Miluj ho, keď tu ja už nebudem - Kapitola tretia

Kapitola 3: Prvý deň

Hermiona si rukou uhladila vlasy, aby sa uistila, že ani jeden neposedný pramienok nenarušuje jej profesionálny vzhľad. Dala si pozor, aby prišla o pár minút skôr a v zbrusu novom habite, ktorý jej dovolí voľný pohyb, ale zostane čistý aj keď si počas dňa naň nájdu cestu niektoré nechutné ingrediencie. Vlasy mala vzadu na krku stiahnuté do pevného uzla, aby im zabránila v pohybe a prípadnej kontaminácii elixíru. Prvý deň v práci bol vždy vzrušujúci, ale aj nervy drásajúci. Chcela podať perfektný výkon, hlavne keď potrebovala oslniť Snapa.

Len čo zdvihla ruku, aby zaklopala, rozleteli sa predné dvere samy od seba. V chodbe, obývačke či jedálni však nebol nik. Bolo evidentné, že dvere boli zakúzlené, aby sa otvorili samy. Váhavo prešla halou a opatrne nakukla do laboratória.

Profesor Snape stál pred bublajúcim kotlíkom, pramene čiernych vlasov mu splihlo viseli po oboch stranách tváre a bledá ruka bola pripravená nad kotlíkom, zrejme pridať ďalšiu ingredienciu. „Nestojte tam ako stĺp slečna Grangerová. Za to vás predsa neplatím, či áno?“ Hlas znel ticho, ale značne podráždene. „Na stole vzadu máte zoznam elixírov, ktoré budete dnes pripravovať. Môžete použiť kotlíky, ktoré sú tam položené.“

 „Áno, pane,“ odvetila a obišla ho, aby našla spomínaný zoznam. Elixíry na ňom boli jednoduché, všetky ich pripravovala ešte na škole pod jeho dozorom. Hermiona sa takmer ozvala, aby jej dal pripravovať niečo zložitejšie, čo by preverilo jej schopnosti, ale na poslednú chvíľu si zakúsila do jazyka. Bolo by to drzé a navyše ju platil ako pomocnú silu. Pekne po poriadku, Hermiona, povedala si v duchu. Musíš začať na spodku a vypracovať sa hore ako všetci ostatní. Toto bude pre teba len dobré. Buduje to charakter. Takmer sa rozosmiala nad svojimi banálnymi myšlienkami. Namiesto toho si rozložila päť kotlíkov a očami prebehla zoznam.

Hoci boli elixíry jednoduché, množstvá boli enormné. Jedna várka z kotlíka nebude zďaleka postačovať. Bude potrebovať niekoľko kotlíkov, aby pokryla objednávky. „Profesor, kde by som našla...“

Snape prerušil jej otázku v polovici a len podráždene zavrčal. „Bežne používané prísady sú na policiach tu v laboratóriu. Zvyšné prísady sú v sklade po vašej ľavici. Všetky sú zoradené podľa abecedy. A teraz už začnite pracovať.“

Hermiona zaťala zuby. „Áno, pane,“ odvetila potichu.

Prísady boli vzorne označené a zorganizované. Všetko čo potrebovala našla na policiach, presne ako povedal. Za pár minút mala všetko potrebné na prvý elixír pripravené a rozložené pred každým z piatich kotlíkov. Hermiona sa rozhodla, že bude pracovať na viacerých várkach jedného elixíru naraz a použije naň všetkých päť kotlíkov. Bude to najefektívnejšie a uvarí potrebné množstvá, ktoré boli poznačené na zozname Snapovým drobným, ale ráznym písmom.  

Začala variť v piatich kotlíkoch a keď už pomaly bublali, zvrtla sa k Snapovi. Bol k nej obrátený chrbtom, dva kotlíky na stole uprostred laboratória ho plne zamestnávali. Bolo nepravdepodobné, že by sa k nej obrátil a tak prehovorila k jeho chrbtu. „Pane, chcela by som vám poďakovať za túto príležitosť. Je to privilégium pracovať s vami, chcem aby ste vedeli, že si vážim...“

„Sladké rečičky vás v živote nikam nedostanú, slečna Grangerová. Ticho je oveľa lepšie,“ odvrkol Snape bez toho, aby zdvihol oči od svojej práce.

