Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola šiesta

Miluj ho, keď tu ja už nebudem

Od anogete

Preklad kapi

Kapitola 6: Späť na začiatok

Jej malý batoh bol napchaný knihami, ale to nebolo nič neobvyklé. Strávila celú nedeľu prehrabávajúc sa vo svojej knižnici, hľadajúc akúkoľvek zmienku o elixíroch či prísadách, ktoré by mohli pomôcť v komplikovanom elixíre, ktorý sa snažil vytvoriť profesor Snape. Jej nádeje boli zo začiatku vysoké, ale keď v prvých troch knihách nenašla ani náznak užitočnej informácie, zvyšné prelistovala už oveľa skeptickejšie. Nenašla nič objavné ani prekvapujúce. Väčšina informácií, ktoré zhromaždila boli vágne a pamätala si ich vlastne ešte zo štúdia.

Napriek tomu zabalila všetky knihy, ktoré obsahovali čo i len náznak niečoho zaujímavého, do batoha a v pondelok ráno ich vzala so sebou do práce. Jej snahou bolo Snapa ohúriť jej vášňou pre výskum. A aj keď žiadna z informácii v jej knihách nevrhne nové svetlo na elixír, aspoň Snape uvidí, že mu skutočne chce pomôcť a je ochotná výskumom pre neho tráviť svoj voľný čas. Sobota bola perfektná a ona dúfala, že veľa sobôt v budúcnosti strávi akademickými dišputami s profesorom Snapom. Jeho spoločnosť bola príjemná, pokiaľ si odpustil uštipačné poznámky a sarkastické urážky.

Keď vošla do laboratória krájal vedľa kotlíka na plátky koreň puškvorca. Zhodila z pleca batoh, položila ho na stôl a popriala mu dobré ráno. „Kedy stíhate oddychovať?“ opýtala sa ho s úsmevom.

„Kedy prestanete klásť hlúpe otázky?“ vrátil jej späť svojim obvyklým tónom, ktorý ju mal upozorniť na to, že dnes nemá dobrú náladu.

Hermiona zaváhala, ale potom pripísala jeho tón obvyklej rannej podráždenosti. Veci sa zlepšia, len čo ho zapojí do rozhovoru, tým si bola istá. „Priniesla som vám nejaké knihy. Som si istá, že väčšinu z nich máte, ale v mojich kópiách som označila patričné strany.“

Snape prestal krájať a zadíval sa na ňu. Zdalo sa, že je úplne vyčerpaný. Napriek živej diskusii, ktorý mali v sobotu, si Hermiona uvedomila, že dnes vyzerá rovnako vyčerpane ako vtedy. Jeho pokožka bola bledá skoro popolavá. Oči mal začervenané a opuchnuté a pod nimi boli jasne zreteľné čierne kruhy.

Hermiona od neho odtrhla zrak a sústredila sa na vyťahovanie kníh z batoha. „Včera som sa zamerala na výskum k elixíru, ktorý sa snažíte vytvoriť. Dve hlavy sú predsa viac ako jedna, všakže?“

„Nikdy som s vašou pomocou pri mojom snažení nesúhlasil a ani si nemyslím, že by som ju potreboval. Zbaľte si svoje blbé knihy a vytlčte si z hlavy, že mi budete pomáhať. Zamestnal som vás, aby ste pripravovali to čo vám prikážem. Takže váš zoznam je tamto vedľa kotlíka.“ Prstom mávol ponad plece k jej obvyklému miestu. Vedľa železného kotlíka ležal nový pergamen.

Žiara v Hermioniných očiach pohasla. Takže sme zas na začiatku, pomyslela si. Jeho hlas bol nezúčastnený, chladný. Vášeň zo sobotnej diskusie o výskume sa vytratila ako para nad hrncom. Lenže Hermiona už nakukla pod jeho masku a videla čo sa tam skrýva, o to bolo teraz ťažšie znášať súčasný stav. Mala pocit akoby sa svojim správaním snažil držať ju čo najďalej od svojho výskumu a Hermiona nechápala prečo to považuje za potrebné.

