Posledné slovo - Kapitola tretia

Posledné slovo

od Kalina Lea

preklad kapi

Kapitola tretia (3/6)    

Intranetovú sieť sme začali testovať v novembri. Samozrejme, že počítače neboli na každom stole ministerského zamestnanca, ale s pribúdajúcimi dňami v kalendári sa zväčšoval aj počet počítačov. Naše oddelenie bolo samozrejme prvé, aby sme mohli testovať intranet medzi sebou. Ďalším v poradí bol Arthur Weasley, spomínam si, že keď som mu dávala prvé zaškolenie samým blahom si takmer poslintal klávesnicu. Učil sa však rýchlo ako všetci nadšenci a onedlho bola moja e-mailová schránka zahltená správami od "aweasley". Marcus vytvoril môj e-mail pod prezývkou "Sparky" a dokázal tým, že jeho zmysel pre humor nie je o moc vyvinutejší než ten Harryho a Rona. Žiaden div, že spolu tak dobre vychádzali.

Na konci novembra malo už každé oddelenie minimálne jeden počítač napojený na intranet a tak Arthur požiadal Marcusa, aby začal pripájať na sieť aj ďalšie úrady a kancelárie, s ktorými potreboval byť v kontakte. Marcus postupne pracoval v budove Parlamentu, u Sv. Munga, v Azkabane a nakoniec v Bradaviciach. Práca ho plne zamestnávala a mne doma strašne chýbal, ale vždy keď pripojil k sieti ďalšie miesto, poslal mi e-mail, že je hotový a čoskoro bude doma. Bol začiatok decembra, Marcus bol v Bradaviciach už celý týždeň, keď som sa rozhodla poslať mu  e-mail, aby ho čakal v schránke len čo budú Bradavice on-line. 

Pre: me.uk

Od: sparky.uk

Dátum:  09.12.2003

Predmet: Chýbaš mi!

Ahoj! Iba som ti chcela napísať, aby si vedel ako veľmi mi chýbaš. Sľubujem, že ti *ukážem* ako veľmi len čo prekročíš prah! Plánujem večeru u mňa, OK?

Dúfam, že sa mi už čoskoro ozveš! :o)

Trvalo dva dni kým som dostala odpoveď. Musela som si ju prečítať dvakrát a stále to nedávalo zmysel.

Pre: sparky.uk

Od: me.uk

Dátum: 11.12.2003

Predmet: RE: Chýbaš mi!  

Samo sebou je dosť zlé, že musím používať túto mizernú muklovskú mašinu. Ale, že musím prijímať dementné správy, ktoré evidentne nie sú určené pre mňa je do neba volajúca drzosť. Nech už ste ktokoľvek – a podotýkam, že už len predstava človeka, ktorý sa volá 'Sparky' je odpudzujúca – dovoľujem si odmietnuť vaše pozvanie na večeru a vyjadriť zbožné želanie, aby sa nič podobné už neopakovalo.

A čo pri Merlinových fúzoch je toto :o)

Opäť som si prečítala správu a dvakrát skontrolovala adresu, keď som konečne zistila v čom je problém. Namiesto toho, aby som adresu prijímateľa pridala z adresára som ju písala ručne a nedopatrením som vynechala iniciálku Marcusovho prostredného mena. Jeho adresa bola mje.uk a ja som správu poslala na adresu me.uk, nech už to bol ktokoľvek. Netušila som kto si moju správu prečítal a ani ma to nezaujímalo, ale po niekoľkých minútach šomrania som sa rozhodla odpísať, len preto, aby som dala dotyčnej nevychovanej osobe najavo čo si o nej myslím.

Pre: me.uk

Od: sparky.uk

Dátum: 11.12.2003

Predmet: Slušné spôsoby!!!!!!!!!!

Drahý pane alebo madam:

Dobre si povšimnite predmet mojej správy. Je to očividne niečo čo vám je cudzie. Slušné spôsoby by vám totižto diktovali mi jednoducho napísať a informovať ma o mojom omyle a nie ma hneď začať urážať. Máte pravdu, pozvanie na večeru nebolo určené vám a nie som prekvapená, že vám to tak rýchlo došlo. Ak je vaše správanie v každodennom živote rovnaké ako v e-mailovej komunikácii som si istá, že dostávate skutočne zriedkakedy pozvania na večeru.

