Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola štvrtá

Miluj ho, keď tu ja už nebudem

Od anogete

Preklad kapi

Kapitola 4: Možno sa veci nakoniec zlepšia

Tretí a štvrtý deň v práci prebehol podobne ako ten druhý. Požadované elixíry boli enormne jednoduché a konverzácia neexistujúca. Hermiona očakávala väčšiu interakciu či dokonca nejaké inštrukcie, hoci aj povedané neochotne. Vedela, že nenávidí vyučovanie, ale venoval sa mu toľko rokov, že očakávala, že bude jeho druhou prirodzenosťou ju počas prvého týždňa patrične inštruovať.

Zdalo sa, že Snape pracuje neúnavne od svitu do mrku. Keď ráno o siedmej prichádzala už pripravoval elixíry. Nikdy si nevšimla, že by si odskočil na obed alebo spravil počas dňa väčšiu prestávku. Jediné čo postrehla bolo niekoľko mikro páuz, počas ktorých si doprial tak maximálne jeden dva hlty vody. A keď večer medzi piatou a šiestou odchádzala stále usilovne pracoval.

Hermiona počas štúdia v Bradaviciach prechovávala k profesorovi Snapovi rešpekt, hoci s kamarátmi ako Harry a Ron to nebolo vždy jednoduché. Tento rešpekt sa počas vojny s Voldemortom iba prehĺbil, nakoľko práve Snape priklonil víťaznú misku váh na stranu Fénixovho rádu. Jeho zrada bola pre Voldemorta pritvrdá rana, nakoľko ju vôbec neočakával. Koniec koncov po tom čo zoslal na Brumbála smrtiacu kliatbu Avada Kedavra bol predsa Voldemortovým „zlatým chlapcom“. Hermiona videla ako bojuje v poslednej bitke na strane Rádu a počas jeho procesu o tom poskytla svedectvo.

Vždy ho rešpektovala, ale nikdy ju ani len nenapadlo mať o neho obavy. Po štyroch dňoch strávených v jeho prítomnosti sa jej zmocnil neodbytný pocit, že sa o seba poriadne nestará. Bol príliš chudý a sem tam keď zachytila jeho pohľad si všimla, že oči má od nedostatku spánku červené a pod nimi má tmavé kruhy. Nikdy ho nevidela pri ničom inom ako pri práci.  

Nebolo však jej povinnosťou, aby ho upozorňovala na dopady, ktoré to môže mať na jeho zdravie. Iba by ho to rozčúlilo a to by mohlo viesť k jej predčasnej výpovedi. Pomyselná sekera nezamestnanosti stále visela nad jej hlavou a stres, ktorý jej to spôsobovalo ju začínal zmáhať. Hermiona Grangerová by si našla prácu bez mihnutia oka, kdekoľvek by chcela, ale Jana Whartonová také výsady nemala. Preto bola pri každom svojom kroku opatrná, pretože vedela, že Snape má výbušnú povahu a nízku toleranciu pre správanie, ktoré sa nezhoduje s jeho diktatúrou. Hermiona vedela, že je to nefér, ale bola to skrátka daň za to, že má prácu, ktorá ju baví a napĺňa.

Bez ohľadu na to čo si nahovárala, bola sklamaná, že sa ani len nenamáhal jej poďakovať za pomoc pri jeho procese. Keby nezozbierala všetky dôkazy jeho neviny a nakoniec aj sama nesvedčila v jeho prospech, skončil by doživotne v Azkabane alebo by mu zlomili prútik a vykázali ho z Čarodejníckeho sveta. Požadovať zato aspoň malý náznak vďaka sa jej nezdalo priveľa. Nanešťastie profesor Snape to nevnímal rovnako.

