Ministerský ples
Ministerský ples
od debjunk
preklad kapi
Severus Snape kráčal do Veľkej siene. Dnes to prosto spraví. Skúšal to už niekoľko dní, ale vždy buď stratil odvahu alebo mu to niečo prekazilo. Niečo sa ho spýtala a vyrušila ho, odvolali ju alebo stratil odvahu skôr než stihol otvoriť ústa. Ale dnes, dnes to zvládne. Dnes sa jej opýta. Opýta sa Hermiony Grangerovej či by s ním šla na Ministerský ples.
Dnes v noci bol výročný piaty Ministerský ples na oslavu porážky Vy-Viete-Koho. Vedel, že bola pozvaná. Všetci boli pozvaní. Každý vojnový hrdina bol pozvaný a ak nechcel mať problémy s Ministerstvom tak aj prišiel. Neznášal tieto stupídne akcie. Bolo trápne ako tam ľudia, čo nebojovali a nemali ani poňatia o vojne bľabotali o tom akí úžasní sú ich hrdinovia a aké fantastické veci spravili pre tento svet. Najprv stupídne táraniny a potom tanec až do rána. Severus vždy len postával na kraji ako inak. Netancoval,.....no teda nie na verejnosti.
V skutočnosti bol veľmi dobrý tanečník. Mama ho učila tancovať počas letných prázdnin, keď bol teenager. Vravela, že musí vedieť tancovať, aby zapôsobil na mladé dámy. On nad tým len krútil hlavou. Príliš dobre vedel, že nezapôsobí na žiadnu mladú dámu, bez ohľadu na to ako bravúrne zvládne valčík. Ale napriek tomu mama trvala na tom, že sa to musí naučiť. Tieto vedomosti využíval hlavne keď bol mladší a musel sa zúčastňovať na otravných večierkoch, ktoré usporadúval Albus Brumbál. Lenže nikdy si to skutočne neužíval. Nikdy o tanec nepožiadal ženu, ktorá by sa mu páčila. Na to bol príliš hanblivý.
Och, mohol prísť k žene, ktorú nepoznal alebo sa o ňu nezaujímal a flirtovať s ňou celú noc. Lenže keď mal flirtovať so ženou, o ktorú sa zaujímal, jednoducho sa zasekol a proste nemohol. V ústach mal zrazu sucho o a nevydal ani hláska.
Túto zvláštnosť si kedysi dosť bolestne potvrdil s Lily Evansovou. Chcel ju požiadať o tanec a zrazu stratil odvahu. Ovplyvňovalo to aj jeho každodenný život. Lily niečo povedala a on si v mysli sformuloval adekvátnu odpoveď, ale jeho jazyk zamrzol a on nebol schopný vykoktať jediné slovíčko. Vždy bolo pre neho neuveriteľne ťažké pozvať ženu na rande. Ach, pripomenul si svoju dnešnú úlohu. Bola tu posledná možnosť k tomu, aby to spravil, ale ešte stále nenazbieral dosť odvahy, aby Hermionu oslovil.
Mal tušenie, že k nemu niečo cíti. Prečo inak by s ním trávila toľko času v podzemí? Buď spolu pracovali na elixíroch alebo si len tak obaja čítali pri krbe. Tušil, že keby sa odhodlal ju pobozkať, páčilo by sa jej to rovnako ako jemu. Lenže vždy zlyhal, prekliata hanblivosť!
Jeho myšlienky boli prerušené, keď vstúpil do Veľkej siene. Bol čas raňajok a v sieni vládol čulý ruch, študenti veselo debatovali a ládovali sa chutným jedlom. Aj profesorský stôl bol plne obsadený, bol posledný čo chýbal. Posadil sa na svoje obvyklé miesto, priamo vedľa Hermiony. Obrátila sa a zaželala mu dobré ráno. Iba čosi zavrčal.
V duchu si povzdychol a vynadal si za príšerný spôsob akým začína konverzáciu. Úzkostlivo hľadel na ženu svojich snov, ktorá sa na neho napriek jeho mračeniu usmievala. Potom sa obrátila späť k svojim raňajkám a pokračovala v chutnom jedle. Po chvíli sa k nej obrátil Minerva, sediaca na druhej strane.
„Hermiona si pripravená na dnešný ples?“ opýtala sa mladšej čarodejnice.
Hermiona prevrátila očami a unikol jej unavený povzdych. „Nuž Minerva, predpokladám, že som tak pripravená ako len môžem,“ zamračila sa.
„Neznieš veľmi nadšene,“ podotkla Minerva.
Hermiona potriasla hlavou. „Ani nie som. Neznášam tento ples a k tomu všetkému tam musím chodiť rok čo rok. Radšej by som venovala tento večer spomienkam na tých, čo padli vo vojne ako tlupe ľudí, čo budú len trápne tárať o vojne, ktorej sa ani nezúčastnili.“
Severus sa zachmúril rovnako ako Hermiona a pripojil svoj názor. „Súhlasím je otravné počúvať ich reči o ničom.“
„Máte pravdu. Aj ja by som mala radšej pokojný večer,“ povzdychla si Minerva, „ale musíme sa zúčastniť a pokúsiť sa to prežiť.“
„To sa ti ľahko povie! Ty sa nemusíš vyhýbať každému čarodejníkovi mužského pohlavia, ktorý s tebou chce tancovať. Prisahám, od momentu čo začne hrať hudba až do skorého rána, keď skončí, som zavalená haldou ponúk k tancu. Nemám si kedy ani vydýchnuť.“
„Myslela som si, že mladá žena ako ty si užije takúto pozornosť,“ vyzvedala Minerva.
