Miluj ho, keď tu ja už nebudem
Od anogete
Preklad kapi
Kapitola 14: Katastrofa a krok vpred
Hermiona sa premiestnila do Snapovho domca, ako každé pondelkové ráno, ale rýchla inšpekcia domca odhalila, že Snape je preč. Dúfala, že si predošlú noc dostatočne oddýchol, pretože evidentne hneď ráno zamieri za mamou do nemocnice. Hľadala od neho nejaký odkaz, ale nenašla nič ani len zoznam elixírov, ktoré by mala dnes pripraviť. Tak strávila takmer hodinu prerovnávaním a narovnávaním nádob s prísadami na policiach v laboratóriu a čakala na profesora.
Minúty sa vliekli slimačím tempom a každým ďalším poskočením ručičky na hodinkách sa jej nervozita stupňovala. Po tom čo sa medzi nimi odohralo predchádzajúcu noc si nebola istá ako sa má k nemu dnes správať. Čo bude lepšie, správať sa k nemu ako obvykle a udržiavať si určitý odstup alebo jej dovolí neformálny či priateľský prístup? Hermiona si zúfalo želala, aby sa s ním mohla rozprávať ako s blízkym kamarátom, ale nebola si istá aká bude profesorova reakcia.
V miestnosti bolo také ticho, že počula tikot hodín. Zoskočila zo stoličky, na ktorej sedela a premiestnila sa do aleje vedľa nemocnice. Našťastie nikto nebol nablízku a tak nemusela riešiť nežiaduce následky svojej spontánnosti. Zopakovala si trasu z predchádzajúcej noci a vyšla na treťom poschodí, očakávala, že uvidí zaneprázdnené sestričky a možno vozík s raňajkami hrkotajúci po chodbe. Namiesto toho zbadala dvoch rozzúrených chlapov, len pár metrov od dverí, ktorými práve vyšla.
„Ak sa jej dotkneš alebo jej budeš liať dolu hrdlom tie jedy tak ja...“
„Čo? Čo? Zabiješ ju? To robíš práve teraz!“ Snape k nej bol obrátený chrbtom, ruky mal zvesené vedľa tela, päste zovreté. „Uzdravil som ju! Dokážem to zas!“
Hermiona nakukla ponad plece svojho bývalého profesora. Stál tam starší muž, na tvári mal zamračený výraz a zlosť vystupovala z každého jeho póru. „Zober si svoje ilúzie a bezbožnosť niekam inam, Severus. Tu nie si vítaný.“
„Ona zomrie!“
„Ak je to jej osud, tak nech sa tak stane. Nedovolím, aby si sa spolčoval s diablom a maskoval to ako akúsi mágiu. Zachraňujem jej dušu!“
„Zabíjaš ju a ja...“ Snape sa odmlčal a starší muž uprel pohľad za neho a zbadal Hermionu. Snape sa zadíval cez plece a zbadal ju tiež. Hnev v jeho očiach pohasol a ostala len vyčerpanosť. „Slečna Grangerová, prosím odíďte,“ prehovoril a kývol hlavou k výťahu.
„Ona je tiež jednou z nich, Severus? To nemáš trocha slušnosti? Privedieš ich do nemocnice a očakávaš, že s tým budem súhlasiť?“ Starší muž obišiel Snapa a vykročil priamo k Hermione.
Snape ho hrubo schmatol za ruku. „Ak sa jej čo i len dotkneš tak...“
„Tak čo? Zabiješ ma? Použiješ tú svoju diabolskú mágii na vlastného otca?“
S absolútnym znechutením Snape pustil ruku staršieho muža a niekoľkými dlhými krokmi prešiel k Hermione. Vzal ju za ruku a ťahal ju k výťahu. „Profesor?“ opýtala sa nesmelo, keď sa za nimi zabuchli kovové dvere.