„Pane, nikdy by som nezanedbala svoje povinnosti. Ja vám len chcem pomôcť vo vašom výskume. Ja...“

„Tak to by stačilo slečna Grangerová,“ prerušil ju hrubo Snape a vrátil sa ku krájaniu koreňa pred ním. „Odložte knihy a venujte sa práci. Nemám záujem o ďalšie vaše bláznivé nápady a myšlienky.“    

Otvorila ústa, aby sa bránila, ale jeden prísny pohľad čiernych očí poslal akékoľvek námietky do nenávratna. Hermiona trhanými pohybmi napchala knihy späť do batoha a zo zvyškami dôstojnosti prešla k svojmu stolu. V tejto chvíli ho považovala za toho najodpornejšie, najkrutejšieho a najmizernejšieho chlapa na planéte. Ani sa nedivila, že ho nikdy nikto nepríde navštíviť. Nik nie je rád v spoločnosti tvrdohlavého, zahorknutého chlapa.

V snahe upokojiť svoju myseľ sa Hermiona sústredila výlučne na zadanú prácu. Jej snaha udržať myšlienky len pri kotlíku s elixírom bola takmer bolestná. Lenže akékoľvek pomyslenie na Snapa a jeho nálady, ktoré sa menili asi ako aprílové počasie, by viedlo len k hnevu a seba ľútosti. Hnevu, že je taký mizerný bastard a seba ľútosti, že musí čeliť jeho náladám.

oooOOOooo

Na obed sa pobrala v obvyklom čase, ale Snape jej nevenoval ani milisekundu pozornosti, keď mu oznámila, že odchádza. No evidentne nebola hodna ani toho najprimitívnejšieho gesta či slova pri odchode z laboratória. Po tak príjemnej diskusii zo soboty, verila, že aspoň to si od neho zaslúži. Ich názory na tento fakt sa však evidentne líšili.

U Troch metiel bolo ako obvykle rušno a Hermiona vošla dnu s niekoľkými ďalšími ľuďmi, ktorí sa tešili na obed. Len čo si objednala a otvorila knihu aritmancie, ktorú si priniesla so sebou, zbadala Ginny Weasleyovú, ktorá práve vošla. Prežili spolu ťažké časy aj preto medzi nimi bolo akési spojenie, vďaka ktorému sa ich pohľady takmer okamžite stretli. Ginny jej venovala široký úsmev a ponáhľala sa k jej stolu.

„Hermiona! Nečakala som, že ťa tu dnes stretnem. Ron vravel, že pracuješ pre Snapa,“ vychrlila Ginny a objala svoju kamarátku.

Hermiona sa usmiala a ponúkla Ginny stoličku. „Hej, pracujem pre neho. Má na kraji Rokvillu dom. Je to sem odtiaľ pekná prechádzka a po pár hodinách státia nad kotlíkom sa mi celkom zíde. Ako sa máš?“

 „Dobre. U Sv. Munga je to drina, ale to nie je nič nové. Znižovanie počtu zamestnancov nám dáva celkom zabrať. To vieš, ľudia idú do dôchodku, ale Ministerstvo nepovažuje za nutné prijať nových liečiteľov, aby ich nahradili.“

Hermiona sa usmiala. „Tak to majú šťastie, že tam pracuješ ty. Stavím sa, že zastaneš prácu minimálne za troch ľudí.“

„Akoby som si želala, aby to tak bolo fyzicky možné. Ale povedz mi, aké je to pracovať pre...uhm...Snapa?“ opýtala sa Ginny a profesorovo meno vyslovila s nemalou dávkou nechuti. Raz darmo, Majster elixírov nemal veľa obdivovateľov a práve v tejto chvíli ho kvôli tomu nedokázala poľutovať ani Hermiona. Ako sa hovorí kto seje vietor, žne búrku.