Len tak pre informáciu, prezývka ''Sparky'' je taký interný vtip medzi mnou a mojimi kolegami vzhľadom na menšiu explóziu, ktorú sme nedávno zažili. ''Sparky'' nie je moje meno a ani na túto prezývku nereagujem s výnimkou môjho pracoviska. Takže nech už je vaša predstava o mne akákoľvek, je nepochybne nesprávna. 

Záverom – a iba preto, že ste sa pýtali – toto :o) je emotikon. Keď si to obrátite o deväťdesiat stupňov je to usmievajúca sa tvár. Pre vás by však mohol byť vhodnejší tento :o(

Môžete byť v kľude už vás viac nebudem obťažovať.

Stlačila som „odoslať“ kým som si to stihla rozmyslieť, ale hneď som sa cítila detinsky. Bolo však už neskoro niečo s tým spraviť. Natiahla som sa pre zoznam zamestnancov Ministerstva a hľadala som pod písmenom E, aby som zistila kto je ten nepríjemný pisateľ. Jediný koho som poznala s iniciálami M.E. bol Marcus. Ešte som našla Millie Evangeliovú v Oddelení kontroly využívania muklovských vecí, ale akosi som si nevedela predstaviť, že niekto s menom „Millie“ by dokázal napísať tak odporný e-mail. Odložila som zoznam. Koniec koncov mi to mohlo byť jedno.

Nasledujúci deň som dostala očakávaný e-mail od Marcusa, ktorý mi oznamoval, že Bradavice sú on-line a že sa už veľmi teší na naše stretnutie u mňa doma. Usmiala som sa pri myšlienke, že sa opäť uvidím s Marcusom a tiež pri predstave Albusa Brumbála, brada prehodená cez plece, aby mu nezavadzala, nadšene ťukajúc do klávesnice a cumľajúc citrónový bonbón.

Môj úsmev však zmizol, keď som si všimla, že nasledujúca správa je od záhadného "M.E.".

Pre: sparky.uk

Od: me.uk

Dátum: 12.12.2003

Predmet: RE: Slušné spôsoby

V skutočnosti mi slušné spôsoby nie sú cudzie. Avšak používam ich vo vhodný čas a vaša prvá správa si ich uplatnenie nevyžadovala.

Len tak pre vašu informáciu som „pán“. Inštinkt mi našepkáva, že vy nie. Muži nepoužívajú také množstvo interpunkcie ako ste použili vy v prvej správe, ktorú ste mi poslali, lepšie povedané, ktorá sa omylom ocitla v mojej schránke. Ešte by ma zaujímalo či ste sa s tým nešťastným chlapíkom stretli alebo naďalej obťažujete nevinných cudzincov?   

Čo sa týka vašej prezývky, evidentne vaši spolupracovníci majú chorý zmysel pre humor; stále si myslím, že je to scestné, ale kvôli tej explózii s vami súcitím. Ja, tiež, vykonávam prácu, ktorá so sebou prináša kontakt s explóziami s depresívnou pravidelnosťou.

Vďaka za objasňujúcu informáciu o emotikonoch. Interpunkcia, ktorú ste použili bola vcelku príhodná.

Och! Ten chlap – nech už to bol ktokoľvek – ma rozzúril do nepríčetnosti. Uvedomovala som si, že som mala správu šupnúť do virtuálneho koša a zabudnúť na to, ale celý môj život bolo vo mne niečo, čo ma nútilo mať posledné slovo. A vzhľadom na to ako dlho trvala naša konverzácia som predpokladala, že dotyčný bude rovnakej povahy. Bola to výzva, nič viac. Výzva, kto bude mať posledné slovo.

Stlačila som “odpovedať“.