Hermiona sa pozrela priamo na Minervu. „Och ja by som si ju užila, keby bola skutočne zameraná na mňa. Lenže všetci tí muži len chcú povedať, že tancovali s ženskou časťou Zlatého tria. Nezaujíma ich ako vyzerám, čo hovorím alebo čokoľvek o mne. Som pre nich prosto trofej. Je to odporné a ponižujúce.“
Minerva si povzdychla. „Chápem tvoje rozhorčenie. Musí byť hrozné vedieť prečo s tebou skutočne tancujú.“
„Ale nie. Vlastne jediní muži, ktorí so mnou tancujú, kvôli mne, sú Harry a Ron. Všetci ostatní len dúfajú, že budú mať fotku v novinách. Ale čo iné mi ostáva ako zaťať zuby, vliezť na parket a počúvať žvásty tých idiotov. Je to predsa moja povinnosť, keďže som vojnová hrdinka!“
„Ale no tak Hermiona, na svoj vek si až príliš cynická,“ pokrútila hlavou Minerva.
Tá len pokrčila plecami a vrátila sa k svojim raňajkám. Minerva však ešte neskončila.
„Predsa len sa pozri čo všetko si dosiahla. Si skvelá profesorka Transfigurácie, takmer tak dobrá ako som bola ja.
Toto riaditeľkino prehlásenie vyvolalo u Hermiony pobavený úsmev.
„Tvoje výskumné články boli uverejnené v najznámejších a najrenomovanejších čarodejníckych časopisoch. Precestovala si celý svet prednášajúc o všetkom možnom od transfigurácie až po elixíry. Si vážená členka Čarodejníckej spoločnosti.“
Hermiona prevrátila očami. „Možno máš pravdu, ale dnes večer budem len objekt na parkete, aby sa mohli pochváliť, že so mnou tancovali. Som unavená z toho, že ma vnímajú ako celebritu. Po chvíli to začne byť skutočne otravné.“
„Presne,“ zafrflal Severus. „Ani len pošty od fanúšikov sa nie je možné striasť.“
Hermiona sa zvrtla k Severusovi. „Ty dostávaš poštu od fanúšikov?“ vyhŕkla neveriacky.
Pokrčil plecami a s ironickým úškrnom odvetil. „Zdá sa, že neexistuje žiadna slobodná žena v celom Anglicku, ktorá by nechcela stráviť večer s „nepolapiteľným dvojitým agentom, ktorý túži po láske“.“
Toto u Hermiony vyvolalo výbuch smiechu. „A prijímaš veľa takýchto ponúk Severus?“
Zamračil sa. „Netúžim byť hýčkaný otrasnými ženskými, ktoré ma chcú zmeniť na svojho domáceho maznáčika. Myslia si, že som nejaký dobročinný projekt.“
„Chudáčik Severus,“ pousmiala sa Minerva. „Musí byť fakt ťažké nechať sa naháňať húfom žien, kedykoľvek sa objavíš na verejnosti.“
Hermiona zaklonila hlavu a rozosmiala sa ešte viac. „Ach živo si to viem predstaviť!“ zvolala veselo.
Severus na obe vrhol namosúrený pohľad. „Ani jedna z vás nie je vtipná.“
Hermiona sa postavila od stolu a so smiechom povedala. „Hoci je tu dnes veselo, musím sa ísť pripraviť na vyučovanie. Oboch vás uvidím večer na plese.“
Než stihol Severus čokoľvek povedať, odišla. Prepásol svoju poslednú šancu. Nikdy nechodila na obedy a večera bude na plese. Povzdychol si, možno mu nebolo súdené robiť jej doprovod. Hoci by veľmi chcel, hlavne po vypočutí jej dnešných sťažností. Absolútne nechápal mužov, ktorí nedokázali oceniť krásu a inteligenciu Hermiony Grangerovej. Nuž ich strata bola pre neho ziskom. nepozval ju síce na ples, ale nejako sa už donúti požiadať ju o tanec. Urobí všetko pre to, aby strávila čo najviac času v jeho prítomnosti a zabudla na ostatných prítomných mužov. Nervozita a hanblivosť nech idú do čerta.
oooOOOooo
Hermiona vstúpila do rozľahlej siene a rozhliadla sa. Ples sa konal vždy v rovnakej Čarodejníckej sieni, ktorá bola v starobylom sídle. Kedysi patrilo Nicholasovi Flamelovi a stálo neďaleko Ministerstvá kúziel. Bolo to jedno z mnohých sídiel, ktoré mu patrilo a po smrti ho odkázal Ministerstvu, aby tu mohlo hostiť podobné plesy a večierky. Prízemie sídla tvorila obrovská tanečná sála a priľahlá kuchyňa. Na poschodí boli menšie salóniky a siene, kde sa mohli hostia v pokoji porozprávať bez hlučnej hudby. Celé sídlo bolo prosto veľkolepé. Hermiona sa poobzerala po tanečnej sále, obdivujúc nádhernú mramorovú podlahu. Obrovské okná tiahnuce sa cez každú stenu spolu s kryštálovým lustrom zabezpečovali dostatok svetla. Po obvode miestnosti boli umiestnené stoly a uprostred bol tanečný parket.
Hermiona prešla k hlavnému stolu, ktorý bol rezervovaní pre hrdinov ako ona. Aj tak už päť minút meškala. Tento fakt jej bol proti srsti, ale chcela tu dnes prosto stráviť čo najkratšiu možnú dobu. Žiaľ jej zmysel pre slušnosť jej nedovoľoval meškať viac. Škoda!
Uvedomila si, že je posledná čo chýba. Harry sedel samozrejme uprostred hlavného stola, po jeho ľavici boli usadení Ginny a Ron. Prázdna stolička po jeho pravici čakala na ňu. Usmiala sa keď si všimla kto sedí z jej druhej strany. Severus Snape. Možno dnešný večer predsa len nebude až taký strašný.
Obišla stôl a podišla k Harrymu, ktorý sa hneď postavil a zovrel ju v medveďom objatí.
„Ahoj Hermiona, tak tomu hovorím príchod! Myslím, že sa na teba upierali oči všetkých prítomných, keď si išla k nášmu stolu. Vyzeráš nádherne.“ Harry sa odtiahol, aby si ju mohol lepšie obzrieť.