Pokrčila plecami. „Dá sa to vydržať. Som si istá, že v mojom životopise sa táto skúsenosť bude vynímať.“

„Je stále...ehm...“

„Príšerný?“ pomohla jej Hermiona kyslo. „To bezpochyby. Od školy sa nezmenil ani trochu.“ Zarazila sa, keď si spomenula na sobotu. „Vlastne niekedy je veľmi príjemné s ním pracovať, ale tých chvíľ je ako šafránu.“

Čašníka sa zastavila pri ich stole, aby si od Ginny prevzala objednávku. „A chodíš teraz s niekým?“ opýtala sa Ginny len čo sa čašníčka vzdialila. „Pýtala som sa Rona, ale vieš aký je. Ak sa to netýka jeho, nemá o ničom ani páru. Najdôležitejšie veci v jeho živote sú famfrpál a ženy. V tomto poradí.“

Hermiona sa rozosmiala a odpila si z tekvicového džúsu. „Odkedy sme sa s Gavinom rozišli som nerandila s nikým. Takže to bude už rok.“

„Tak to viac,“ nesúhlasila Ginny. „Pohádali ste sa na večierku v deň sv. Valentína a to bolo takmer pred dvoma rokmi.“ 

Hermiona si schovala tvár do dlaní. „Ani mi to nepripomínaj, bolo to strašné. Želám si, aby som celý ten incident mohla vymazať. Vlastne vymazala by som celého Gavina. Jedným slovom to bolo príšerné.“

Čašníčka im priniesla jedlo a obe sa doň pustili. Po niekoľkých minútach príjemného ticha si Ginny odpila ďatelinového piva a prehovorila. „Začal u nás pracovať nový liečiteľ. Je na nejakom špeciálnom výmennom programe, ktoré Ministerstvo organizuje s Francúzskom. Jeden liečiteľ od nás je u nich a oni nám poslali jeho. Je...zaujímavý. Mohla by som niečo zorganizovať.“

Hermione takmer vypadla vidlička z ruky. „Akože rande na slepo?“

Ginny okamžite pokrútila hlavou, aby zaplašila Hermionine obavy. „Nie, vôbec nie. Iba by som vás dvoch predstavila a poslala by som vás niekam spoločne.“

„Nie,“ stroho odmietla Hermiona. Jej tón nenechával priestor na námietky, ale to Ginny neodradilo, aby nerozvinula svoju myšlienku.

„Je zlatý, je múdry, je sám a jeho prízvuk je magnifique.“

„Ginerva Weasleyová, povedala som nie a myslím to vážne. Nechcem, aby si mi dohodla rande.“

Ginny len pokrútila hlavou a vrátila sa k jedlu. Vedela, že nemá cenu Hermionu nútiť do niečoho čo sama nechce. „Ale vážne by si mala chodiť von častejšie.“

„Ale ja predsa chodím von,“ ohradila sa Hermiona a vidličkou na tanieri rozdrvila zemiak.

„Ron a Harry mi povedali, že ťa nevideli dva týždne.“

„Bola som vyťažená.“  

 „Vyťažená Snapovými príkazmi? Myslím, že si u neho pričasto. To ti môže zlikvidovať sociálny život,“ varovala ju Ginny.