Snape sa oprel o stenu a zosunul sa po nej na podlahu. Pokrútil hlavou a jednoducho odmietol vysvetliť čo sa to práve na chodbe odohralo. Bol bledý, oči mal podliate krvou a úplne bez života. Vyzeral rovnako zle ako predtým než sa jeho mama prebrala. „Povedzte mi čo sa stalo,“ povedala Hermiona ticho, kľakla si pred neho a odhrnula mu vlasy z tváre. Keď nijako nereagoval, chvejúcimi sa dlaňami ho pohladila po tvári. „Severus, prosím.“
Použitie jeho krstného mena akoby ho prebralo z letargie. „Nemali ste sem chodiť. Mrzí ma to.“
„Čo vás mrzí? Povedzte mi čo sa stalo.“
Pokrútil hlavou a odvrátil sa, aby ušiel jej dotyku. Výťah sa pohol a Hermiona vedela, že je to len otázka sekúnd než sa dvere otvoria a niekto vstúpi dovnútra. Spravila jedinú vec, ktorá to mohla vyriešiť – naklonila sa dopredu, pevne ho objala okolo pliec a oboch ich premiestnila než sa kovové dvere stihli otvoriť.
Premiestnili sa na podlahu priamo do obývačky. Krivolab len prekvapene zamraučal a vybehol z obývačky. Ranné slnko sa predieralo cez polo zatiahnuté závesy a vrhalo nezdravo žltý odtieň na Snapovu bledú tvár. Tvár poznamenanú bezmocnosťou a bolesťou. V obsidiánových očiach vyhasla aj posledná iskierka nádeje. „Prosím, povedzte mi čo sa stalo. Prosím.“ Hermiona čakala so zatajeným dychom, keď profesor pootvoril ústa.
„Nemôžem tým prejsť znova,“ zašepkal zlomeným hlasom.
„Prejsť čím?“ Čo sa deje?“
Potriasol hlavou a odvrátil sa od nej. „Rakovina. Objavili neoperovateľný nádor v maminom mozgu. Doktori povedali, že hoci sa prebrala z kómy, pochybujú, že bude žiť dlhšie než zopár mesiacov.“
„Muž, s ktorým ste sa hádali, bol váš otec?“ opýtala sa Hermiona a opäť si kľakla pred Snapa.
Snape prikývol a vlasy mu spadli do tváre a zaclonili ju. „Nechcem, aby zomrela, ale zakázal mi čokoľvek urobiť a právo je na jeho strane.“ Odmlčal sa a zavzdychal. „Ani si nie som istý, že by som niečo dokázal teraz spraviť a ak aj áno, ona by som mnou neodišla. Povedala, že musí zostať s otcom.“
Hermiona nevedela čo má povedať. Len pred pár hodina sa mu mama vrátila do života a teraz mu ju opäť berú a už navždy. Po tom čo bola svedkom jeho prebdených nocí, výčitiek svedomia, že mamu zranil si vedela predstaviť aké katastrofálne následky musí mať na neho súčasná situácia. „Mrzí ma to profesor,“ riekla a sledovala jeho deprimovaný výraz.
Potriasol hlavou a mávol rukou nad jej ospravedlnením. „Nemá vás čo mrzieť.“
Posunula sa bližšie k nemu a položila ruku na jeho. „Kiež by som mohla niečo spraviť. Môžem vám nejako pomôcť?“
„Nie,“ odvetil a zatvoril oči. Mihalnice vrhali jemné tiene na pokožku pod očami a Hermiona nedokázala odolať. Zdvihla ruku a dotkla sa jeho tváre. Na jej prekvapenie Snape prikryl jej ruku svojou a pevnejšie pritisol líce k jej dlani. Dych sa jej zasekol v hrdle, keď obrátil tvár a perami sa zľahka dotkol jej dlane. Jeho dych ju pošteklil na zápästí.