Marcus prišiel domov o dva dni a večer toho dňa som sa ho takmer opýtala kto je M. E.. On by to samozrejme vedel alebo stačilo, aby nazrel do svojich poznámok. V duchu som si hovorila, že sa neopýtam pretože to nie je dôležité. Nevidela som Marcusa celé mesiace a prečo by som mala márniť náš vzácny čas pohromade otázkami na odporne arogantného a nadutého chlapa, ktorého cesta sa skrížila s mojou na informačnej diaľnici (lepšie povedané chodníčku, vzhľadom na rozsah našej intranetovej siete). Dávalo to perfektný zmysel, ale vo vnútri som vedela, že to nie je skutočný dôvod prečo som sa na nič nepýtala.      

Skutočný dôvod bol, že za pár krátkych dní som sa začala tešiť na denné e-maily od M.E. a rozbúrenú krv a zvýšený tlak, ktorý nasledoval. Okrem toho, že musím mať posledné slovo je vo mne určitá časť, ktorú priťahujú neutešené či nepríjemné veci. Neviem to vysvetliť, ale ako žijúci a dýchajúci príklad by som uviedla Krivonožku. Ako inak som po príchode, do obchodu plného krásnych zvierat, mohla skončiť s Krivonožkom? Väčšinu času je odporný ešte aj ku mne a ani jeho mačací výzor nepatrí k tým atraktívnym. Ale je neuveriteľne inteligentný a vždy keď mu niečo hovorím, má na tvári výraz....akoby rozumel každému slovu. Myslím, že väčšinou je z toho znechutený, ale určite rozumie.

Tak som si užívala konverzáciu s nepríjemným cudzincom a hlavne to, že to bol cudzinec. Zaujala ma jeho poznámky o explóziách, ale priamo som sa nespýtala na akom oddelení pracuje. Napadlo ma pár oddelení, na ktorých sú explózie na dennom poriadku a niekoľko dní som trávila premýšľaním, na ktorom oddelení asi tak pracuje. Bola to len taká chvíľková zábavka, určite nie nič čím by som musela zaťažovať Marcusa. A ak by som sa Marcusa opýtala, tajomno by zmizlo a bolo by po zábave, keby sa z môjho neznámeho vykľul tučný, plešatý účtovník z Oddelenia finančných záležitostí. Nie, na druhej strane, tam nie sú v kontakte s explóziami, ale som si istá, že je vám jasné čo som chcela povedať.

V danej chvíli som bola spokojná s dennou výmenou e-mailom a svete div sa, prestali sme na seba štekať a začali sme spoznávať jeden druhého.       

Pre: me.uk

Od: sparky.uk

Dátum: 22.12.2003

Predmet: Vianočné plány

No, veľký projekt, na ktorom som pracovala posledných šesť mesiacov je takmer dokončený a tak si konečne užijem vytúženú dovolenku. Cez sviatky idem domov navštíviť rodičov a potom idem s frajerom k nim domov a prvýkrát sa stretnem s jeho rodičmi. Nie som si celkom istá, ktorá z tých návštev je viac stresujúca, ale som si istá, že sa vrátim s novým elánom pre prácu na Ministerstve. Máš ty nejaké plány na Vianoce?

V poslednom e-maily si sa pýtal či som chodila do Bradavíc, odpoveď je áno. Žiaľ môj najobľúbenejší predmet ti nepoviem. Jediný predmet, ktorý som bytostne neznášala bolo Veštenie a prestala som tam chodiť v momente ako sa dalo. Asi na rovnako som obľubovala Transfiguráciu, Čarovanie, Elixíry a Aritmanciu, hoci teraz najviac využívam Čarovanie a Aritmanciu. Obávam sa, že to čo som sa naučila na ostatných predmetoch som už pozabúdala. Ty si chodil do Bradavíc? Bolo by zábavné zistiť, že sme vlastne boli spolužiaci, však? Priznám sa, že si viac všímam ľudí, ktorých v práci míňam a premýšľam....mohol by to byť on? Alebo tento? Určite mi povieš, že som smiešna, ale stavím sa, že robíš to isté. 