Vlasy mala vyčesané do elegantného francúzskeho uzla a na sebe mala dlhé nachové šaty. Sukňa bola rozšírená, ale živôtik tesne obopínal jej štíhlu postavu. Na šatách mala prehodený plášť rovnakej farby, ktorý ich skvelo dopĺňal. Urobila jemnú otočku a Harry spokojne pokýval hlavou.
„Prečo si sa u nás v poslednej dobe neukázala?“ dožadoval sa.
„Prepáč Harry. Bola som zaneprázdnená.“
„Si príliš zaneprázdnená, aby si prišla pozrieť svojho najlepšieho kamaráta?“ vyčítal jej smutne Harry.
Zvesila plecia. „Harry je to len pár mesiacov, čo si sa oženil. To posledné,čo potrebuješ, som ja ako piate koleso!“
Harry oči sa zúžili. „Hlúposť! Ak k nám nechodíš len kvôli tomuto tak ťa v momente zakľajem. Vieš, že u nás si vždy vítaná!“
Ginny, ktorá stála vedľa Harryho a objímala ho okolo pásu, sa hneď pridala. „Pravdaže Hermiona, môžem k nám prísť kedykoľvek.“
„Vážne ma to mrzí,“ ospravedlnila sa Hermiona. „Pokúsim sa byť menej egoistická.“
Vtom sa vedľa nej zjavil Ron. Mocne ju objal a pobozkal na líce.
„Ron! Ako rada ťa vidím!“ vykríkla Hermiona a aj ona ho pevne objala.
„Tiež ťa rád vidím! Jediná nevýhoda môjho pobytu mimo Anglicka je, že vás nevídam tak často ako by som chcel.“
Ron bol brankár v nemeckom klube Heidelbergských stíhačov. V tíme bol už takmer štyri roky a patril k hviezdam famfrpálovej ligy.
Hermiona sa na neho prísne zadívala. „To však nevysvetľuje, prečo neodpovedáš na žiadne listy, Ronald Weasley!“
Ron sa zatváril previnilo. „Ale Hermiona veď ma poznáš, nikdy neodpisujem.“
„Veru sme najlepší kamaráti ani neviem ako dlho a nikdy si neposlal žiaden list, hoci ja ti píšem pravidelne.“ Odtiahla sa od neho a zatvárila sa naoko nahnevane.
„Prosto neviem čo by som mal písať. Ale ver mi, že na teba často nemyslí.“
Hermiona sa na neho usmiala.
„Ach! Takmer som zabudol! Musím ti niekoho predstaviť.“ Ron sa zvrtol a mávol na ženu, ktorá sedela vedľa neho pri stole. Tá vstala a podišla k nemu.
„Toto...,“ prehlásil Ron hrdo, „....je Eva. Je z Heidelbrergu a je moja veľká fanynka. Chodíme spolu už šesť mesiacov.“
Zamilovane sa na Evu zahľadel a objal ju okolo pásu. Mladá žena sa hanblivo usmiala na jeho troch priateľov.
„Rada ťa spoznávam, Eva! Dúfam, že Ron o mne nehovoril nič zlé.“
Eva sa ticho zasmiala. „Nie hovoril len v dobrom,“ prehovorila lámanou angličtinou. „Vždy budete jeho najlepší priatelia.“
Hermiona sa usmiala a pozorne si prehliadla ženu pred sebou. Bola pôvabná s tmavohnedými vlasmi, ktoré jej spadali do pol chrbta. Oči mala žiarivo modré. Bola vyššej postavy, v skutočnosti siahala Ronovi až po plecia a on bol vážne obrovský chlap. No zdalo sa, že je to vhodná partia pre jej bývalého priateľa. Vždy dúfala, že si Ron raz nájde ženu, ktorá si ho zaslúži. Kedysi si myslela, že ňou bude ona, ale oni dvaja sa k sebe jednoducho nehodili.
„Eva a ja sme sa stretli na jednom pozápasovom večierku,“ vysvetľoval Ron a pritiahol si ju bližšie k sebe. „Patrí ku skalným fanúšikom nášho tímu a je na každom zápase. Jednoducho to bola láska na prvý pohľad.“
Zvuk lyžičky ťukajúcej o sklo si vyžiadal ich pozornosť. Na pódium sa postavil minister Shacklebolt a požiadal prítomných, aby sa usadili a program mohol začať. Všetci si posadali a Hermiona sa usmiala na Severusa. Ten len kývol.
Večera bola lahodná. Vynikajúce rebierko, pečené zemiaky, zelená fazuľka a ako dezert syrový koláč s jahodami. Hermiona ochutnala lahodný koláč a naklonila sa k Severusovi.
„Jediná dobrá vec na tomto plese je jedlo,“ zašepkala.
S úškrnom prikývol.
Počas večere sa na pódiu vystriedalo množstvo rečníkov, všetci dookola omieľali frázy o sláve, odvahe a cti. Každý tiež predniesol prípitok smerovaný na vojnových hrdinov. Táto pozornosť sa nestretla s veľkým nadšením pri hlavnom stole, ale všetci hrdinovia vždy pozdvihli poháre a pripili si. Veď to predsa bola ich povinnosť a každý očakával ich nadšené reakcie. Nakoniec keď zo stolov zmizlo zvyšné jedlo a aj posledný rečník ukončil svoj prejav, začala sa s úpravami tanečnej sály. Hermiona sa rýchlo ospravedlnila a odbehla von.
Vybehla po schodoch do jedného zo salónikov. Po dnešných raňajkách sa jej totiž v hlave zrodil skvelý plán. Unavená z honby mužov za jej slávou a menom sa rozhodla to dnes večer zmeniť. Nebolo možné vyhnúť sa tancu a ani odísť z plesu. Do konca plesu boli totiž zablokované všetky východy tak, aby žiadny z hrdinov nemohol odísť. Takže sa rozhodla pre kompromis. bude tancovať, ale nie ako Hermiona Grangerová. Jednoducho sa trošku zmení a vráti sa do sály. Možno dnes ju niekto osloví len preto ako vyzerá a nie pre jej slávu.
