluj ho, keď tu ja už nebudem

Od anogete

Preklad kapi

Kapitola 1: To ste ma práve zamestnali?

Najmem asistenta na prípravu elixírov na plný úväzok. Náročná práca. Skúsenosti sú nutné. Len seriózne žiadosti. Nechajte životopis u majiteľa obchodu.

Hermiona si prečítala krátky oznam niekoľkokrát až potom sa rozhliadla okolo seba na množstvo flakónov, pohárov a fliaš naplnených drahými prísadami. Dnes už bola vo viacerých lekárňach, ale tento oznam videla prvýkrát. Ostatné oznamy boli vystavené skoro vo všetkých lekárňach, v ktorých bola, ale žiadny z nich neupútal jej pozornosť ako práve tento. Bol napísaný tlačeným písmom na kúsku žiarivo bieleho pergamenu.

Po porážke Voldemorta strávila tri roky v učení u najväčšieho experta na Čarovanie v Beauxbatons. Darilo sa jej tak dobre, že mohla prevziať jeho nižšie triedy a dva stráviť vyučovaním. Nakoniec jej ponúkli aj miesto plnohodnotnej profesorky, ale po niekoľkých minútach zvažovania ju odmietla a radšej prijala miesto na Ministerstve mágie, kde pracovala s Arthurom Weasleym. Bol to pokus zostať v blízkosti priateľov a života, na ktorý bola zvyknutá. Vtom čase sa zdalo, že je to správne rozhodnutie, ale už po pár mesiacoch v práci sa nudou škriabala po stenách a tak vo voľnom čase začala experimentovať s elixírmi.      

Najprv to bol len koníček, ktorému sa venovala v prenajatom byte a nezaberal jej viac než jednu – dve hodiny každý druhý deň. Teraz trávila skoro všetok svoj voľný čas výskumom a vývojom elixírov vo vlastnom laboratóriu, ktoré si zriadila v kuchyni. Odoberala každé publikované odborné periodikum a dokonca sama napísala tri články, dva z toho boli prijaté a publikované pod jej pseodonymom Jana Whartonová. Jej práca nezatriasla základmi elixírovej odbornej verejnosti, ale bola unikátna. Nemala žiadne vyššie vzdelanie v tejto oblasti, okrem toho čo sa naučila na Bradaviciach. Jej pohľad na problematiku bol inovatívny a vcelku vítaný niektorými, samozrejme nie všetkými, odborníkmi, ktorí publikovali každý štvrťrok nové periodiká.

Po tom čo jej zverejnili druhý článok pochopila, že celé jej doterajšie vzdelanie bolo nesprávne orientované. Jej srdce nikdy nepatrilo čarovaniu, ale elixírom. Len bolo skrátka menej desivé žiadať o odporúčací list profesora Kratiknota ako profesora Snapa. Dostať sa do učenia k akémukoľvek Majstrovi elixírov bez tohto listu bolo v Čarodejníckom svete nemysliteľné. Jej jedinou šancou bolo prepracovať sa vlastnou šikovnosťou a úspechmi od úplného dna. Samozrejme mohla by využiť svoj status kamarátky Harryho Pottera, ale o to nestála. Zistila, že lekárne dovoľujú nezávislým výrobcom elixírov, aby v lekárňach zverejňovali oznamy o potrebe asistentov. To bolo to pravé miesto pre začiatok, práca u výrobcu, ktorý by ju mohol zaučiť, prípadne ju doporučiť k nejakému majstrovi elixírov.    

Hoci nemala výhrady voči rádovej výrobe, nechcela skončiť ako klasický monotónny výrobca. Negovalo by to jej cieľ, skončiť ako bezmenný, robot bez tvári, ktorý bude miešať elixíry v kotlíkoch osem hodín denne. Chcela výzvu a možnosť učiť s stále niečo nové. Smäd po nových vedomostiach s jej zvyšujúcim vekom nehasol, ani len trochu a tak ju logicky kúsok pergamenu s oznamom priťahoval ako magnet. Náročná práca, hm? Milujem presne takýto typ práce.

Jediné čo ju trochu odrádzalo bol chýbajúci kontakt. Oznam ju inštruoval zanechať životopis u majiteľa obchodu, hoci bolo zrejmé, že nie on podal oznam so žiadosťou o asistenta.

„Prepáčte?“ Hermionin hlas bol síce tichý, ale v prázdnom obchode znel dostatočne nahlas.

Predavač vzhliadol od výtlačku Denného veštca.