Bol piatok a Hermiona sa rozhodla osláviť to ďatelinovým pivom u Troch metiel. Po ťažkom prvom týždni u svojho bývalého profesora si ho rozhodne zaslúžila. Nechala peniaze za jedlo a pitie na pulte a pomaly vyšla von. Slnko svietilo a napriek nižšej teplote bol nádherný deň. Pritiahla si plášť bližšie k telu a ponáhľala sa späť do Snapovho domca. Keď začne dnes poobede o pár minút skôr možno sa jej podarí odísť už pred piatou. Nemala na víkend žiadne špeciálne plány, ale to jej nebránilo v túžbe dostať sa domov ku „kuchynskému“ labáku čo najskôr. Nedovolila by si experimentovať v jeho laboratóriu.    

Ako obvykle vládlo v chate hrobové ticho, keď sa vrátila. Nikdy ho nik nenavštívil a Hermiona uvažovala či je skutočne taký samotár alebo jeho návštevy chodia po tom, čo ona odíde. Jeho malá chata jej bola dôverne známa, hoci tu pracovala len týždeň. Presnejšie známe jej boli len miestnosti, ktorými prechádzala pri ceste do laboratória. Kuchyňa bola za jedálňou. Vedela, že tam je, ale nikdy v nej nebola. Dvere na ostatných dvoch miestnostiach boli vždy zatvorené. Oboje boli v hale, za jednými sa pravdepodobne nachádzala pracovňa a za druhými spálňa. Snape by ju pravdepodobne uškrtil a potom vyhodil, keby sa opovážila narušiť jeho súkromie a tak na to radšej ani nepomyslela.

Keď vstúpila do laboratória vládlo v ňom desivé ticho. Okamžite zbystrila pozornosť a porozhliadla sa po miestnosti. Snape nebol nikde v dohľade, kotlík, ktorý používal sa váľal po podlahe a zvyšky elixíru boli rozliate na kamennej dlážke. Našťastie základom elixíru bola voda a bolo pridaných len zopár prísad, takže logicky by elixír nemal byť príliš volatilný. Rýchlym mávnutím prútika upratala neporiadok. Potom zdvihla kotlík a položila ho na pult, pri ktorom Snape obvykle pracoval.

Zhlboka sa nadýchla, aby dopriala búšiacemu srdcu trochu kľudu a skontrolovala podlahu aj odľahlé kúty v snahe nájsť Snapa. Nečakala, že by ho tam mala nájsť, ale rástlo v nej podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Snape nebol práve najobľúbenejší čarodejník a mal množstvo nepriateľov na oboch stranách, dokonca aj po Voldemortovej smrti. On by nikdy nenechal kotlík len tak sa povaľovať po podlahe. Takúto nezodpovednosť nemal v povahe. 

Hermiona pevnejšie uchopila prútik a opatrne sa vrátila do haly. Napínala uši v snahe začuť aj to najjemnejšie zašuchotanie látky či klapot topánok, jasný znak toho, že v dome nie je sama. Nepočula nič. Hala zívala prázdnotou. Prešla teda do obývačky, kde boli zatiahnuté závesy a vládlo tam šero. Ani tu nebolo živej duše. V jedálni vládla ešte väčšia tma, nakoľko v nej neboli žiadne okná. Jediné svetlo sem prenikalo z kuchyne. Hermiona obozretne obišla stôl a stoličky a spoza rohu nakukla do kuchyne.

Snape bol zhrbený nad tanierom s jedlom. Lakťami sa opieral o stôl, tvár mal zloženú v dlaniach. Jeho dlhé, štíhle prsty boli zaborené v prameňoch čiernych, mastných vlasov a len rytmické dvíhanie jeho chrbta prezrádzalo, že stále dýcha. Tanier pred ním bol nedotknutý. Nebolo sa však čomu diviť, jedlo vyzeralo úboho a nechutne.

Nemala ho rada, to teda rozhodne, ale práve v tejto chvíli sa v nej prebudil súcit k bývalému profesorovi. Úľava šla v tesnom závese súcitu, pretože už si myslela, že ho uniesol či zabil nepriateľ. A hoci sa mu nič nestalo, nevyzeral Snape dobre a Hermiona mu chcela pomôcť. Jednou z jej povahových čŕt bolo pomáhať tým, ktorí o to nestoja. Žiarivým príkladom tejto vlastnosti bol štvrtý ročník v Bradaviciach a debakel s domácimi škriatkami. Stále si však myslela, že jej pomoc potrebujú hoci ju neakceptujú. Premýšľala či to so Snapom bude rovnaké. Keby teraz vedel o čom uvažuje asi by ju preklial a poslal kade ľahšie.

