Na konci sveta - Tretia časť

Na konci sveta
od Darnedchild

preklad kapi

Tretia časť

Hermiona vošla do obývačky mierne neisto na vysokých opätkoch, teraz keď nemala Severusovu ruku pevne okrútenú okolo pása. Obrátila sa k nemu, pripravená mu slušne poďakovať a zaželať mu dobrú noc. Potom zamknúť dvere a vkĺznuť do mäkkej postele a vyspať sa z požitého alkoholu. Jediné čo tým však docielila bolo, že skončila s nosom prirazeným k mužnej brade, keďže ju Severus nasledoval dovnútra.

Počula ako sa zavreli dvere, zamrkala a konečne odtrhla fascinovaný pohľad od Severusovej brady, na ktorej sa začínalo črtať mierne strnisko, aby sa mu mohla pozrieť do očí.

„Povinnosť ste splnil. Som doma v zdraví a bezpečí. Žiadny nebezpečný lupič dokonca ani len zatúlaná ovca nikde na obzore. Môžete sa vrátiť naspäť na party, Enid možno zmení názor a príde nazad,“ navrhla Hermiona a v duchu sa modlila, aby to vyznelo priateľsky a nadšene a nie tak skľučujúcu ako sa cítila.

„Enid ráno začína so sériou experimentov a bude v laboratóriu o menej ako štyri hodiny. Okrem toho som dnes strávil viac než dosť času „spoločenskými aktivitami“. Mám pocit, že som si nadbehol tak jeden mesiac dopredu.“

Načiahol sa k nej a začal pomaly rozopínať gombíky na jej kabáte. Hermiona mala pocit, že vzduch v jej pľúcach sa zmenil na pevnú hmotu a tak len stála bez pohybu a nechala Severusa, aby jej stihol kabát z pliec.

„Privítal by som trochu spolupráce z vašej strany.“ Spokojne prikývol, keď Hermiona poslušne vytiahla ruky z rukávov. „To je moje dobré dievča.“

„Nie som dievča,“ okamžite sa ohradila Hermiona. Severus ju obišiel a prehodil jej kabát cez operadlo najbližšieho kresla.

Následne jej venoval dlhý, intenzívny pohľad, ktorý jej omámená myseľ nedokázala identifikovať. „Nie, definitívne nie dievča. Už pár rokov nie,“ poznamenal a začal si rozopínať svoj kabát.

„Máte v pláne si tu urobiť pohodlie?“ Koniec otázky znel trochu priškrtene, ale Hermiona dúfala, že to Severus pripíše vypitému vínu.

Opatrne zložil svoj kabát na ten jej. „Mám v pláne sa presvedčiť, že máte v zásobách niečo na zvládnutie zajtrajšej opice. Povedal by som, že bude dosť nepríjemná. Okrem toho sa chcem uistiť, že sa uložíte na noc bez nejakých incidentov.“

S tým podišiel k nej a odviedol ju cez halu smerom k jej spálni. Zastal pred dverami. „Nachystajte sa do postele a ja vás o pár minút skontrolujem. Tak len do toho Hermiona.“

Bez protestov mu dovolila, aby ju postrčil do spálne, uvažujúc, kedy sa jej život zmenil v epizódu z Krajiny bláznov.

Sedela na posteli vo svojich obľúbených „tak si ma všimni“ šatách a smiešne nevhodných topánkach zatiaľ čo muž, ktorého chcela zaujať sa túlal kdesi po jej chate......a namiesto toho, aby ho zviedla sa Hermiona rozhodovala či si obliecť flanelové pyžamko so žltými kačičkami alebo chichotajúcimi sa leprikónmi, aby ju mohol uložiť do postele ako malé decko.

Ty predsa nechceš, aby ťa dal do postele, chceš, aby ťa do nej vzal. Nechceš, aby ťa Severus uložil, chceš, aby s tebou súlož...

„Kačičky!“ Prerušila svoj vnútorný monológ rýchlosťou blesku.

„Čo prosím?“ zakričal Severus z haly.

„Nič podstatné.“ Hermiona s povzdychom zaborila tvár do dlaní.