Hermiona bola zarazená. Očakávala, že odmietne jej komplimenty, ale nečakala, že bude taký chladný. „Ja... ospravedlňujem sa pane,“ zamumlala než sa obrátila k svojim piatim kotlíkom.

Sledovala ako sa v piatich identických kotlíkoch zmenila tekutina z tmavo zelenej na žltú. Elixír v prvom kotlíku bol už takmer hotový a tak ho opatrne zložila z ohňa. Použila naň stabilizačné kúzlo a presunula sa k druhému kotlíku, aby tento postup zopakovala. Keď prelievala výsledok svojej práce do fľaštičiek, pokúsila sa vtiahnuť Snapa do rozhovoru.

„Ako dlho ste v biznise profesor? Vídam značku Terminus est v lekárňach už takmer rok, ale nevedela som, že patrí práve vám.“

„Dlho,“ odvetil Snape a vhodil do kotlíka hrsť čierneho prášku. Vyvalil sa oblak dymu, ktorý sa ale rýchlo rozplynul. Hermiona sledovala jeho chrbát a elegantné pohyby, nakoľko sa k nej stále neotočil. 

 „Čo to pripravujete? Vyzerá to zaujímavo.“

„Čo pripravujem, slečna Grangerová, nie je vaša starosť. Navrhujem, aby ste sa vrátili k svojej práci a ukončili tieto nekonečné otázky. Nepreferujem diskusie o mojom umení s amatérmi.“

Hermione zovrelo žalúdok a radšej sa otočila. Chvejúcimi sa rukami sa oprela o dosku stola a zhlboka sa nadýchla. Ak s ním má naďalej spolupracovať, bude si musieť na tieto jeho výbuchy nevrlého hnevu zvyknúť. Čo však bolo horšie bude si musieť zvyknúť na ticho, keďže ako sa zdalo počas práce odmieta profesor akúkoľvek komunikáciu. Čo si to nahováram? Dumala Hermiona v duchu. Nemá chuť so mnou komunikovať vôbec, nielen popri varení elixírov.

Nervozita a strach sa rýchlo zmenili na zúrivý hnev nad drzosťou s akou zosmiešnil jej schopnosti. Vedela, že má na elixíry talent, ale on sa k nej správal akoby videla kotlík prvý krát v živote. Líca jej zahoreli spravodlivým rozhorčením. Dokončila uskladnenie prvého elixíru a prudkými, naštvanými pohybmi vyčistila kotlíky. Druhý a tretí elixír zo zoznamu mohla pripraviť naraz, jedného potrebovala dva kotlíky a toho druhého tri.

Našla potrebné prísady a začala ich pripravovať. Časť jej mysle sa sústredila a prácu a druhá časť na situáciu okolo jej zamestnania u Snapa. Nemohla bežať nazad na Ministerstvo za Ronovým otcom. Bude sa musieť prispôsobiť a jednoducho ignorovať jeho jedovaté a zraňujúce poznámky. Nesmiem ho brať vážne. Je to len zatrpknutý starý chlap, ktorý nenávidí všetkých a všetko. Samozrejme, že sa ku mne správa tak ako vždy. Len netuším prečo som si myslela, že to bude inak.

Pritiahla si ku stolu stolček, usadila sa, oprela si lakeť o koleno, bradu o dlaň a sledovala ako elixíry bublú vo všetkých piatich kotlíkoch. Ak boli jej kalkulácie správne a oni boli, mali by byť hotové tesne pred obedom. V laboratóriu vládla dusná atmosféra a ona potrebovala aspoň na chvíľku vypadnúť. Rozhodla sa, že len čo dokončí variace sa elixíry, preleje ich do fľaštičiek a zájde na obed do Troch metiel. Ďatelinové pivo jej spraví dobre a možno odvedie jej myšlienky od otrasného chlapa, ktorý pracoval za jej chrbtom.