„Profesor?“ oslovila ho nesmelo a vošla do kuchyne. „Ste v poriadku? Môžem pre vás niečo urobiť?“

„Nie, slečna Grangerová. Nepotrebujem od vás nič, len ticho,“ zamrmlal do dlaní. Po niekoľkých sekundách zdvihol hlavu a zadíval sa na ňu. Oči mal unavené a pokožku ešte bledšiu než obvykle. 

 „Pane, vážne si myslím, že by ste mali niečo zjesť. Nevyzeráte dobre a poriadne jedlo, by vám mohlo...“

„Nepotrebujem vaše rady slečna Grangerová.“ Naštvane ju prerušil Snape a venoval jej nazlostený pohľad. „Nemáte nič na práci? Alebo si snáď myslíte, že vás budem platiť za to ako ma očumujete pri jedle?“

Hermiona bola taká šokovaná jeho jedovatými poznámkami, že sa ani nezmohla na obranu. Len vykoktala ospravedlnenie a vybehla z miestnosti. Až keď sa vrátila do laboratória jej konečne došlo, čo sa vlastne stalo.

Vždy bola dobrou študentkou, dychtiacou potešiť svojich profesorov či nadriadených. Odhliadnuc od divokých rokov v spoločnosti Harryho a Rona si vždy ctila zákony a pravidlá a keď ich považovala za spravodlivé, do písmena sa ich snažila dodržať. Jej prvotným inštinktom bolo sa Snapovi za konfrontáciu ospravedlniť a napraviť tento „hriech“ tvrdou a poctivou prácou.

Avšak, keď si začala chystať prísady na elixír, v mysli sa jej dokola odohrávala predošlá konfrontácia. Len si robila starosti o jeho zdravie, nič viac. Vyzeral tak zúbožene, že bola prinútená ponúknuť mu pomoc aj keď vedela, že ju odmietne. V živote by ju nenapadlo, že jej za jej ochotu vynadá. V mysli si pomaly utrieďovala predchádzajúce minúty, spájala si svoje úmysly a jeho činy a rástol v nej hnev.

Ako sa ten bastard opovažuje mi vynadať, keď jediné čo som chcela bolo mu pomôcť? Stačilo jedno suché „nie, ďakujem“ a poslal by ma nazad do práce. Nemal právo takto sa na mňa oboriť. Čím viac o tom premýšľala, tým rozzúrenejšia bola. Kým sa Snape vrátil do labáku bola Hermiona hnevom nepríčetná.       

Hermiona sa prudko zvrtla ku dverám, len čo začula jeho kroky. Vošiel do laboratória a jeho plášť za ním už tradične vial. Stále nevyzeral dobre, ale akosi sa mu podarilo dať sa dohromady. Podozrievala ho, že vypil povzbudzujúci elixír.

„Ako sa odvažujete vykázať ma z kuchyne ako malé decko, keď mojou jedinou starosťou je vaše zdravie?“ Vyhŕkla rozhorčene a prsty zaťaté v päsť mala pritisnuté k bokom, aby si to s ním náhodou nešla vybaviť ručne stručne.

„O čom to tárate slečna Grangerová?“ zamrmlal Snape, ale ani nespomalil na ceste k svojmu pracovnému stolu. Bez ostychu sa k nej obrátil chrbtom, čím ju ešte viac rozhneval.