Vytiahla svoj prútik a dala sa do práce. Postavila sa k malému stolíku so zrkadlom a začala so svojimi vlasmi. Rozpustila ich a mávnutím prútikmi ich vyrovnala. Obrátila sa a prekvapene sledovala ich dĺžku, zvlnené sa zdali o dosť kratšie. Teraz jej siahali až do pol chrbta.
Teraz potrebovala zmeniť svoju tvár. Oči však ponechala nezmenené, chcela aby ju Harry a Ron spoznali, ale nik iný. Pretvarovala svoj nos, teraz bol užší a dlhší. Obočie tiež zmenila na trochu tenšie a pery zmenila na plnšie. Pokožke pridala trochu farby, aby vyzerala opálená. Vyzeralo to celkom dobre a vôbec sa v zrkadle nespoznávala. Hľadela na ňu úplne iná osoba. Nechcela sa zmeniť na oslňujúcu krásku, nestála o tento druh pozornosti, ale aj tak bola so sebou spokojná.
Potrebovala už len zmeniť svoje šaty. Cítila sa ako rozprávková víla z Popolušky, keď mávla prútikom a zmenila svoje nachové šaty na priliehavé červené. Výstrih v tvare V bol trochu odvážnejší, ale nie prehnane. Sukňa nebola rozšírená, práve naopak tesne obopínala jej telo. Ešte chvíľu sa obdivovala v zrkadle a potom sa pobrala v ústrety osudu do tanečnej sály.
oooOOOooo
Severus práve chcel požiadať Hermionu o tanec, keď sa ospravedlnila a vybehla zo sály. Zamračil sa. To nevedela ako dlho mu trvalo pripraviť si čo jej má povedať a čo má urobiť? to neviem, že teraz už možno nenazbiera odvahu požiadať ju znovu? Samozrejme, že to nevie... Vôbec netuší ako je on neuveriteľne hanblivý. Prečo by mala? Nebol hanblivý v ničom inom. Myslel si, že v štyridsiatich troch rokoch už bude mať akúkoľvek hanblivosť za sebou, ale nie. Bolo to bremeno, čo ho ťažilo celý život, čo mu zruinovalo celý život.
Vedel, že ho má Lily rada. Vedel to! Usmievala sa na neho. Tak strašne jej to chcel opätovať, ale nemohol. Strávil hodiny a hodiny tréningom ako ju pozvať na rande či pobozkať, ale nakoniec vždy zlyhal. Tušil, že Lily čaká na jeho prvý krok, ale on ho nebol schopný spraviť.
Nerozumel tomu. Nemal problém flirtovať s dievčatami, ktoré ho nezaujímali. Ale keď sa jednalo o Lily zrazu mal sucho v ústach, srdce mu bilo ako splašené a nedostal to seba jediné slovo. Pravdepodobne si myslela, že ju má rád len ako priateľku. Potom tu bol ten nešťastný incident, prekliate oslovenie „humusáčka“ a on ju stratil navždy. Začala si s Potterom a jemu nikdy neodpustila. Často si predstavovala aké by to bolo, keby bol dosť odvážny a dokázal jej povedať čo k nej cíti. Žiaľ nikdy sa to nedozvie. Teraz o dvadsať rokov neskôr čelil rovnakému problému.
Hermiona ho má rada, to vedel. Len potreboval otvoriť ústa! Potriasol hlavou. Oni dvaja dnes v noci skrátka budú tancovať, aj keby ho to malo zabiť! Nenechá si pretiecť pomedzi prsty ďalšiu šancu na to byť šťastný. Nezopakuje chybu čo spravil s Lily pred rokmi.
„Zdá sa, že si mysľou úplne niekde inde,“ vytrhol ho z myšlienok Harryho hlas.
Hudba začala hrať a na parkete už tancovalo zopár párov. Nanešťastie Potter medzi nimi nebol. Stál vedľa Severusa a čakal ktovie na čo. S Potterom uzavreli mier. Boli k sebe slušní a tolerovali jeden druhého. Severus vedel, že Harry by sa rád opýtal na svoju matku, ale nikdy to skutočne nespraví. V tomto sa mohol spoľahnúť na jeho nezlomnú nebelvírsku česť.
„Wow!“ zvolal Harry. „Kto je to?“
Severus sa pozrel smerom, ktorým ukazoval a zbadal krásnu mladú ženu v červených nóbl šatách vstúpiť do sály. Zvraštil obočie. Túto ženu si doteraz nevšimol a to si počas večere prezrel všetkých hostí. Mala dlhé, rovné, tmavo hnedé vlasy, ktoré jej siahali do pol chrbta. Pripadala mu povedomá, ale nedokázal ju zaradiť. Nezdalo sa mu, že by ju niekedy videl, ale nedokázal sa zbaviť dojmu, že ju už niekedy stretol. Sledoval ako žena pomaly prechádzala okolo parketu až zastala kúsok od nich s Harrym. Obrátila sa a zahľadela sa na tancujúce páry.
Harry ženu tiež sledoval. Zdala sa mu povedomá, ale vedel, že sa s ňou nikdy predtým nestretol. Snedá pleť a tmavo hnedé vlasy boli jednoducho nezabudnuteľné. Keď sa priblížila, ich pohľady sa stretli. Tie oči....on predsa tie oči pozná.
„Ospravedlň ma Severus,“ povedal kolegovi.
Severus prikývol a Harry vykročil k neznámej.
„Zatancujete si so mnou?“ opýtal sa zdvorilo.
Usmiala sa a prijala ponúkanú ruku. „S radosťou!“
Spoločne prešli k parketu a začali tancovať na tóny populárnej pesničky.
„Hermiona?“ spýtal sa Harry neisto.
„Ale Harry to ťa ani na minútu nedokážem oklamať?“ zasmiala sa Hermiona.
„Asi nie. A o čo sa to vlastne pokúšaš?“ odbil ju Harry.