Smutným faktom bolo, že zatiaľ čo si konečne uvedomila, že k Severusovi niečo cíti, on sa pokúšal zviesť inú ženu. A Hermiona nebola ten typ ženy, čo sa pokúša kradnúť muža inej.

Ibaže....

Ibaže by Enid nemiloval. Severus bol vždy veľmi praktický. Ani len raz za tú dobu, čo s ním diskutovala o Enid a jeho pokusoch o zvádzanie sa nezmienil o láske. Dokonca ani len nepoznamenal, že by ho nejako extrémne priťahovala.

Ak teda nešlo o lásku, ak to bude vzťah založený skôr na praktičnosti než na vášni, bolo by skutočne tak hrozné, keby mu povedala o svojich citoch?

Mysli Hermiona. Len preto, že ti Severus nepovedal nič o svojich citoch ešte neznamená, že tam žiadne nie sú. Veď nakoniec vždy to bol extrémne uzatvorený muž.

Iskrička nádeje, ktorá sa začala formovať v jej srdci zhasla ako sviečka vo vetre. Potlačila slzy, ktoré sa jej drali do očí.

S unaveným povzdychom sa zohla k prackám na topánkach no mala pocit, že omdlie. Zhlboka sa nadýchla a so zadržaným dychom sa nemotornými prstami piplala s malinkými prackami.

„Dúfal som, že touto dobou budete už v pyžame a v posteli.“

Narovnala sa a zistila, že miestnosť sa točí.

Severus stál vo dverách, ruky skrížené na hrudi. Mala pocit, že zaujal nesúhlasný postoj. Zdvihla nohu a mierne ju zvrtla, aby mohol vidieť malé pracky na úrovni jej členka. „Topánky.“

„Topánky?“

Naposledy sa Hermiona cítila takto hlúpo ešte na škole. „Zdá sa, že nie som v stave rozopnúť pracky na topánkach.“

Čakala, že sa na nej začne smiať alebo jej povie, nech počká do rána. No nestalo sa ani jedno. Namiesto toho úplne zamrzla a nebola schopná ani toho najmenšieho pohybu, keď prešiel spálňou k nej a kľakol si na kolená pri jej nohách. Sklonil hlavu, tvár mal schovanú za závojom čiernych vlasov, keď natiahol ruku k prvej topánke.

Jediné čo v nasledujúcich minútach mohla počuť bol jej prerývaný dych, tichý no zároveň taký hlasný ako vlny lámuce sa o zubaté skaliská na pobreží. Severus pracoval v tichosti, dlhé prsty jemne uvoľňovali remienok zo zovretia pracky. Posunul ruku trochu vyššie, že jej členok spočíval v jeho teplej dlani a pomalinky jej zobul topánku. Potom jej nohu nepoložil na zem, ale si ju oprel o stehno.

Zadívala sa na svoje prsty nalakované červeným lakom, ktorý pôsobil až nepatrične pri jej bledej pokožke a jeho čiernych nohaviciach. Prsty sa jej zachveli pod vlastným pohľadom a ešte viac sa pritisli k pevným svalom pod nimi. Mala pocit, že jeho ruky na chvíľu zastali v pohybe, než sa natiahli po jej druhej nohe. Určite si to namýšľam.

„Prečo ona?“

Chvíľu trvalo než jej došlo, že hlas, ktorý zaznel do ticha patril jej a ešte chvíľu dlhšie trvalo kým jej myseľ spracovala ich význam.

„Kto?“ Tón jeho hlasu  bol nenútený, pokojný a ona vedela, že Severus vie presne na čo sa ho pýta.

„Prečo Enid?“

Ruky sa mu zastavili, horúce oproti jej koži. Hlavu nechal sklonenú, aby mu nebolo vidieť do tváre, do očí. „A prečo nie?“

Hermiona chcela vytrhnúť nohu z jeho zovretia. Chcela ním zatriasť, zdrapiť ho za vlasy, len aby sa na ňu pozrel. „To nie je v skutočnosti odpoveď.“