Hermiona nahnevane prešla na druhú stranu stola, aby sa mu mohla dívať do tváre a aby on videl tú jej. „Odmietam tolerovať vaše zmeny nálad a myslím, že je úbohé, keď sa na mňa hneváte, len preto, že sa vám snažím pomôcť, pretože mám o vás obavy.“

Hermiona sa pripravila na jeho kúsavú odpoveď. Snape sa na ňu prísne zadíval a pery zomkol do tenkej čiary. Uvažovala či práve vyprovokovala hádku, ktorá ju v konečnom dôsledku bude stáť miesto, o ktoré tak stála. Snape však mlčal. Sledovala ako sa jeho tvár mierne uvoľnila a stratila svoj prísny výraz. Ani na sekundu od nej neodtrhol oči a trvalo hodnú chvíľu než prehovoril. „Trochu úcty k mojim šedinám by som prosil slečna Grangerová,“ prehodil pokojne a sklopil zrak k prísadám na pulte.

Hermiona niekoľko krát naprázdno otvorila a zatvorila ústa. Očakávala rozzúrenú odpoveď či hodinovú výpoveď a rozhodne nie len miernu výtku a tichý nezáujem od jedného z najobávanejších profesorov, ktorí kedy učili v Bradaviciach. Keď ani po niekoľkých minútach nejavil Snape záujem, vrátila sa Hermiona k svojmu stolu. Podivná komunikácia jej však neschádzala z mysle. Bolo evidentné, že ho dohnala k zlomovému bodu. Rozhodne jej to chcel oplatiť a vynadať jej na tri doby, ale neurobil to. A Hermiona netušila prečo.

Poobedie pomaly ubiehalo a napriek „obedovému incidentu“, skončila Hermiona prácu niekoľko minút pred piatou. Snape mlčal celé hodiny. A hoci ju nenadchýnala jeho spoločnosť jej myseľ prahla po stimulácii a konverzácii s rovnako zmýšľajúcim človekom – niekým kto preferuje elixíry a nie famfrpál či kozaté fanynky. Zbožňovala oboch svojich kamarátov, ale ich konverzačné schopnosti na zaujímavé témy boli žalostné.

Ako pomaly upratovala svoj pracovný priestor, mrkla ponad plece na Snapa. Bol plne pohrúžený do prípravy elixíru pred ním. Kotlík, v ktorom ho varil, bol malý, ale prísad bolo neúrekom. Na stole ich napočítala sedemnásť, nehovoriac o tých, ktoré už pridal do kotlíka a teraz ich miešal. Hermiona sa ho chcela na elixír opýtať a tiež na jeho vlastnosti. Ak ma nevyhodil za dnešnú hádku, potom by mi možno sem tam prešla aj otázka ohľadne elixírov,“ pomyslela si.

Jemne si odkašlala a zopäla ruky za chrbtom. „Dokončila som prácu, profesor,“ prehovorila a podišla k nemu.

Snape len súhlasne zavrčal a vhodil do kotlíka niečo čo pripomínalo kameň.

„Ak by vám to nevadilo pane, rada by som sa opýtala aký elixír pripravujete? Snažila som sa identifikovať ho podľa prísad, ale doteraz sa mi to nepodarilo.“ 

Snape prebehol očami po spomínaných prísadách až potom zdvihol hlavu a pozrel sa jej do očí. „Dokončili ste prácu?“

„Áno, pane.“

Mierne prikývol a odstúpil od stola, prenechávajúc jej miesto pred kotlíkom jemným posunkom ruky. „Je to Potionem libidine, elixír, ktorý vyvolá sexuálnu túžbu.”

Hermiona ostala stáť na mieste. Snape ju popohnal ku kotlíku, takmer netrpezlivo. „No poďme,“ dodal nakoniec. „Bude len dobre ak sa ho naučíte, som si istý, že čo nevidieť ho budete pripravovať sama.“

Jej reakcia bola okamžitá. Líca jej zaliala červeň a rozhorčene sa ohradila. „profesor, ak naznačujete, že by som klesla tak hlboko a podala takýto elixír...“

Jej rozhorčenie by nebralo konca, keby nezačula Snapove zachechtanie a tak sa odmlčala uprostred vety. Obišiel stôl a pritiahol si na druhú stranu stoličku, aby sedel oproti nej. S unaveným povzdychom si z tváre odhrnul pramienky čiernych vlasov. „Nič podobné som nenaznačoval slečna Grangerová. Tento elixír patrí medzi tie lukratívnejšie z mojej ponuky. Ste mojou zamestnankyňou a je logické, že časom budem vyžadovať, aby ste ho uvarili a pripravili na predaj.