To, že akceptoval jej dotyk jej dodalo odvahy. Pohodlne sa usadila na podlahe vedľa Snapa, pevne ho objala a jeho hlavu si pritiahla na prsia. Takmer vôbec nevzdoroval, ba naopak ešte viac sa k Hermione pritisol. Hermiona ho objímala, prsty mala zaborené v čiernych vlasoch a jemne ho hladila.
„Nádherne voniate.“ Jeho hlas zaznel prekvapivo blízko a Hermiona mala čo robiť, aby udržala nervy na uzde a nezačala panikáriť. „Nikto pri mne nebol takto blízko už veľmi dlhý čas,“ dodal.
Hermiona sa s úsmevom sklonila a pobozkala ho do vlasov. Otvorila ústa k odpovedi na jeho poznámku, keď ju jeho pohyb obral o schopnosť rozprávať. Perami sa dotkol jej pleca a pomalinky putoval nahor až ku krku. Teplý dych na jej pokožke ju takmer vydesil. Pravda v poslednom týždni si niečo podobné raz či dvakrát predstavovala, ale realita bola o niečom úplne inom. Fantázie boli presne tým, fantáziami, nikdy sa neuskutočnia a za oddávanie sa im neboli žiadne dôsledky. Jeho pery otierajúce sa o pulzujúce miestečko na krku jej pripomínali, že toto je skutočnosť.
Snape ju váhavo pobozkal na krk a nosom sa jemne maznal s jej jemnou pokožkou. Jeho dotyky Hermionu strašili aj vzrušovali zároveň. Fantázie, ktoré si o ňom vytvárala sa menili na realitu a ona si nebola istá či by ho mala zastaviť alebo naopak popohnať. Jej telo sa evidentne prikláňalo k tomu druhému, nakoľko prsty mala na jeho zátylku a priťahovala ho k sebe. Hruď sa jej prudko dvíhal v dôsledku prerývaného a nepravidelného dychu.
Jeho teplý dych zacítila na uchu tesne predtým než jej špičkou jazyka prešiel po ušnom lalôčiku. „Ospravedlňujem sa Hermiona...ospravedlňujem sa,“ zašepkal zadýchane.
„Za čo?“ zakoktala neisto.
Rozsieval jemné bozky pozdĺž jej sánky než odvetil. „Za to čo robím teraz, nemal by som zneužívať situáciu.“
Než stihla zareagovať prikryl jej pery svojimi a pobozkal ju. Najprv ju prekvapil, ale rýchlo sa spamätala a bozk mu opätovala. Keď presunul pery opäť k jej krku a ona mohla hovoriť, odvetila mu. „Nezneužívate situáciu, profesor.“
„Severus,“ poopravil ju pomedzi bozky, ktorými zasypával jej hrdlo.
„Severus,“ zopakovala Hermiona. „Po tom všetkom čím ste si za posledné hodiny prešli, mám skôr pocit, že to ja zneužívam situáciu.“ Rozprávať, keď jej jeho pery láskali krk, bolo enormne zložité, ale nakoniec roztraseným hlasom vyjadrila svoje obavy. Bol tu na podlahe jej bytu len preto, že bol rozrušený zo stavu svojej mamy. Severus Snape, ktorého poznala by sa jej takto nedotýkal nieto ju bozkával. Jeho emócie sa vymkli spod kontroly a on hľadal útechu v akejkoľvek forme.
Zdvihol hlavu a s perami tesne nad tými jej zašepkal. „Nezneužívaš situáciu, Hermiona.“ Jednou rukou ju objal okolo pása a dlaňou druhej ruky prikryl jej pravý prsník.
Dlhšie už jeho naťahovanie nevydržala, prekonala kratučkú vzdialenosť medzi ich perami a pobozkala ho. Napriek tomu, že bozk začala ona Snape ho prehĺbil, keď ako prvý pootvoril pery a poslal jazyk na výzvedy. Zavzdychala a otvorila ústa. Ten krátky súhlasný zvuk z Hermioniných úst akoby zapálil oheň v jeho žilách. Snape presunul ruku z jej pásu na krk. Jazykom zatiaľ mapoval kontúry jej úst, skúmal každé zákutie než sa konečne stretol s Hermioniným jazykom.