Severusove prsty sa opäť rozbehli činnosťou, tentokrát však pomalšie, nežnejšie. „Preferovala by ste, keby som povedal, že chodím ráno do laboratória skôr v nádeji, že zastihnem a zachytím jej úsmev, než začnem pracovať? Že rozhovor s ňou nad šálkou kávy je dostatočný dôvod, aby som prerušil experimenty a tešil sa na obed, obed, ktorý som predtým len pretrpel, aby som sa mohol vrátiť k práci? Že moje srdce takmer zastalo, keď som ju počul prvýkrát vysloviť moje krstné meno? Že som sa už takmer vzdal nádeje, že by o mňa mohla mať záujem, tak ako ho mám ja o ňu a že napriek tomu som ochotný robiť aj tie najbláznivejšie veci, len aby som ju zaujal?“

Zachytila záblesk čiernych očí, ktoré ju sledovali spoza vlasov. Srdce jej mocne zadunelo v hrudi. Žiadna Enid. Nikdy to nebola Enid.

„Och Severus.“ Natiahla ruku a zľahka sa dotkla jeho vlasov.

Zdalo sa, že mierne naklonil hlavu smerom k jej ruke, no vzápätí sa odtiahol a konečne sa na ňu spriama zadíval. Na tvári mal nič nehovoriaci výraz. Obe jej topánky zvieral v ruke. Zložil jej nohy na zem a povedal, „Verím, že zvyšok už zvládnete sama.“ 

Severus bol pri dverách než Hermiona konečne našla hlas. „Počkaj To nie...Ostaň. Prosím?“

Zovrel ruky v päsť a už si myslela, že sa k nej vráti, keď sa narovnal do plnej výšky. „Si opitá.“

Potom odišiel. Ešte začula ako sa ticho otvorili a zavreli predné dvere a vedela, že je definitívne preč a ona ostala sama.

oooOOOooo

Nedeľa prebehla bez jediného kontaktu so Severusom a Hermione odľahlo. Potrebovala čas na rozmyslenie, ale v pondelok ráno vedela presne čo má urobiť.

Ak sa hrozne nemýlila, tak celá tá vec s Enid Lynchovou bola len úskok. Severus síce nepovedal, že hovorí v sobotu večer o nej a vždy tu bola možnosť, hoci malá, že hovoril o Enid, ale Hermiona bola ochotná toto riziko podstúpiť.

Mala v pláne zviesť Severusa Snapa.

Pondelkové ráno konečne prišlo. Prvé hodiny v práci strávila kontrolou svojich podriadených a konzultáciami jednotlivých projektov, ktoré mali práve rozbehnuté. Potom si rýchlo dala dohromady svoje poznámky a správy a ponáhľala sa do zasadacej miestnosti na pravidelné týždenné stretnutie vedúcich oddelení.

Severus vkĺzol na stoličku vedľa nej len pár sekúnd pred tým, než Herbert West, vedúci celého komplexu, začal stretnutie.

Hermiona počkala kým ich šéf začal rozprávať a potom posunula druhú šálku s kávou k Severusovej ruke, pohľad nestále upretý za vrch stola kde stál West.

Severus ticho zamrmlal poďakovanie a ona kútikom oka videla ako sa po šálke natiahol.

„S potešením Severus.“

Videla ako sa šálka na polceste k jeho ústam na chvíľu zastavila. Okrem toho si bola viac než istá, že Severus väčšinu schôdze sledoval namiesto Westa ju.

Hoci by sa s ním veľmi rada porozprávala hneď po stretnutí nebolo jej to dopriate. Nakoľko ju zavolal West cestou do laboratória s ňou diskutoval o Lyngrovovom experimente.

Obeda sa už nevedela dočkať a keď dorazila do jedálne bola mierne sklamaná, že tam Severus ešte nie je. Hoci sa stávalo zriedka, že by ju predbehol.

Poľahky vybrala sendvič s rozbífom dostatočne veľký pre oboch, usadila sa za stôl a ako čakala začala si neprítomne listovať nudnou správou.

O polhodinu neskôr Severusa stále nebolo a Hermiona začínala byť skutočne hladná. Pomaly uždibovala zo svojej časti sendviča, uvažujúc či sa nerozhodol vynechať obed, aby sa jej vyhol.

Vtom sa rozleteli dvere no vo dverách rozhodne nestál Severus obklopený tlupou kolegov. Bola to Enid.