Hermiona sa zamračila. Cítila, že by mala svojho zamestnávateľa brániť, ale väčšia jej časť súhlasila, že po jeho dnešnom správaní si takéto poznámky zaslúži v plnej miere. „Nechcem o tom hovoriť, Ginny. V poslednej dobe som bola poriadne zažratá do práce, ale vážne sa nikomu nevyhýbam.“

„Viem,“ prikývla Ginny a bezcieľne posúvala kúsky jedla na svojom tanieri. „Len by som chcela, aby si ma nechala predstaviť ťa Róbertovi.“

„Róbertovi?“

„Liečiteľovi z Francúzska.“

Hermiona sa opäť zamračila. „Vďaka, ale nie. Nemyslím, že som pripravená vkročiť opäť do jamy levovej.“

„Hermiona si nebelvírčanka, pár levov zvládneš ľavou zadnou,“ rozosmiala sa Ginny.

oooOOOooo

Keď sa Hermiona vrátila do laboratória, našla ho prázdne. Bolo to zvláštne nakoľko Snape pracoval takmer nonstop. Na jeho stole bol malý útržok pergamenu.

Slečna Grangerová,

po zvyšok dňa budem mimo. Môžete odísť, keď dokončíte všetky elixíry na zozname. Ochranné bariéry okolo môjho domu sú upravené tak, aby vpustili len vás, takže si odpustite návštevy vašich infantilných kamarátov, ktorí by narušili moje súkromie.

S. Snape

To jej skutočne nemohol nechať krátky, zdvorilý odkaz? To sa nad ňou musí povyšovať v každom ohľade? Bola tak frustrovaná, že by najradšej vrieskala z plných pľúc. Ako u neho vydrží viac než pár týždňov, ak sa bude správať takto detinsky?

Jej mrzutosť nad tónom jeho odkazu však ustúpila do pozadia, keď začala uvažovať kam vlastne odišiel a prečo. Všetky elixíry, na ktorých nedávno pracovali boli vzorne uložené na policiach. Nič nechýbalo, takže nemohol doručovať objednávku do niektorej lekárne. Nedokázala si vybaviť nikoho kto by túžil po Snapovej spoločnosti a že by on sám vyhľadal spoločnosť kohokoľvek bolo ešte surreálnejšie. Snažila sa ignorovať tichý hlas v jej mysli, ktorý jej šepkal, že ona sem tam po jeho spoločnosti túži. Nie keď sa správal ako dnes ráno, ale cez víkend to bol úplne iný Snape.

Silno pochybovala, že sa tak bude ešte niekedy správať v jej prítomnosti. Nechcela tráviť celý deň, každý deň s mrzutým, odporným Snapom, keď mohla byť v zaujímavej spoločnosti skutočného Snapa, ktorý vášnivo diskutoval o vede a výskume.

oooOOOooo

Jeho odmeranosť a chladný odstup pokračovali aj v utorok. Hermiona sa ho niekoľko krát pred obedom pokúsila vtiahnuť do rozhovoru, ale zakaždým ju rýchlo a hrubo odbil. Začínala upadať do zúfalstva, z toho že je v práci uväznená na mŕtvom bode a jej šéf je večne nadávajúci idiot. Elixíry zo zoznamu boli tento týždeň o čosi náročnejšie, ale nedalo sa to ani porovnať s výzvou, ktorou bol elixír Potionem libidine. Bytostne túžila, aby ju učil podobné elixíry, ale bolo až bolestne zrejmé, že to Snape nemá v pláne.   

Obed bol jednotvárny a Hermiona cestou nazad do Snapovho domu uvažovala či nemá Ginny predsa len pravdu. Možno by skutočne mala chodiť von častejšie. Pracovala pre Snapa len niečo vyše týždňa a už zapadla do rutiny. Čas trávila výhradne v jeho dome alebo vo svojom byte. Okrem obednej prestávky nechodila nikam a svojich kamarátov nevidela už dva týždne. Jej vášeň pre elixíry preberala vládu nad jej životom, hoci vedela, že to tak nie je správne. Možno Ginnyin francúzsky liečiteľ od Sv. Munga má večer voľno, pomyslela si Hermiona. Potriasla hlavou a v duchu sa sama sebe zasmiala, keď vchádzala do domu. Nemala chuť ísť na rande s kolegom Ginny. Chcela len, aby bol Snape k nej milší a zahrnul ju do svojich experimentov. Samozrejme šance, že by sa to stalo boli asi rovnaké ako že sa Brumbál zriekne citrónových dropsov.