„Tento oznam,“ ukázala prstom na pergamen. „Viete mi dať adresu, kde by som mohla poslať sovu?“

Starý muž len zavrčal: „Nechajte list tu u mňa a on vás kontaktuje ak bude mať záujem.“

Hermiona sa zamračila. Prečo tie tajnosti? Všetci ostatní nechali adresu, kde ich bolo možné kontaktovať cez sovu. Prečo nie aj tento?

Po chvíľke zaváhania vytiahla rolku pergamenu z kabátu a podala ju predavačovi. Pozorne si prezrel starostlivo napísané údaje. Použila samo píšuce brko a spravila si niekoľko kópií pre prípad, že by sa hlásila k viacerým výrobcom. Zatiaľ všetky životopisy, okrem tohto, mala vo vrecku.

„Predám mu to.“

Hermiona súhlasne prikývla. „Ďakujem za ochotu.“

oooOOOooo

Začínala byť zúfalá. Práca na Ministerstve bola sama o sebe nezáživná, ale čo ju doháňalo k šialenstvu bola vášeň Arthura Weasleyho pre všetko muklovské. Vždy ho mala rada ako svojho druhého otca, ale koniec koncov aj vlastným deťom rodičia sem tam lezú na nervy.

Už to boli takmer dva týždne odkedy odovzdala životopis v malej lekárni na Priečnej. Nádej, že konečne bude mať zaujímavú prácu a zbaví sa nudy pomaly hasla. Možno som mala použiť v životopise svoje skutočné meno. Hermiona Grangerová by určite dostala sovu od tajomného výrobcu.

Hermiona zabalila svoj pracovný deň a vykĺzla z kancelárie o päť minút skôr. Mala v pláne stráviť večer s Krivonožkom a dobrou knihou, ideálne muklovskou, aby si odpútala myseľ od Čarodejníckeho sveta a svojej túžby po elixíroch a vhodnom mentorovi.     

Práve keď si pripravoval rýchlu večeru, zaťukala na okenné sklo sova. Nevidela typické biele pierka Hedvigy a tak predpokladal, že to nie je list o Harryho, ktorý by ju informoval o pokroku v jeho famfrpálovej kariére. Bolo to len dobre, pretože bola presvedčená, že nezvládne ďalší pergamen na túto tému. Zdvihla okno, aby sova mohla vletieť dnu. Usadila sa na linke a uždibovala krajec chleba, kým jej Hermiona odväzovala z nohy list. Akonáhle uvoľnila pergamen, sova prehupla na parapet a vyletela otvoreným oknom. O pár sekúnd zmizla z dohľadu.

Hermiona mrkla na obálku a posadila sa k malému stolu v kuchyni. Nebola na nej žiadna značky či emblém. Napriek rastúcej zvedavosti nad obsahom použila niekoľko kúziel na detekciu prípadného nebezpečenstva. Bol to naozaj len list. Žiadne skryté nebezpečenstvo nehrozilo. Opatrne roztrhla obálku a pergamen.

Slečna Whartonová,

Vo Vašom životopise píšete, že nemáte vyššie vzdelanie v oblasti elixírov, len dosiahnuté základné. Vzhľadom na to mám určité pochybnosti o vašich schopnostiach, preto by som preferoval krátky pohovor než spravím finálne rozhodnutie. Mám voľný termín v piatok o jednej. Ak je to prijateľné, dajte mi prosím čím skôr vedieť, miestom stretnutia bude kaviareň U štyroch vánkov.

S.Jonas

Hermiona si prečítala list tri krát než konečne odtisla kotlík, aby ho mohla položiť na stôl. S. Jonas rozhodne nepôsobil ako príjemný človek, ale z jej skúseností väčšina majstrov elixírov bola samotárska a neobľubovala komunikáciu s bežnými smrteľníkmi. Tento pán Jones evidentne nebude výnimka. Lenže aj nepríjemný šéf bude lepší než ďalší mesiac na Ministerstve. Aspoň bude mať šancu na osobné stretnutie a príležitosť ho presvedčiť, že je kompetentná na prípravu elixírov.

Vytiahla si nový pergamen, brko a rýchlo napísala krátku odpoveď potvrdzujúcu ich stretnutie v piatok. Nemala sovu a tak nemohla poslať odpoveď okamžite, ale Ministerstvo ich malo niekoľko a nik si nevšimne ak jednu z nich použije na vybavenie súkromnej záležitosti nasledujúce ráno.

oooOOOooo

Kaviareň U štyroch vánkov bola oproti lekárni, kde objavila oznam. Bol to jeden z podnikov pre vyššie vrstvy Čarodejníckeho sveta, ale z času na čas si ho mohli dovoliť navštíviť aj chudobnejšie vrstvy z Ministerstva medzi aké patrila aj ona. Zariadenie miestnosti bolo vkusné, steny, obrazy, obrusy a záclony boli v rôznych odtieňoch modrej. Tmavé drevo stolov a stoličiek skvelo zapadalo do farebnej schémy. Hermiona sa usadila na kraj barovej stoličky, kým čakala na príchod pána Jonesa.