Dúfajúc, že sa vyhne druhej žene sa Hermiona rýchlo postavila, zobrala svoje veci a rozhodla sa dojesť obed v kancelárii.

„Hermiona!“

Vzhliadla a zbadala ako sa Enid oddelila od svojich kolegov a ponáhľala sa k nej, na tvári úsmev od ucha k uchu.  

Hermiona nahodila na tvár povinný úsmev a aj ona Enid pozdravila.

„Och Hermiona, nikdy neuveríš čo sa stalo v sobotu v noci po party. Bola som doma a čakala som na telefonát  a on bol zrazu pri dverách!“ Enid k nej natiahla ľavú ruku a zakývala prsteníčkom, na ktorom sa skvel veľký diamantový prsteň. „Bolo to úplné prekvapenie, ale samozrejme som povedala áno.“

Diamantový zásnubný prsteň.

Sobota. Po party.  

Musel tam ísť potom čo odišiel odo mňa. Preto sa tak ponáhľal, potreboval ísť k nej.

„Hermiona?“ Uvedomila si, že ju Enid pozorne sleduje, obavy mierne zmazali z jej tváre predchádzajúce nadšenie. Usmiala sa a vyvinula nadľudské úsilie, aby dokázala druhej žene popriať šťastie.

„Je nádherný. Blahoželám a verím, že budete obaja šťastný.“

Enid ju natešene objala a potom sa vrátila ku svojim kolegom. Hermiona začula ako sa jeden z nich pýta na požiadanie o ruku a ona ušla skôr než začula akékoľvek detaily.

Ako mohol?

Ako ma mohol nechať si myslieť, že má o mňa záujem a ísť priamo k nej? Ako to, že nevedel, že ja ho...že ho ľúbim?

Hermiona vybehla z jedálne a ponáhľala sa k výskumnej budove, aby bola v bezpečí svojej kancelárie, kde mohla nechať prípadným slzám voľný priebeh bez toho, aby ju niekto sledoval. Jej obed ostal zabudnutý na stole.

Vtedy konečne zazrela Severusa ako sa ponáhľa úzkou cestičkou smerom k nej. Obláčiky pary, ktoré vydychoval boli jasne viditeľné v chladnom vzduchu. Zastavil sa, keď ju zbadal.

„Pri Merlinovej brade, kde máš kabát? Čo si sa zbláznila?“

Evidentne sendvič nebol jediná vec, ktorú v tej rýchlosti zabudla. Hermiona nechcela, aby videl ako veľmi ju vzala novinka o zasnúbení, preto tvrdohlavo zdvihla bradu a venovala mu grimasu, ktorá sa pramálo podobala na úsmev.

„Počula som, že by som vám mala gratulovať.“

Podišiel k nej bližšie a prstami horúčkovito rozopínal gombíky na svojom kabáte. „O čom to bľaboceš? Ako dlho si vonku takto? Okamžite ideme na ošetrovňu.“ Severus si vyzliekol kabát a prehodil jej ho cez plecia, následne pritiahol klopy k sebe, aby zadržal teplo.

„Nepreskočilo mi. Iba som sa rozprávala s Enid. Oznámila mi, že je zasnúbená. Tak blahoželám. Nezdá sa, že by si márnil čas.“

Šťavnato zanadával. „Práve naopak, premárnil som roky.“ Líca a nos mu na chladnom vzduchu sčerveneli. „Ak je Enid zasnúbená, potom predpokladám, že Claude konečne nazbieral odvahu a požiadal ju o ruku.“

Claude?

„Kto?“

„Claude je chlapík, s ktorým Enid chodí posledných desať rokov. Podľa toho čo mi povedala je to slušný chlap s dvoma dospelými deťmi. No a po myšlienke na manželstvo obaja poškuľujú zo dva roky, možno aj dlhšie.“

„Claude?“

„Claude.“

Severus sa otriasol zimou a Hermiona si uvedomila, že má jeho kabát. „Zamrzneš.“

„Ak budeme naďalej postávať na tomto mraze je to veľmi pravdepodobné.“

Hermiona by mu najradšej dala jednu po hlave. „Ty si celý čas vedel o Claudovi a nechal si ma myslieť si, že.... Prečo?“

„Pretože keby som za tebou prišiel a povedal ti, že ja Severus Snape, tvoj sarkastický profesor, som sa do teba zaľúbil tak by si sa mi vysmiala.“

Mala podozrenie. Dúfala.