„Och,“ vydýchla Hermiona a tvár jej opäť zalial rumenec, ale tentokrát nie rozhorčením lež zahanbením. „Ospravedlňte moje domnienky profesor.“

Len netrpezlivo mávol rukou a ukázal na tri chrobáky ležiace na stole. „Keď elixír bude mať žltú farbu pridáte všetky ich krídla. Okamžite potom, ešte pred zamiešaním, prilejete morskú vodu z toho hrnčeka vedľa chrobákov. Následne ho budete tri minúty pomaly miešať a potom ho necháte desať minút odstáť.“    

Hermiona od radosti takmer vyskočila z kože. Toto bola skutočná výroba elixíru, nie ako tie školácke banality, na ktorých pracovala doteraz. Takýto elixír nikdy predtým nepripravovala a bolo to pre ňu úplne nové. Pozorne sledovala tekutinu v kotlíku ako sa mení z mliečno bielej na žiarivo žltú. Rýchlo odrezala krídla z mŕtvych chrobákov a pridala ich do bublajúceho elixíru, do druhej ruky vzala hrnček s morskou vodou, ktorá bola nameraná po rysku na okraji. Len čo ju pridala do elixíru, ten začal byť oveľa aktívnejší. Žltá sa zmenila v spektrum rôznych farieb, kým ho Hermiona pomaly miešala.

Hoci sa sústredila na elixír, stále na sebe cítila Snapov pohľad, presne ako pred niekoľkými dňami, keď ju sledoval pri „konkurze“, ako to rád nazýval. Ona to radšej vnímala ako praktický pohovor. Dnes poobede bol akýsi iný, takmer by sa dalo povedať, že je k nej milý. Rozhodne to bola príjemná zmena, ale na druhej strane to bolo dosť znepokojujúce. Za tých niekoľko dní sa už naučila ako sa má správať, vytvorila si rutinu, ale teraz netušila na čom je    pri tomto novom Snapovi, ktorý ju učil ako dokončiť komplikovaný elixír, ktorý sám začal. Pochybovala, že niekedy niekomu dovolil dokončiť svoj vlastný výtvor.

Tri minúty takmer uplynuli a Hermiona opatrne položila miešačku vedľa kotlíka. „Znížte teplotu, ale len trochu,“ usmernil ju Snape. Sledoval ju pozornými očami, bradu mal opretú o pravú dlaň a lakťom sa ležérne opieral o stôl. Vyzeral uvoľnenejšie ako ho kedy v živote videla. Ale evidentne bol vyčerpaný. Možno je milší, keď je unavený. V tom prípade by mu mal niekto postrčiť elixír spôsobujúci nespavosť. Okamžite sa za túto myšlienku cítila previnilo, pretože sa zdalo, že nespavosťou trpí aj bez pomoci elixíru. Aj ona mávala desivé sny o rokoch strachu a hrôzy počas Voldemortovho teroru. Po takýchto snoch sa zobudila s krikom a spotená a zvyšok noci vždy radšej prebdela.   

Zmenšila plameň pod kotlíkom, Snape vstal vzal si denník a niekoľko hrubých kníh zo šuplíka na druhej strane laboratória. Všetko si to priniesol k stolu a znovu sa posadil. Sledovala ako si všetko pred sebou rozložil a zapísal dátum a čas do denníka. Z miesta kde stála nedokázala prečítať nič z jeho poznámok, ale sledovala ako listuje jednou z kníh až zastal na strane, kde boli popísané najúčinnejšie prísady do regeneračných elixírov. Jej zvedavosť bola takmer neúnosná, ale obávala sa, že ďalšia zvedavá otázky by bola tým pomyselným krôčikom do záhuby. Tak radšej sledovala elixír a sem tam ukradomky mrkla na Snapa.