„Jednoducho som unavená z toho byť pre mužov trofej,“ vysvetlila a odvrátila tvár. „Chcem tancovať s mužom, pretože si myslí, že som zaujímavá a nie preto, že chce mať fotku v novinách.“
Harry prikývol. „Vždy si to z nás mala najhoršie. Ja mám Ginny a aj Ron obvykle príde s nejakou priateľkou. Ale ty si obletovaná tlupou otravných chlapov.“
Hermiona mrkla na Severusa. „To máš pravdu,“ povedala s povzdychom. „No myslím, že tento rok som urobila dostatočné opatrenia.“
Harry prikývol. Pred chvíľou zaznamenal jej pohľad ponad jeho plece a tak sa obzrel, aby zistil kto zaujal jej pozornosť. prekvapene dvihol obočie.
„Ehm, Hermiona prečo neustále sleduješ Snapa?“
„Hmm? Ja ho ne...“
„Ale áno. Pred chvíľou si na neho hľadela a počas večere tiež. Medzi vami dvoma niečo je?“
Hermiona sa rozosmiala. „Tak to naozaj ťažko! Ten chlap je tak zažratý do svojej práce, že ani neregistruje svet okolo.“
Harry sa znovu obzrel a zahľadel sa na Snapa, ktorý ich sledoval. „No každopádne si všimol, že spolu tancujeme.“
Hermiona na Snapa vrhla pohľad. Okamžite uhol a zadíval sa inam.
„Už viac ako rok sa snažím, aby si ma všimol. Je to beznádejné. Sme priatelia a trávime spolu dosť času, ale to je všetko. Prosto nemá záujem. Začínam pochybovať, či je na ženy.“
„Nezabúdaj na moju mamu.“
Hermiona sa zadívala na Harryho. Jeho oči sa na ňu smiali.
„Okej možno to preháňam, ale....no je priateľský..... ale jeho správanie je čudné.“
„Myslíš, že ťa má rád?“
Hermionine oči sa zúžili a venovali Severusovi ďalší pohľad. Opäť ich dvoch sledoval.
„Niekedy si myslím, že áno. Ale nikdy s tým nič neurobí.“
„Nuž, ten chlap bol dlho zamilovaný do mojej mamky. Ale nikdy im to nevyšlo. Možno si en nemyslí, že by mal u teba šancu.“
„Možno,“ pokrčila plecami Hermiona.
„Tak prečo s tým niečo neurobíš?“
Hermiona sa šokovane zadívala na Harryho. „Navrhuješ, aby som začala chodiť so Severusom Snapom? A to už nie je nepriateľ číslo jeden?“
Harry sa rozosmial. „Hermiona síce považujem tvoj vkus za trošku čudný a absolútne nechápem čo na ňom vidíš, po tom ako sa k nám správal na škole. Ale je to tvoj život. Ak ťa urobí šťastnou, kto som, aby som ti v tom bránil?“
Hermiona sa usmiala a objala Harryho. „Vďaka Harry, si skvelý priateľ.“
oooOOOooo
Severus pozorne sledoval dvojicu na parkete. Odkedy ju Potter požiadal o tanec správali sa až príliš priateľsky. Párkrát si všimol, že sa dívajú jeho smerom a uvažoval či sa bavia o ňom. Zrazu žena Pottera objala. Celé to bolo čudné. Konečne pesnička skončila a žena sa vrátila na miesto, kde stála predtým. Harry vyhľadal Ginny. ktorá sa bavila s Ronom a jeho priateľkou. Čosi zašepkal Ronovi do ucha a odtiahol Ginny na parket. Ron následne čosi zašepkal svojej priateľke, galantne ju pobozkal na ruku a potom vykročil priamo k tajomnej žene. Severus neveriacky sledoval ako ju požiadal o tanec. Ona sa len usmiala akoby sa poznali celý život a nechala sa odviesť na parket.
Severus si to dal všetko dohromady. Pocit, že ju pozná, prekvapivé priateľstvo s Potterom a Weasleym, to všetko mohlo znamenať len jediné. Hermiona Grangerová si s použitím kúziel zmenila vzhľad. Sledoval dvojicu, aby si svoje dohady potvrdil. Samozrejme bavili sa ako starí známi. Keď tanec skončil, objala Rona a hlavou kývla k okraju parketu. Weasley sa okamžite vrátil k svojej priateľke a požiadal ju o ďalší tanec.
Severus sa zahľadel na Hermionu. Chápal jej dôvody, hlavne po rannom rozhovore. Vedel, že je unavená z falošnej pozornosti a že len chce pokoj a kľud.
Severus sa spokojne uškrnul. Och ani nevie ako veľmi mu pomohla k tomu, aby dokázal urobiť ten vytúžený prvý krok. Teraz môže predstierať, že ju vôbec nepozná. Dokáže ju požiadať o tanec a viesť s ňou normálnu a zmysluplnú konverzáciu. Jediné čo musí je predstierať, že to nie je Hermiona. Zhlboka sa nadýchol a vykročil jej smerom. Nanešťastie ho predbehol Draco Malfoy. Nevedel síce prečo tu dnes Draco je, on predsa nie je hrdina. Lenže minister Kingsley Shacklebolt ho omilostil a pravdepodobne ho pozval na dnešný ples. Ak sa ale pokúsi ukradnúť si Hermionu pre seba, neprežije dnešný večer.
oooOOOooo
Hermiona neverila vlastným očiam. Draco Malfoy ju požiadal o tanec. Takmer sa nahlas rozosmiala, ale udržala vážnu tvár a prešla s ním k parketu. Keby len Draco vedel s kým to práve tancuje!
„Moje meno je Draco,“ povedal vášnivo. „Aké je tvoje?“
„Jean,“ reagovala okamžite Hermiona.
„A kde pracuješ Jean?“
Čas na trochu zábavy. „Som bystrozorka, pán Malfoy.“
Dracov zdvorilý úsmev zmizol. Jeho rodina bola pozorne sledovaná pre podozrenie z smrtijedských aktivít. Neustále bol pod dohľadom bystrozorov.