Prstom obkresľovala modré fliačiky na bielej mramorovej doske barového pultu. Na vysokom pohári naplnenom chladenou minerálkou s citrónom sa vplyvom tepla kondenzovala voda. Bola nervózna a nedokázala udržať ruky v kľude. Jemne zotierala kvapôčky z pohára, keď sa ozval zvonček nad dverami, indikujúci príchod ďalšieho zákazníka. O chvíľu neskôr zacítila závan vzduchu ako niekto podišiel vedľa nej.     

Gentleman za barom sa ponad jej plece zadíval na príchodzieho. „Pane.“

„Samuel. Budem pri mojom obvyklom stole. Očakávam hosťa – slečnu Jane Whartonovú. Pošlite ju za mnou len čo príde.“

Hermionine srdce sa zastavilo. Poznala ten hlas, dokonca veľmi dobre. Meno Jane Whartonová si vybrala náhodne. Pri pohľade na poličku s knihami si skrátka vybrala dva mená z rôznych titulov. Trvalo jej len pár sekúnd kým si domyslela, že Severus Snape postupoval presne rovnako a S. Jones je falošné meno.

Zdráhavo sa obrátila na stoličke a sledovala ako sa jeho chrbát vzďaľuje k stolu, ktorý bol najviac vzdialený od dverí. Usadil sa na stoličku, chrbtom k stene a tvárou k dverám reštaurácie, vytiahol zložené noviny, ktoré doteraz zvieral pod pazuchou. Ani len nepozrel jej smerom. Ak by chcela mohla nepozorovane odísť, ale to by znamenalo vrátiť sa k práci na Ministerstve a ďalší týždeň s Arthurom Weasleym, ktorý sa dožaduje vysvetlenia ako funguje video prehrávač ju určite doženie k šialenstvu alebo násilnému trestnému činu.

Ako sa zdalo profesor Snape bol jej jedinou alternatívou. Hoci nemala pocit, že po tom čo mu všetko objasní bude nadšením skákať meter dvadsať. Počas rokov sa zmenila, ale aj tak bol jej fyzický výzor takmer identický s tým, ktorý mala keď opúšťala Bradavice.     

Povzbudená úsmevom gentlemana za barom sa zhlboka nadýchla a vykročila k Snapovmu stolu. Profesor sústredene čítal noviny, ktoré mal rozložené na stole. Nevyzeral o nič lepšie ako keď ešte trvala vojna proti Voldemortovi. Boli to stresu plné dni a vtedy úplne každý vyzeral príšerne. Hoci malé zmeny by tu boli, neboli síce nejako výrazné, ale predsa. Vlasy mal trochu dlhšie, nie viac než centimeter, možno dva. Stále však boli mastné a viseli okolo jeho tváre ako čierny závoj. Pokožku mal bledú a jeho oblečenie bolo rovnaké ako vždy – formálne a čierne.

Zastala kúsok od stola a čakala kým upúta jeho pozornosť.

„Mali ste mi povedať, že sedíte pri bare, keď som hovoril so Samuelom, slečna Whartonová,“ prehovoril, ale neobťažoval sa odtrhnúť oči novín.

Hermiona preglgla a nervózne povedala: „Ospravedlňujem sa profesor. Vaša prítomnosť ma však zaskočila. Očakávala som pána Jonasa.“

Snapov pohľad vyletel dohora tak rýchlo, že od strachu takmer o krok ustúpila. Čierne oči si ju urýchlene premerali a potom sa vrátili k novinám. „Slečna Grangerová, nebol som si vedomý, že by ste potrebovali používať pseudonym, keď vám vaše pravé meno zaručí akúkoľvek pozíciu, na akú len pomyslíte.“

„Preferujem, aby boli hodnotené moje vzdelanie či vedomosti a nie vzťah s Harrym Potterom,“ odvetila a hrdo vystrčila bradu.   

Snape zložil noviny, vzhliadol a zadíval sa ponad jej plece. „Nuž slečna Grangerová zdá sa, že sme obaja obeťami omylu. verím, že cestu k východu nájdete aj bez mojej pomoci.“

„Prosím?“

Snape opäť vzhliadol a obočie sa mu spýtavo podvihlo.