Poctivo niečo opisoval z knihy do denníka. Dlhý prameň vlasov sa mu zviezol do tváre a Hermiona sa prichytila pri myšlienke, že by sa rada naklonila ponad stôl a opatrne mu ho zasunula za ucho. Tá myšlienka ju tak vydesila, že musela potriasť hlavou, aby ju zahnala. Vždy sa dokázal na sto percent ponoriť do práce, že bolo zážitkom len byť v jeho blízkosti, hoci ona mala rovnakú schopnosť.

„Sledujte elixír, slečna Grangerová a nie mňa,“ zamrmlal Snape ticho a Hermiona od ľaku nadskočila. „To pridáte ako ďalšie,“ brkom ukázal na potrebnú prísadu. „Keď to pridáte musíte pätnásť minút nepretržite miešať.“

Hermiona spravila ako jej prikázala a presunula svoju pozornosť zo svojho zamestnávateľa späť na elixír. Miešanie elixírov ju vždy upokojovalo, už ako dieťa. Bol to spôsob ako na niečo upriamiť svoju pozornosť, ale zároveň sa jej myseľ mohla túlať kam chcela. Jej najlepšie nápady prichádzali vždy v takýto moment.

Miestnosť sa ponorila do ticha. Jediným zvukom bolo škriabanie Snapovho brka na pergamene. Pisateľ sa skláňal nad denníkom a niečo zúrivo zapisoval. Po chvíli písania odhodil brko do kalamára a začal listovať v knihe. Jeho dlhé prsty obracali stránku za stránkou a Hermiona bola ich pohybom takmer zhypnotizovaná.

Konečne sa jej podarilo vymaniť z tranzu a nervózne si odkašlala. „Profesor, chcela by som povedať, že si vážim vašu dôveru, ktorú ste do mňa vložili pri dokončení elixíru. Teším sa na ďalšie elixíry, ktorých prípravu mi zveríte a sľubujem, že budú presne podľa vašich štandardov.“

Snape podvihol obočie a zadíval sa na ňu. „Mojich štandardov?“ zopakoval.

Hermiona sa chcela uškrnúť, ale mala pocit, že by to nebolo vhodné. „Áno pane,“ odvetila.

„No to dúfam,“ zamrmlal a obrátil svoju pozornosť späť ku knihám. Prevracal strany, hľadajúc informácie, aké to bolo pre ňu stále záhadou.   

Dokončila elixír po siedmej hodine a Snape ju prepustil tak ako každý deň. Namiesto toho, aby išla domov a rozhorčovala sa nad nespravodlivosťou, že zneužíva jej šikovnosť na banálne elixíry, si ľahla do postele a spokojne sa usmiala.

Možno sa veci nakoniec zlepšia. Možno je Snape skutočne ochotný naučiť ma niečo zo svojho umenia a dať mi doporučenie ku skúsenému Majstrovi elixírov. Samozrejme bolo by ideálne učiť sa priamo u Snapa, ale on nikdy nikoho neberie do učenia.

Jej myšlienky boli chaotické raz pokojné vzápätí zbrklé. Dnešné popoludnie bolo úžasné, ale nechcela sa tešiť príliš, aby tým nerozčúlila Snapa, ktorý by za jej bujarú radosť mohol zakázať akékoľvek ďalšie lekcie. To by bolo to posledné, čo by chcela, aby skončili ešte prv než vlastne začali. Jej myseľ bola hladná po praktických vedomostiach, po spôsoboch ako pripraviť komplikované elixíry, o ktorých čítala v učebniciach či odborných periodikách. Vedela, že naučiť sa to z kníh je možné len po určitú úroveň.

Bola odhodlaná znášať jeho zmeny nálad či mrzuté správanie v nádeji, že jej snaha bude nakoniec odmenená a profesor ju zasvätí do tajov výroby pokročilých elixírov.

Pokračovanie nabudúce...