„Predpokladám, že ma sledujete?“ zasyčal.
Hermiona sa nevinne usmiala. „Prečo si to myslíte?“
„Poznáte moje priezvisko a vy predsa nenecháte mňa a moju rodinu ani na minútu na pokoji!“ dodal nahlas. Odstúpil od nej a odpochodoval z tanečného parketu. Hermiona sa uškrnula a vrátila sa na svoje miestečko pri stene.
oooOOOooo
Severus sledoval dianie na parkete. Netrvalo to viac ako dve minúty. Nech už povedala Hermiona Dracovi čokoľvek, mladý muž sa odplížil z parketu so stiahnutým chvostom. Severus k nej rázne vykročil.
„Slečna, smiem vás požiadať o tanec? Všimol som si nezdvorilé správanie pána Malfoya a nechcem, aby ste kvôli jeho správaniu zle zmýšľali o všetkých Slizolinčanoch.“
Hermiona vytreštila oči. Severus Snape ju žiada o tanec? Ale je predsa nepísané pravidlo, že Severus Snape nikdy netancuje. Prečo teda žiada o tanec práve ju? Rúti sa svet do záhuby a nik si to ešte nevšimol? Automaticky prijala jeho ruku a nechala sa odviesť na parket. Vzal ju do náručia a začali tancovať.
„Pravdepodobne viete, že ja som Severus Snape, ale ja vôbec netuším kto ste vy,“ zapriadol Severus.
„Moje meno je Jean,“ odvetila ticho.
„A ste tu s niekým Jean?“
„Nie, prišla som sama.“
„Neverím, že tak nádherná žena môže prísť niekam sama.“
Hermiona takmer zabudla zatvoriť ústa. Severus Snape s ňou flirtuje. Severus Snape dokáže flirtovať? Je to jasné, koniec sveta sa blíži.
„Ďakujem,“ zamumlala, stále ešte v šoku.
Pritiahol si ju bližšie k sebe.
„Ste tá najkrajšia žena v tejto sále. Vaše oči sú nádherné,“ povedal tým najzvodnejším hlasom akým dokázal.
Hermiona skoro odpadla. Bože, z toho hlasu sa mi podlamujú kolená. Dúfala, že si to nevšimol a ak aj áno nič nepovedal.
„Myslím, že všetci v tejto sále musia byť slepí, keď nevidia aká ste úžasná,“ pokračoval Severus. Jeho tvár sa pomaly približovala k jej.
Hermiona preglgla. „Ďakujem pán Snape.“
„Pre vás Severus.“
„Severus.“
„Aké kúzlo ste to na mňa dnes použili Jean? Nedokážem od vás odtrhnúť oči.“
Jeho pery boli blízko, mohla cítiť jeho dych na svojich perách. Hľadel jej priamo do očí a ona nedokázal odtrhnúť svoj pohľad. Bolo to akoby ju hypnotizoval. Vťahoval ju do tých temných hlbočín.
Zrazu boli jeho pery na jej. Bozkával ju a ona cítila ako stúpa ku hviezdam. Jeho pery sa naliehavo tisli na tie jej, jeho jazyk sa dožadoval vstupu do jej úst. Ochotne ho vpustila a nechala ho, aby ich preskúmal. Ich jazyky tancovali v divokom rytme, že takmer nemohli dýchať. Prečo ju takto nepobozkal už dávno?
V momente si všetko uvedomila. Spomenula si ako teraz vyzerá. Pochopila, že bozkáva Jean a nie Hermionu. Uvedomila si, že má rád ženy, ale nie ju. osamotená slza jej stiekla po líci. Severus to zacítil a odtiahol sa.
„Ty plačeš,“ konštatoval.
„Prepáč! Ja...ja potrebujem na vzduch. Ospravedlň ma.“ Vytrhla sa z jeho náručia a ponáhľala sa k balkónu. Vybehla von a oprela sa o zábradlie.
Bola šťastná aj zničená zároveň. Jeho bozk bol fantastický. Bol to ten najúžasnejší bozk aký v živote dostala. Ešte teraz sa celá chvela. Lenže on nebozkával skutočne ju. Jemu sa páčila tá maska, ktorú mala na sebe. To mohlo znamenať len jedno, on o ňu nestál. Dúfala, že raz sa konečne vyjadrí, že má o ňu záujem. Klamala sama seba. Bol len priateľ. Nič k nej necítil. Hermiona cítila slzy, ktoré jej stekali po tvári. Nestarala sa či ju niekto uvidí, veď nik nebude, že vojnová hrdinka Hermiona Grangerová má zlomené srdce.
oooOOOooo
Severus za ňou nechápavo hľadel. Všetko sa vyvíjalo perfektne. Konečne jej dokázal povedať všetko to čo chcel. Jej maska mu dala slobodu na vyjadrenie svojich citov a ona ušla. Stál ako socha a sledoval ako sa ponáhľa na balkón. Tušil, že plače. Čo dopekla urobil zle?
Utiekla k dverám na balkón a vybehla von, vlasy za ňou len tak viali. Zrazu to všetko pochopil. Rovné vlasy....maska....ona nevie, že on vie, že je to ona. Myslí si, že sa mu páči Jean a nie ona. Taká somarina, dopekla musí jej to vysvetliť.
Vykročil za ňou na balkón. Rozhliadol sa a zbadal ju v rohu opretú o zábradlie. Obišiel pár ľudí, čo na balkóne postávali a prišiel k nej. Jemne jej položil ruku na rameno a počkal kým sa obráti.
„Výborne,“ zašomrala a utrela si uslzené oči.
„Hermiona....“
Hermiona sa smutne zasmiala. „Nádhera, to ti Harry povedal, že som to ja? Čo chceš odvolať čo si mi pred chvíľou hovoril o tom, že som atraktívna?“
Severus prekvapene podvihol obočie. „Vždy som si myslel, že si atraktívna. A Potter mi nemusel hovoriť, že sú si to ty. Vedel som to ešte predtým než som ťa požiadal o tanec.“
Hermiona zavrela oči. Toto nemohla byť pravda, nie nemohol vedieť, že je to ona. Nesmie si dovoliť dúfať, že je to pravda.