Bozk bol pomalý, uvoľnený, hoci jeho pohyby viedla ťažko skrývaná naliehavosť. Rukami jej blúdil po tele až Hermiona stratila prehľad kde už bol a čomu sa ešte musí venovať. Jediné čo vedela bolo, že ju končekmi prstov láskal na krku, keď sa od seba odtiahli, aby sa mohli nadýchnuť. Očarovane ho sledovala. Snapove líca horeli vzrušením a konečne mali zdravú farbu. Cez pootvorené, mierne sa lesknúce pery zhlboka dýchal. Hruď mu prudko stúpala a klesala ako ju pozoroval.
Na kratučkú chvíľu Hermiona zvažovala ukončiť to. Ostať len pri bozku, ale vedela, že ak to spraví už nikdy nedostane ďalšiu šancu a neuvidí túto jeho stránku. Vedela, že profesor uzamkne svoje city či príťažlivosť, ktorú k nej cíti a s najväčšou pravdepodobnosťou, sa k nej bude opäť správať ako ku študentke. To bolo to posledné čo chcela. V skutočnosti chcela, aby sa na ňu díval tak ako práve teraz s očami rozžiarenými ranným slnkom, ktoré sem prenikalo cez okno.
Hermiona mu položila dlane na hruď a pomaly ich posúvala na jeho plecia. Prsty mu zaborila do vlasov. „Nepôjdeme do spálne?“ opýtala sa neisto.
„Prosím,“ odvetil, oči pritom neodtrhol od jej tváre.
Vymanila sa z jeho rúk, ktoré ju doteraz pevne objímali a postavila sa, nohy sa jej triasli. Snape prijal jej ponúkanú ruku a tiež vstal. Hermiona očakával, že cesta do jej spálne bude poriadne rozpačitá vzhľadom na situáciu, ale Snape mal evidentne iné plány. Pritiahol ju k sebe, pevne ju objal, sklonil hlavu a znova ju pobozkal.
Hermiona ho ochotne objala okolo krku a nechala ho, aby ju usmerňoval do spálne. Ona sa mocovala s gombíkmi na košeli, ale jej rozochvené ruky a pozornosť venovaná bozkávaniu jej to vôbec neuľahčovali. Keď už stáli uprostred jej spálne konečne sa nad ňou zľutoval a jemne pritlačil svoje ruky na jej a porozopínal gombíky sám. Jej prenechal menej náročnú, no o to zaujímavejšiu úlohu, vytiahnuť mu košeľu z nohavíc a vyzliecť mu ju. Jeho nahá hruď bola teplá a poväčšine hladká pod končekmi jej prstov.
„V nemocnici si mala na sebe habit,“ zašepkal a prstom lenivo prešiel po rukáve zmieňovaného oblečenia. Hermiona ani nepomyslela na divné pohľady muklov, keď vrazila do nemocnice v svetlo modrom habite. „Vždy som uvažoval čo nosíš pod habitom, keď so mnou pracuješ.“
„Uvažoval si o tom?“ spýtala sa Hermiona a zadívala sa mu do očí.
Snapove prsty rýchlo rozopli habit a zhrnuli jej ho z pliec. „V poslednom čase áno.“ Zahľadel sa na jej tričko a rifle. „Mal som predpokladať, že budeš mať na sebe to smiešne muklovské oblečenie.“
„Ty...nepáči sa ti?“ Neisto sa opýtala.
Usmial sa a oboma rukami vkĺzol pod tričko. Cítila na bokoch jeho trochu studené prsty. „Ale kdeže, páči sa mi a to veľmi. Ľahko sa dá vyzliecť.“ S tým jej tričko pretiahol cez hlavu a odhodil ho na zem. Keď sa pohľadom vrátil k jej podprsenke, chcela si Hermiona prekrížiť ruky na prsiach. Než však stačila spraviť toto hanblivé gesto bol opäť pri nej. Privinul ju k sebe a viedol ju k posteli, spoločne dopadli na matrac. Zrazu bol k nej pritisnutý celým telom a Hermiona nevedela kam dať ruky. Nakoniec mu zovrela plecia, keď jej začal bozkávať odhalené hrdlo a hruď.