Vážim si tvoj názor, ale nemôžem súhlasiť s tvojim odsúdením zahraničnej politiky Ministra Weasleyho. Nemyslím si, že jeho politika je „laxná“, je len, v jednoduchosti povedané, adresnejšia ako u predchádzajúcich dvoch ministrov. Áno, Minister znížil množstvo bystrozorov, ale zvýšil počet tréningov, ktoré musia absolvovať a niektorých obzvlášť zdatných mladých bystrozorov presunul na Oddelenie záhad. Samozrejme, netuším čo presne tam robia, ako deväťdesiat deväť percent čarodejníckej populácie, ale predpokladám, že to má niečo spoločné so získavaním informácií, aby sme neostali zaskočení ako v poslednej vojne. Teda aspoň dúfam. Stratila som vo vojne veľa priateľov a nechcem to zažiť znovu.

To je na dnes všetko. Musím sa prehrýzť dnešným dňom a konečne mi začne dovolenka. Dúfam, že prežiješ krásne Vianoce!

Pre: sparky.uk

Od: me.uk

Dátum: 22.12.2003

Predmet: RE: Vianočné plány

Vzhľadom na to, že som nikdy nenavštívil s „frajerom“ rodičov a ani „frajerových“ rodičov, naozaj netuším, ktoré z toho je viac stresujúce. Som rád, že som to nikdy nemusel zistiť. Čo sa týka plánov na Vianoce, tak v podstate nemám žiadne. Je zrejmé, že časť dňa budem pracovať, ale keďže Vianoce sú len prehnane spopularizovaný muklovský sviatok, ani mi to veľmi nevadí. Jeden z mojich kolegov – presnejšie môj priamy nadriadený – je jeden z tých typov čo sú v srdci večným dieťaťom a využíva Vianoce ako výhovorku pre svoju infantilnú fantáziu a všetko ženie, mierne povedané, do extrémov. Musím mu pozháňať nejaký darček, ale inak nemám v pláne sa zúčastňovať ničoho v súvislosti s Vianocami.

Tiež som navštevoval Bradavice, hoci v mojom prípade je to už pekných pár rokov čo som úspešne zložil MLOK-y. Môj obľúbený predmet bola Obrana proti Čiernej mágii a môj záujem o čiernu mágiu pretrval. V minulosti úzko súvisel s mojou prácou, ale to skončilo pádom Voldemorta a ukončením vojny.

Ohľadom Ministra Weasleyho som sa vyjadril nejasne. V skutočnosti mám toho chlapíka rád, čo skutočne nemôžem povedať o jeho predchodcoch a myslím si, že vo väčšine prípadov odvádza výbornú prácu. Lenže trvám na tom, že zníženie počtu bystrozorov, vycvičených k boju, je veľmi krátkozraké riešenie. Spočiatku to bude fungovať, ale potom nastane ďalšie znižovanie stavov a ďalšie a ďalšie a onedlho budeme mať nedostatok kvalitných ochrancov zákona, ale nadbytok čarodejníkov a čarodejníc, ktorí pohodlne zabudli, že Temnota je stále prítomná a jej prisluhovači len čakajú na vhodnú príležitosť. Stalo sa to v minulosti a obávam sa, že ak si nedáme pozor stane sa to aj v budúcnosti.

Ako sa zdá ty si jeden z pravých nadšencov Vianoc a tak ti želám príjemné sviatky. Ale aj tak sa nedonútim dať na koniec toho želania výkričník.       

Nuž v emaily bolo množstvo vodítiek, ale nech som sa snažila akokoľvek a nech som to kombinovala do možných aj nemožných alternatív, stále to nesedelo. Veľmi málo ľudí na Ministerstve pracovalo cez Vianoce. Bol to síce muklovský sviatok, ale na Ministerstve pracovalo veľa ľudí s muklovským pôvodom, ktorí slávili Vianoce celý život. Zvyšok zamestnancov akceptoval Vianočné sviatky a hlavne ich komerčný význam. S výnimkou niekoľkých bystrozorov bolo cez sviatky Ministerstvo ľudoprázdne. Možno bol bystrozor...súhlasili by explózie o ktorých písal a jeho obavy o budúcnosť oddelenia. Lenže o vedúcom bystrozorov sa skutočne nedalo povedať, že je to dospelák s dušou dieťaťa. Nie skrátka to nesúhlasilo.

Opäť som zanechala svoje úvahy. Takto to bolo oveľa zábavnejšie. A napriek všeobecnému názoru ja skutočne nemusím vedieť všetko.

Pokračovanie nabudúce