„Okej, budem počítať do troch,“ informovala ho. „Potom otvorím oči a táto bláznivá predstava prosto zmizne.“
Severus sa iba rozosmial a obrátil ju tvárou k sebe. Otvorila oči a zadržala dych. Hľadel jej priamo do očí a ona sa v nich opäť začala strácať.
„Mrzí ma, že si si myslela, že neviem kto skutočne si. Nikdy by som nič z toho nepovedal nikomu o koho by som nemal vážny záujem.“
„Myslel si to vážne? A vážne si to hovoril mne?“ pýtala sa a ani na chvíľu z neho nespustila oči.
„Úplne vážne,“ potvrdil. Potom ju znovu pobozkal. Tentokrát vložil do bozku celé svoje srdce, v snahe presvedčiť ju, že je to skutočne ona koho chce. Počul ako zastonala a vedel, že uspel. Nedokázal uveriť, že táto nádherná čarodejnica si vychutnáva jeho bozky. Mal sa odvážiť to urobiť už pred mesiacmi!
Po dlhých minútach sa od seba odtiahli. Hermiona sa zahľadela do jeho očí. Videl v nich túžbu a lásku, túžbu a lásku k nemu. Usmial sa na ňu.
„Prečo si sa rozhodol povedať mi to práve dnes?“ opýtala sa.
„Musíš mi odpustiť Hermiona. Ja som ti to chcel povedať už strašne dávno, ale nemohol som. Tvoja maska mi dnes pomohla vyjadriť moje city bez toho, aby som sa bál, že sa mi budeš smiať.“
„Pre Merlina Severus, nikdy by som sa ti nesmiala.“
„Vždy som mal problém vyjadriť svoje city. Je to ešte horšie keď sa jedná o tak nádhernú čarodejnicu.“
Hermiona sa na neho žiarivo usmiala, pritiahla ho k sebe a vášnivo ho začala bozkávať. No po chvíli ich od seba odtrhli dve mocné ruky. Ruky patriace Ronovi Weasleymu, ktorý práve zúrivo hľadel na Severusa.
„Čo v mene Merlina si myslíte, že robíte?“ reval naštvane.
„Myslím pán Weasley, že bozkávam niekoho, kto sa mi veľmi páči,“ odvetil Severus so stoickým kľudom.
„To nemôžete! Neviete, že....ona nie je pre vás,“ vrčal Ron. „Nemáte predstavu kto to naozaj je a ja nedovolím, aby ste jej ublížil.“
Hermiona položila ruku na Ronove plece. „Prosím, Ron upokoj sa. Všetko je v poriadku.“
„Môžem s tebou hovoriť minútku o samote, Jean?“ spýtal sa Ron a nečakajúc na odpoveď ju ťahal na druhú stranu balkóna.
Hermiona naznačila Severusovi, že o chvíľu je nazad a odovzdane nasledovala Rona na opačnú stranu, aby na ňu mohol nerušene vrieskať.
„Kde si nechala rozum, bozkávať toho bastarda?“ začal.
„Ron, prosím ťa som dospelá a môžem robiť čo chcem.“
„A čo sa stane až zistí kto si a zas sa ti bude vysmievať, že si Všetko-Viem-Najlepšie a ktovie čo ešte?“
„To neurobí...“
„Ale samozrejme, že urobí. Je bezcitný a vyžíva sa v ubližovaní iným. Prekľaje ťa, že si si z neho robila srandu.“
„Ron, on vie kto som!“
„Nie nevie,“ tvrdohlavo jej protirečil.
Hermiona si povzdychla. Vzala svoj prútik a rýchlo ním mávla. Zrušila maskovacie kúzlo a teraz stála pred Ronom stále v červených šatách, ale už s tvárou Hermiony Grangerovej. Otočila sa, usmiala a zamávala na Severusa. Tiež sa usmial a mávol jej. Ron len neveriacky zízal.
„On fakt vedel, že si to ty?“
„Áno.“
„A napriek tomu ťa bozkával?“
„Áno.“
„Vážne ho priťahuješ?“ zachrčal Ron.
„Áno.“
„A on....on,“ ukázal na Severusa „priťahuje teba?“
Hermiona sa zahľadela na Severusa. „Neuveriteľne.“
„Myslím, že mi bude zle,“ zamumlal Ron.
Hermiona sa zasmiala. „Ďakujem za podporu. Od najlepšieho kamaráta si to fakt vážim.“
„Hermiona ty si blázon!“ vyletel Ron. „Ako ťa môže priťahovať taký chlap?“ Znovu ukázal na Severusa.
Hermiona ignorovala jeho poznámku a usmievala sa na Severusa.
„Och bože, je to vážne,“ desil sa Ron.
„Vďaka za rozhovor Ron,“ potľapkala ho po chrbte a vykročila k Severusovi.
Ron preskočil pohľadom z Hermiony na Severusa. Zamračil sa, obehol Hermionu a zdrapol svojho bývalého profesora za habit.
„Dávaj si bacha Snape, ak jej ublížiš budeš sa zodpovedať mne!“
„Už sa celý trasiem Weasley.“
Ron sa zamračil ešte viac, ale pustil profesorov habit. „Neopováž sa jej ublížiť, jasné?“
„Nemám záujem jej ublížiť,“ odvetil Severus a sledoval Hermionu. „Ona je pre mňa sen, ktorý sa stal skutočnosťou.“
Ronovi padla sánka až k podlahe a len šokovane civel na Snapa.
„Pri Merlinovi a všetkých svätých, vy ju milujete!“
Severus sa vážne zahľadel na Rona. „Vinný vo všetkých bodoch, pán Weasley,“ odvetil.
„Vy ... ju....vy ju.....milujete?“ drmolil Ron a pritom ukazoval na Hermionu, ktorá stála priamo vedľa neho.