Teraz však už vedela.

„Nesmiala by som sa ti. Možno by mi prišlo zle od žalúdku, ale rozhodne by som sa nesmiala.“

Časti jeho tváre, ktoré neboli červené od zimy smrteľne zbledli. Narovnal sa a o krok od nej odstúpil. „Výborne.“

Hermiona okamžite natiahla ruku, ktorou nezvierala papiere, schmatla ho za košeľu a pritiahla ho nazad k sebe.  

„Vždy keď som nervózna je mi zle od žalúdka alebo je mi na odpadnutie. Ako teraz. Som si celkom istá, že ťa ľúbim a som veľmi rada, že som nejedla obed, pretože môj žalúdok je práve teraz len uzlíček nervov.“

Severus jej z tváre odhrnul prameň vlasov a mierne sa na ňu usmial. „V kancelárii mám niečo, čo by ti na to malo zabrať. Myslíš to vážne?“

„Samozrejme. Som si celkom istá, že ak by som zjedla ten sendvič, mohla by som si ho teraz obzerať znova.“

Zavrel oči a podráždene zovrel pery. „Hermiona, chcel som vedieť, či myslíš vážne to že ma ľúbiš?“

„A ty ma ľúbiš?“

„Po tom všetkom, čo som v posledných týždňoch vyvádzal, len aby som získal tvoju pozornosť sa na to musíš pýtať? Ale pre istotu, áno ľúbim ťa.“ Objal ju oboma rukami okolo pása.

Dupla mu na nohu. „Nemám rada, keď mnou niekto manipuluje, pán Snape, ráč si to zapamätať. A teraz ma pobozkaj.“

Na tvári mu zahral nebezpečný úškrn, ale urobil ako mu prikázala. Jeho zmrznuté pery sa stretli s tými jej vo vytúženom bozku. Keď sa ich pery po chvíli oddelili, postavila sa Hermiona na špičky a prehĺbila bozk, vychutnávajú si blízkosť a pozornosť muža, ktorého milovala.

oooOOOooo

„Žiadne problémy neboli, došli sme domov v pohode a bezpečí, mami.“ Hermiona prevrátila oči. Ona a Severus ledva prešli cez prah ich spoločnej chaty, keď zazvonil telefón.

„Mami videla si nás včera, nemáš pocit, že je trocha skoro na plánovanie najbližšej návštevy?“ Zakryla rukou mikrofón  a zašepkala, „Ja som vedela, že si k nim nemal vôbec chodiť, teraz nás budú čakať každé prázdniny.“

Severus len pokrčil plecami, postavil sa za svoju manželku, rukami ju objal okolo pása a pritiahol ju pevne k svojej hrudi. Nosom sa nežne maznal s jej krkom a Hermiona prestala venovať plnú pozornosť telefonátu s mamou.

„Uhm, hm,“ súhlasila s čímkoľvek čo Monika práve hovorila a naklonila hlavu viac na stranu, aby mal Severus lepší prístup.

Jeho pery sa potulovali po jej citlivej pokožke, horúci dych ju šteklil na krku.

„Samozrejme mami, čokoľvek čo....počkaj čože?“ Hermiona sa vytrhla zo Severusovho objatia. „Mami sľúbila si mi, že nezačneš s vnúčatami až kým nebudeme pár rokov svoji, spomínaš si na to? Nie, nebude potom príliš starý!“

Očami vyslala k svojmu manželovi tiché ospravedlnenie, začínal byť totiž trochu mrzutý. „Už som ti to vysvetľovala, my čarodejníci máme dlhý život. Severus je a ešte dlho bude vo svojich najlepších rokoch..... Myslím, že slovo, ktoré hľadáš je plodný.“

Severus mierne pobledol a Hermiona sa uškrnula. Úsmev jej však zmizol z tváre, keď Monika pokračovala.

„Nie nehovorím to len preto, že stojí hneď vedľa mňa. MAMI, nie! Naozaj nepotrebujeme žiadnu z ockových špeciálnych, modrých tabletiek!“

KONIEC