Obed ubehol rýchlosťou svetla a Hermiona sa pomaly vracala do Snapovho domca na okraji dediny. Mohla sa premiestniť, bolo by to značne rýchlejšie, ale takto mala čas všetko si v hlave usporiadať. Momentálne skrátka nemala na výber. Musí držať jazyk za zubami a robiť presne to čo jej Snape prikáže. Odvrávanie jej zaručí jediné a to výpoveď. To bolo to posledné čo by chcela, po tom čo si konečne našla vysnívanú prácu, hoci šéf mal od toho vysnívaného poriadne ďaleko.

Spomínaný šéf sa skláňal nad kotlíkom aj po jej návrate. Niekoľko malých fľaštičiek bolo rozložených na stole, kde pracoval. Hermiona mohla len predpokladať, že práve dokončil prelievanie elixíru. Namiesto obeda sa vrhol na prípravu ďalšieho elixíru. Opantala ju takmer až bolestivá túžba dozvedieť sa čo to varí, ale vedela, že by to spôsobilo len problémy a ďalšie sarkastické poznámky od Majstra elixírov. Tak radšej rýchlo prešla k svojmu pracovnému stolu a vrhla sa na dokončenie zoznamu.

Kým pripravovala prísady letel čas ako splašená sova, ale len čo sa usadila, aby počkala kým sa elixíre dovaria tak sa zas vliekol ako slimák. Jej prvý deň sa chýlil k záveru. Po úspešnom dokončení posledného elixíru, ho preliala do flakónikov a svedomito po sebe poupratovala. Pult, kotlíky a ostatné náčinie nechala presne tak ako ich ráno našla. Len čo bola so svojou prácou spokojná, obrátila sa k Snapovi, ale jediné čo videla bol jeho chrbát. Ten chlap k tým kotlíkom snáď prirástol.

Odkašlala si. „Dokončila som všetky elixíry na zozname, profesor. Sú preliate do fľaštičiek a flakónov, označené štítkami a poukladané v škatuliach. Potrebuje odo mňa dnes ešte niečo?“ opýtala sa a snažila sa, aby jej hlas znel pevne a tiež, aby sa v jej tóne  neodrážala nechuť k nemu.

„Nie, na dnes to bolo všetko, môžete ísť. Vašu otravnú prítomnosť už neznesiem ani o sekundu dlhšie,“ zavrčal bez jediného ohliadnutia.

Hermiona zaťala zuby tak pevne ž ju rozbolela sánka. „Príjemný večer, profesor,“ odvetila ľadovým tónom, ktorý mohol smelo konkurovať tomu Snapovmu. 

Schmatla svoj batoh z podlahy a vybehla z laboratória. Predné dvere sa s prasknutím zavreli, keď vyšla von a na chvíľu sa zastavila na štrkovej cestičke, aby chytila dych. Ak by sa pokúsila premiestniť práve teraz, keď bola tak rozhorčená, nedostala by sa domov v jednom kuse, tým si bola istá.

oooOOOooo

Druhý deň v práci bol skoro rovnaký. Lepšie bolo len to, že už vedela, že začínať rozhovor nemá žiadny zmysel. Snape jej dal už včera jasne najavo, že po debate netúži ani omylom.

Len toľko k tomu, nenechať sa posudzovať na základe kamarátstva s Harrym, pomyslela si Hermiona trpko, keď uskladňovala posledný elixír. Dnešný zoznam bol takmer identický s tým včerajším. Bola sklamaná, ale stále dúfala, že jej Snape zverí aj vážnejšie či exotickejšie úlohy. Doteraz varila elixíry, ktoré bežne pripravujú piataci a ona ich zvládala ľavou zadnou už ako prváčka. Niekedy sa jej zdalo, že Snape nedôveruje jej schopnostiam a preto jej dáva len ľahké úlohy, ale častejšie sa prikláňala k tomu, že je to jeho spôsob ako jej brnkať na nervy. Fungovalo to viac než dobre. Možno sa ma snaží zlomiť, prinútiť ma dať výpoveď, aby ma nemusel vyhodiť.

Snape jej nepovedal ani slovo počas celého dňa. A jediné čo mu povedala ona, bolo, že ide na obed a čoskoro bude nazad. Jej oznámenie však u neho nevyvolalo žiadnu reakciu.

Na konci dňa mu venovala len krátke „príjemný večer“ a vrátila sa domov.