„To som sa nevyjadril dosť jasne? Myslím, že som to práve povedal. Milujem ju. Je to najúžasnejšia žena akú poznám. Dúfam, že nikdy nezistí aký som blázon, lebo odo mňa s krikom ujde. Stačí vám táto odpoveď?“
„Čo bude ďalej? Hagrid a Trelawneyová si dajú rande? Obrovská oliheň a Prýtová začnú spolu chodiť? Toto je absurdné! Ako vy dvaja môžete byť do seba zaľúbení?“
Hermiona mu položila ruku na plece bláboliaceho mladého muža.
„Maj sa Ron,“ povedala.
„Čo?“ spamätal sa a obrátil sa k Hermione. „Ach áno. Nuž tak vám želám veľa šťastia.“ Odkašľal si a vydesený výraz postupne mizol z jeho tváre. „Teda myslím.“
Hermiona sa usmiala. „Vďaka Ron. Si dobrý kamarát. Povedz Harrymu, že som v poriadku a nech nás nechá o samote.“
„Dobre,“ prikývol Ron a stále mierne v šoku odišiel.
Hermiona ho so smiechom pozorovala. Potom sa obrátila k Severusovi a pocítila jeho upretý pohľad.
„Takže ty ma miluješ?“ opýtala sa ticho.
Pristúpil k nej a pritiahol si ju do náručia. Pocítil starý známy strach keď sa jej díval do očí. Bolo to bláznivé, vedel predsa, že ho má rada. No aj tak bolo ťažké pozrieť jej do očí a vyjadriť svoje city. Ale on to musí zvládnuť. „Milujem ťa,“ vyslovil konečne. Hermiona ho sledovala a pohľadom ho žiadala, aby pokračoval. A on konečne našiel silu jej všetko povedať. „Milujem tvoje oči, tvoje vlasy a ich divokosť. Milujem tvoj smiech a spôsob ako so mnou vášnivo diskutuješ keď spolu sedíme pri krbe. Som do teba beznádejne a šialene zamilovaný.“
Hermione srdce sa prudko rozbúšilo. „Si prekvapivo romantický na niekoho kto o sebe tvrdí, že je neuveriteľne hanblivý.“
„Inšpiruješ ma,“ usmial sa a pobozkal ju.
Hermiona zastonala pri jeho bozku. Srdce jej poskočilo pri jeho slovách. Stratila sa v jeho bozku, celý svet sa zúžil na dve osoby. Ju a Severusa. Len oni dvaja a nik iný.
Odtiahol sa a pousmial sa.
„Tiež ťa milujem,“ priznala Hermiona. Pritúlila sa k nemu a ukázala mu aké hlboké sú jej city k nemu.
oooOOOooo
Severus si v posteli pritiahol svoju manželku bližšie k sebe. Privinula sa k nemu stále ešte v polospánku. Boli manželia približne mesiac, ale Severus nikdy nebol šťastnejší. Ešte stále nedokázal uveriť, že tá nádherná čarodejnica vedľa neho je jeho manželka. S radosťou si užíval výsledky prekonania svojej hanblivosti.
Zadíval sa na spiacu Hermionu. Vlasy sa jej vlnili okolo tváre, pery mala pootvorené. Bola nádherná. Každý deň ďakoval Merlinovi za to, že sa odvážil prehovoriť a konečne vyjadriť svoje city. Odvtedy už nikdy nenechal svoju hanblivosť, aby mu stála v ceste. Teda aspoň nie u Hermiony. Ich láska prekvitala.
Severus ju nežne pobozkal na čelo. Nechcel ju prebudiť, no jej oči sa otvorili pri jeho dotyku. usmiala sa na neho a jeho srdce radostne poskočilo.
„Dobré ráno,“ usmiala sa spokojne a pohladila ho po tvári.
„Dobré ráno, moja krásna manželka.“
Severus, ty ma rozmaznávaš neustálymi komplimentmi,“ priznala.
„Urobím všetko preto, aby som ti ukázal svoj obdiv,“ usmial sa pre zmenu on.
„Myslím, že by som ti to mala vrátiť,“ povedala zamyslene a podoprela sa na lakťoch. Jemne ho pohladila po líci. „Si neuveriteľne sexy. Milujem keď sa na mňa dívaš s všetkou tou vášňou. A milujem keď sa usmievaš.“
„Usmievam sa len keď som s tebou.“
„Nuž, so mnou si často, takže sa aj často usmievaš,“ povedala veselo. „Milujem všetky tie drobnosti čo pre mňa robíš, kvety, ktoré mi necháš na stole alebo ľúbostné listy, ktoré mi pošleš po sove zatiaľ čo sedíš vedľa mňa vo Veľkej sieni,“ hovorila ďalej. „Ale najviac milujem, že aj keď si nahnevaný na celý svet, ku mne si vždy milý a nežný. Hoci len pred chvíľou si vrieskal na hlúpych študentov.“ Láskyplne sa na neho zadívala. „Ani nevieš ako veľa pre mňa znamená, že nech sa deje čokoľvek, nech máš akúkoľvek zlú náladu, ku mne sa správaš láskavo.“
„Nie som blázon Hermiona. Chápem rozdiel medzi prácou a vzťahom, ktorý máme my dvaja. Ty robíš moju prácu a všetko ostatné znesiteľným. Nikdy by som si na tebe nevybíjal svoj hnev.“
„Myslím, že bude len fér ak dostaneš za tak dobré správanie aj nejakú odmenu,“ povedala a pobozkala ho na líce.
„Ale toto nebola tá moja odmena, že nie?“ opýtal sa a venoval svojej manželke zvedavý pohľad.
„Samozrejme, že nie. Toto bol len taký prísľub vecí čo prídu.“
„Čo máte na mysli, pani Snapová?“
„Och len trochu zábavy pod paplónom,“ vyslovila nežne a pohladila ho po hrudi.
Prehodila cez nich paplón a rozosmiala sa keď začal bozkávať jej krk. Mala také veľmi vážne podozrenie, že dnes tak skoro z postele nevstanú.
KONIEC