Hermiona si prehodila vlasy cez plece a vošla do laboratória. Snape stál pri svojom pracovnom stole, pred medeným kotlíkom a v ruke držal malé kvapátko. Tekutina vo vnútri bola svetlo hnedá a zasyčala vždy keď sa dotkla elixíru v kotlíku. Zrak sa jej zastavil na jeho ruke, ktorá stláčala kvapátko a vymeriavala množstvo kvapiek potrebných do elixíru. Aj od dverí bolo jasne vidieť, že sa mu ruka trasie. Snape mal tie najistejšie ruky aké vo svojom živote videla, ale dnes sa mu nekontrolovane chveli. Až tak, že sa Hermiona obávala, že mu z nich vypadne kvapátko priamo do kotlíka.

„Ako dlho ešte máte v pláne postávať v dverách, slečna Grangerová?“ zatiahol Snape sarkasticky. „Mám pocit, že na vašom zozname je toho ešte neúrekom.“

Ruky sa mu síce chveli ako list v jesennom vetre, ale jeho hlas nezakolísal. Bol prísny a chladný ako vždy. Pustila starosti o neho z hlavy a prešla k svojmu pracovisku. Pritom sa svojmu zamestnávateľovi vyhla veľkým oblúkom. Obrátila sa chrbtom jemu aj jeho trasúcim sa rukám. Z nejakého neznámeho dôvodu mali na ňu väčší vplyv než si bola ochotná priznať. Za celé tie roky čo ho poznala bol pre ňu prosto nedotknuteľný. Profesor Snape sa nechvel pri práci, vždy bol ľadovo pokojný, precízny s istými rukami a rýchlymi reflexami.

Len čo začala pripravovať jednoduchý elixír na trávenie začula za sebou zalapanie po dychu. Bleskovo sa obrátila a zbadala profesora Snapa ako cúva od kotlíka. Poloprázdny pohár so šupinami z morskej panny mu vypadol z rúk a roztrieštil sa na zemi práve vo chvíli keď sa obsah kotlíka začal prelievať cez okraj. Zúrivo bublajúca tekutina uhasila oheň pod kotlíkom. Hermiona sa zadívala na svojho bývalého profesora, ale ten nepohnuto stál a neveriacky sa díval na dielo skazy pred sebou. Vrátila sa teda k nemu pohľadom aj ona. Nepodarený elixír pomaly, ale isto tavil kotlík a tekutá zmes kovu začala kvapkať na podlahu.

Rýchlym mávnutím prútika Hermiona odstránila ničivý elixír a premiestnila zvyšky kotlíka do umývadla. „Pane, ste v poriadku?“ spýtala sa a vykročila k Snapovi s natiahnutou rukou. Chcela sa len zľahka dotknúť jeho ramena, aby upútala jeho pozornosť. Kým to však stihla, zvrtol sa na päte a ušiel z laboratória.

Hermiona uvažoval, že dokončí rozpracovaný elixír než pôjde za Snapom. Dokonca zvažovala, že za ním nepôjde vôbec a nechá ho tak. Nakoniec však spravila niečo úplne iné. Ako sa zdalo mala určité masochistické sklony. Vracala sa k Snapovi po ďalšie a ďalšie urážky a jedovaté poznámky v nádeji, že nakoniec si získa jeho rešpekt.

Použila na kotlík stabilizačné kúzlo a vydala sa ho hľadať. Ak sa vyparil do spálne alebo študovne tak ho nechá tak. Boli to miesta kam jej nikdy nedovolil vstúpiť a preto neprichádzalo do úvahy, že by tam liezla teraz. Po niekoľkých sekundách ho však našla v kuchyni. Sedel za malým stolom a pred ním stál pohár vody. Čelo si opieral o dlaň a prsty mal zaborené v tmavých vlasoch.