Hermiona si odkašlala a pokračovala. „Mala som pocit, že potrebujete asistentku, pane. Mám o tú prácu záujem. Ospravedlňujem sa, že som vám neudala svoje pravé meno, ale nechcelo som žiadne osobitné zaobchádzanie.“

Posmešne si odfrkol a opäť roztvoril noviny.

Hľadela na jeho elegantné prsty ako lenivo obracajú stránku. „Ako si určite spomínate, vždy som mala z Elixírov výborné známky. Okrem toho vo voľnom čase sa venujem rôznym experimentom v tejto oblasti a zlepšujem svoje znalosti.“

„To mi chcete tvrdiť, že o tom stále uvažujete?“

„O tom? Byť vašou asistentkou? Samozrejme,“ uistila ho Hermiona. „Sľubujem, že budem tvrdo pracovať a verím, že sa na tú prácu hodím, hoci nemám, okrem Bradavíc, žiadne formálne vzdelanie v tejto oblasti.“

Snape hodil noviny na stôl. „Vážne slečna Grangerová, váš nápad je absolútne nereálny.“

 „Prečo?“ Začala podliehať panike. Ako sa zdalo jej prítomnosť mu bola ukradnutá a možnosť, že by sa stala jeho asistentkou bral skôr ako zlý vtip.

„Ste neznesiteľná slečna „všetko- viem- najlepšie“. Horko ťažko som vás toleroval, keď som bol za to platený. Takže mi príde nezmyselné platiť za vašu otravnú spoločnosť a veľmi otáznu schopnosť mi asistovať.“

Hermione vystúpila na líca rozhorčená červeň a prsty zaťala do dlaní, aby sa ovládla. „Viete veľmi dobre, že som schopná vám asistovať. Excelovala som na vašich hodinách hoci pochybujem, že by ste to niekedy priznali. A čo sa týka tej slečny „všetko- viem –najlepšie“, uznávam v tom máte pravdu, ale pri Merlinovi nemôžete predsa posudzovať dvadsať tri ročnú ženu podľa toho ako sa správala, keď mala dvanásť,“ vyletela na neho rozhorčene.

„Trochu úcty, slečna Grangerová,“ napomenul ju Snape sucho.

„Nemohli by ste predstierať, že nie som Hermiona Grangerová?“

Dlhú chvíľu mlčal, oči upieral na drevenú dosku stola. Hermiona ani nedýchala a čakala na jeho rozhodnutie. „Tak dobre,“ prehovoril nakoniec. „Môžete sa posadiť a prediskutujeme vašu mylnú vieru ohľadne vašich vedomostí.“

Odtiahla stoličku a škrobene sa na ňu usadila. Prečo len musí byť ten chlap celý čas neznesiteľne odporný? Jeden by si myslel, že po vojne dostane rozum a zmení sa, ale je to stále ten mizerný netopier z podzemia. Vlastne možno ešte horší.

„Vyžadujem to najlepšie,“ prerušil Snape tok jej myšlienok. „Budete pracovať dlhé hodiny a verím, že vám nemusím pripomínať, že nie som človek, s ktorým sa ľahko spolupracuje.“      

 „Áno, pane.“

„Budete do bodky plniť moje inštrukcie a hlavne necháte zatvorené ústa. Neplánujem každú minútu každého dňa počúvať vaše otázky.“

Hermiona prikývla. „Isteže, pane.“

Snape strčil ruku do vrecka a vytiahol bielu kartičku s čiernym písmom. Držal ju medzi ukazovákom a prostredníkom. „Pracujete pre mňa len pokiaľ vás dokážem tolerovať,“ dodal a hodil kartičku pred ňu na stôl. „Adresa,“ dokončil akoby to všetko vysvetľovalo. „Buďte tam zajtra presne o siedmej ráno, pripravená na prácu.“

Vzápätí prudko vstal a upravil si kabátec. Niekoľkými elegantnými pohybmi dlhých prstov spratal noviny a pedantsky si ich strčil pod pazuchu.

„To ste ma práve zamestnali?“ Veci sa diali akosi prirýchlo, dokonca aj pre Hermionin mozog.

„Považujte dnešné stretnutie za konkurz.“

„Mala som pocit, že ma nepovažujete za schopnú variť vaše elixíry?“ opýtala sa vyzývavo.

Na tvári sa mu objavil podivný výraz, niečo medzi úškrnom a zamračením. „Nikdy som príliš nefandil pochvalám a komplimentom, slečna Grangerová. Sedem hodín, presne.“ Obrátil sa a odchádzal, pri dverách sa však obrátil. „A skroťte to čo nazývate vlasmi, než prídete.“

Pokračovanie nabudúce...