Zacítila mierne zaťahanie okolo pupka, ale jeho telo jej blokovalo výhľad. Jediné čo videla boli kadere čiernych vlasov, ktoré jej zakrývali prsia. Až keď sa chladný vzduch nedotkol jej bokov si uvedomila čo vlastne spravil. Rifle a nohavičky mala už pri kolenách a Snape ich pomaly cez lýtka sťahoval až k topánkam. Za pár sekúnd jej vyzul topánky a stiahol z nej oblečenie. Kľakol si na posteli vedľa nej a rozopol si nohavice. Nech sa snažila ako chcela, nedokázala Hermiona od neho odtrhnúť pohľad. Fascinovane sledovala ako sa mu nohavice zviezli po stehnách. Ich dotyky a bozky mali na neho značný vplyv, keď teda mohla súdiť podľa mohutnej erekcie. Nikdy v posteli nebola príliš dravá, ale teraz len roztiahla nohy v tichom pozvaní.
Snape sa zbavil zvyšku šiat a kľakol si medzi jej stehná. Ruky vsunul pod jej chrbát a rozopol jej podprsenku. Čochvíľa sa pridala aj tá k zvyšku oblečenia na podlahe. Hermiona bola úplne nahá v posteli s profesorom Snapom. V duchu potriasla hlavou. Severusom. Som nahá v posteli so Severusom Snapom a zúfalo sa s ním chcem milovať. Odpoveďou na jej nevypovedané prosby bol Snapov bozk a jeho prudké zaborenie sa do jej hĺbky. Pocit neskutočného naplnenia jej vyhnal z hrdla zastonanie a prsty kŕčovito zaborila do prikrývky.
Začal sa v nej pohybovať a popritom jej rozosieval bozky na sánku a krk, smeroval k citlivému miestečku, ktoré striedavo láskal jazykom a dráždil zubami. Bolo toho príliš. Nikdy by si nepomyslela, že sa budú spolu milovať, zúfalo sa pohybovať v rytme starom ako ľudstvo samo. Jemne ju uhryzol do krku. Každé jeho prirazenie ju posúvalo do čoraz väčších výšok. „Neprestávaj,“ vykríkla zadýchane.
Po jej prosbe zvýšil tempo a ponáral sa do nej čoraz hlbšie až mala Hermiona pocit, že hlavou narazí do dreveného čela postele. Už to viac nevydržala. Vyvrcholenie bolo na dosah, ale stále jej unikalo. Vsunula ruku medzi nich a dvoma prstami sa začala dráždiť. Práve keď dosiahla orgazmus do nej prudko prirazil a sťahujúce sa steny jej vnútra ho donútili k hrdelnému zavrčaniu. Telo sa mu naplo a tvár zaboril do jej krku. Hermiona cítila ako sa chveje, než aj on vyvrcholil. Hladila ho po chrbte v snahe upokojiť jeho vyčerpané telo a dopriať jeho utrápenej mysli podporu a náklonnosť.
„Ďakujem Hermiona,“ zašepkal jej Snape do ucha.
„Dobrú noc, profesor.“
„Severus,“ opravil ju okamžite. „Volaj ma Severus.“ Sledovala ako zavrel oči a jeho dych sa pomaly upokojil. Po tom čo práve robili nebola Hermiona vôbec unavená a tak len ležala v posteli vedľa neho a sledovala ako zaspáva. Dych sa mu prehĺbil a upadol do blaženého spánku. Hermiona ho nasledovala po niekoľkých minútach hoci si myslela, že nie je unavená.
Pokračovanie nabudúce...