„Čo sa stalo pán profesor?“ potichu sa opýtala Hermiona.   

 „Nič,“ odvetil mdlo. „Dajte mi pokoj. Práca vám stojí.“

Toto ju neodradilo. Odtiahla od stola stoličku oproti nemu a posadila sa. „Kedy naposledy ste niečo zjedli profesor?“

Snape zdvihol hlavu a zadíval sa na ňu. „Čo to s tým má spoločné?“

„Mám pocit, že nejete takmer vôbec pane. Ste vyčerpaný a vaše telo nemá energiu, aby mohlo fungovať ďalej.“

Oči mu potemneli a pery zovrel do tenučkej linky. „Starajte sa o seba slečna Grangerová. Nepotrebujem opatrovateľku. Dokážem sa o seba postarať. Vypadnite z mojej kuchyne a vráťte sa k práci než váz vyrazím aj z tej.“

Hermiona sa už nadychovala k odpovedi, ale jeden mrazivý pohľad ju umlčal. Zaťala zuby a odišla bez jediného slova.

Vrátila sa do laboratória a pokračovala v práci, ale jej myseľ ostala v kuchyni spolu s profesorom Snapom. Rozhodne to neuľahčoval nikomu, kto mal o neho starosť či mu nebodaj chcel pomôcť. Bol ku svojmu okoliu tak hnusný, že súcit bol takmer nemožný. Napriek tomu sa  Hermiona bála o jeho zdravie. Po vojne, keď už bolo všetkým jasné, kde celý čas ležala jeho lojalita a v jej prípade vlastne aj predtým si ho hlboko vážila. Rozhodne nemala v pláne sa teraz prizerať ako sa nadbytkom práce a nedostatkom jedla ženie predčasne pod kytičky. Hoci jej pomoc či súcit tvrdohlavo odmietal.

oooOOOooo

Keď sa po krátkej vychádzke vracala do domu s dvoma porciami obeda od Troch metiel, vôbec netušila aká bude Snapova reakcia. Hostinec nebol plnší než obvykle, ale napriek tomu tam Hermiona na obed nezostala. Celý utorkový večer premýšľala o Snapovi. Nasledujúce ráno vstala odhodlaná mu pomôcť či už s jeho súhlasom alebo bez neho. Ak si nezaobstará jedlo on sám tak mu ho ona skrátka prinesie. Ohrievacie kúzlo udržiavalo oba obedy teplé, pokiaľ ich niesla k Snapovmu domu.

Potichu vošla dnu a zamierila rovno do kuchyne, kde na stôl položila jedlo. Potom ešte vybrala dva taniere a umiestnila ich oproti sebe. Až tak sa vydala do laboratória.

„Pane?“

„Čo je to tentokrát slečna Grangerová?“ povzdychol si Snape a vzhliadol od svojich poznámok.

„U Rosmerty bolo dnes plno. Tak som si myslela, že bude pohodlnejšie ak si obed prinesiem sem. Vzala som niečo aj pre vás.“ Hermiona čakala na jeho odpoveď, ale žiadna neprišla. Vrátil sa k svojim poznámkam, napísaným elegantným rukopisom. Očakávala nejakú podráždenú poznámku a nie kompletnú ľahostajnosť.

Po chvíli trápneho postávania vo dverách a čakaní na jeho odpoveď, sklonila hlavu a odišla do kuchyne. Mala pocit márnosti. Nikdy ju nenechá, aby mu pomohla. Len zbytočne márni čas. Mohla vedieť, že odmietne už len myšlienku, že niekto vie niečo lepšie než on sám. A on bude nazývať mňa slečna- všetko- viem- najlepšie, pomyslela si s otráveným úškrnom na perách.

Posadila sa k svojmu obedu a zhlboka sa nadýchla. Ak ju nepoctí svojou prítomnosťou než zje svoj obed, použije na jeho porciu ohrievacie kúzlo a nechá mu ju na stole. Bola si skoro istá, že keď odíde tak Snape obed zje. Bol len príliš tvrdohlavý na to, aby ho zjedol kým je v dome ona.       

Keď si vložila do úst prvé sústo kuraťa, vošiel do kuchyne Snape. Hlavu mal zvesenú a čierny plášť za ním jemne svišťal. Hermione poklesla sánka takmer k podlahe. Skutočne nečakal, že príde hoci ho pozvala.

„Je to kura,“ zamumlala a sledovala ako sa usadil oproti nej.

Snape len čosi zabručal a Hermiona ho obozretne sledovala. Pozorne si na kolená prestrel obrúsok až potom vzal do ruky vidličku. Obaja jedli v tichosti. Hermiona ho po očku sledovala. Začal pomaličky, metodicky si vidličkou krájuc zemiaky. Ale asi v polovici obeda sa vykašlal na etiketu a ládoval do seba jedlo ako vyhladnutý vlk. Dojedol skôr než Hermiona a jeho tanier zíval prázdnotou, zjedol aj zeleninovú oblohu na kraji.

„Mali by ste jesť pravidelnejšie,“ jemne ho upozornila Hermiona a zľahka mávla prútikom, aby spratala riad zo stola.

Vzhliadla a stretla sa s jeho neprívetivým pohľadom. „Nepotrebujem matku, slečna Grangerová. Nie je nutné mi hovoriť kedy a čo mám jesť.“

„Ja som len...“

„Navrhujem, aby ste sa vrátili k práci ak ju teda chcete dokončiť pred polnocou,“ zavrčal Snape a nepustil ju k slovu.

Hermiona sa prudko postavila až sa stolička zaknísala. Pevne zaťala päste a na tvári sa jej zračil hnev. Ako si dovolí sa takto ku mne správať po všetkom čo pre neho robím, soptila v duchu. Snape na ňu znudene hľadel akoby ju vyzýval k tomu, aby vybuchla.   

Horko ťažko udržala svoj hnev na uzde. Zhlboka nasala vzduch do pľúc. „Samozrejme, profesor,“ pretisla cez zaťaté zuby. Obrátila sa a odišla z kuchyne.

Zvyšok dňa strávili v napätom tichu. Hermiona dovolila, aby jej hnev nad jeho drzosťou zaplnil myseľ, zatiaľ čo mechanicky pripravoval elixír na nespavosť. Vedela, že si je vedomý jej bojovej nálady, ale nijako ju nekomentoval. Skoro sa jej zdalo, že si jej zúrivosť užíva.

Hodiny ubiehali relatívne rýchlo a zrazu si uvedomila, že odkladá flakóniky posledného elixíru z dnešného zoznamu. Ešte použila zopár čistiacich kúziel, zhrabla svoj batoh a vyrazila domov. Dlhými krokmi prešla okolo Snapa a zamierila k dverám. Tlak na jej pleci ju však zastavil a prinútil sa obrátiť. Stál za ňou a jeho dlhé prsty spočívali na jej ramene, jemne ho stláčajúc. Jeho gesto ju tak prekvapilo, že nedokázala robiť nič iné len pred ním stáť s ústami dokorán.

Otvoril ústa, hneď ich zas zavrel, znovu ich otvoril konečne prehovoril. „Myslím, že som vám nepoďakoval za dnešný obed, slečna Grangerová.“ Zamrmlal to potichu a očami pritom skúmal podlahu laboratória.

Hermiona bola v takom šoku, že nedokázal reagovať.

„Môžete ísť. Na dnes sme skončili.“ Snape odtiahol ruku a obrátil sa tvárou k polici s prísadami do elixírov.

Potriasla hlavou a ako v mrákotách vyšla z miestnosti.

To mi Snape práve poďakoval? 

Pokračovanie nabudúce...