Pradiarska ulička - Kapitola druhá

26.12.2012 23:10

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

 

Druhá kapitola (2/8)

V práci na Ministerstve dala výpoveď. Ani o tom veľmi neuvažovala, čo pre ňu nebolo typické, ale pri Merlinovi, na Ministerstve sa samou nudou škriabala po stenách  a teraz bude môcť pracovať na elixíroch v laboratóriu a nie na malej piecke u seba v byte. Pokušenie bolo príliš veľké, hoci obnášalo prácu so Snapom. Nebol to však ten istý muž, ktorý si z nej v štvrtom ročníku uťahoval, ktorý utiekol z hradu po tom čo zabil najväčšieho čarodejníka za posledných niekoľko generácií. Bol oveľa temnejší, to áno, ale akosi viac prístupný. Už viac nežil dvojitý život, nemusel robiť, prácu, ktorú nenávidí, len aby prežil. Konečne bol slobodný.

Nasledujúci deň prišla bez pozvania. A on to nekomentoval. Pustil ju dnu a ona mu oznámila výšku svojej mzdy, kedy ju očakáva a ktoré dni bude mať voľno. Bez rečí súhlasil, podpísal zmluvu a konečne sa presunuli do laboratória, k práci. Vlasy si zopla do copu a spýtavo sa na neho zadívala.

„Elixíry, ktoré treba pripraviť sú tam. Ak budete mať nejaké otázky a vy nepochybne budete, budem priamo tu,“ oznámil jej. Ona mala robiť monotónnu prácu a Snapovi ostala všetka zábava pri experimentoch. Koniec koncov však bola jeho zamestnankyňa a tak sa pustila do práce. Oblečené mala rifle a tričko, muklovské šaty. Ako zistila na vlastnej skúsenosti bola oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa jej niekde zachytia či nebodaj zapália.

Snape si ju zaujato premeriaval.

„Čo je?“ opýtala sa konečne. Jeho zízanie ju znervózňovalo a nervozita zapríčiňovala chyby a chyby boli neakceptovateľné.

„Akurát, že už nevyzeráte ako počas štúdia v Bradaviciach.“

„Nikdy som nemala pocit, že ste m venovali viac než dve sekundy pozornosti,“ povedala trochu rozpačito.

„Je šokujúce priznať si, že už nie ste dieťa,“ odvetil.

„Nie, nie som,“ súhlasila. „Profesor bude toto tu fungovať, však?“ spýtala sa nervózne. Práve dala výpoveď a už ju nemohla vziať späť.

„Určite bude,“ uistil ju Snape. „V poslednej dobe nie som veľmi v kontakte s inými ľuďmi, tak ma musíte ospravedlniť.“ S tým sa obaja vrátili k práci.    

V čase obeda nechala elixír variť na miernom ohni a zašla do kuchyne, aby zistila čo bude dnes obedovať. Nenašla takmer nič okrem zbytkov guláša zo včera. Vzala si bundu a premiestnila sa na Priečnu ulicu, prešla do muklovského Londýna, vošla do prvého supermarketu a nakúpila potrebné zásoby.

Keď sa vrátila Snape na ňu čakal v kuchyni.

„Moja zvedavosť nado mnou vyhrala. Bol som zvedavý čo tu hore robíte. Predstavte si moje prekvapenie, keď som sem prišiel a vás nikde,“ frflal. Položila tašky na stôl a začal ich vybaľovať.

„Zdalo sa mi, že ste chudší než obvykle a teraz viem prečo je to tak. Žijete na guláši a jeho zbytkoch a tak stále dokola,“ prehodila pomedzi vybaľovanie.

„Zjem čo uvarí Molly,“ zašomral.

„Vráťte sa do práce profesor. Zavolám vás, keď bude obed hotový,“ prikázala. Nevedela, prečo ju tak irituje, že sa o seba nestará – neupratané a neusporiadané laboratórium, vyhladovanie a samota, potreboval on vlastne asistentku či domáceho škriatka? Spravila niekoľko sendvičov a dva z nich zjedla postojačky pri umývadle. Ostávalo jej len niekoľko minút, kým bude musieť pridať do elixíru ďalšiu prísadu. Zišla dolu a Snape sa odišiel najesť. Keď sa vrátil práve plnila posledné fľaštičky, ktoré dávala do debničky, aby ich mohli poslať zákazníkovi. Vyplnila objednávkový formulár svojím úhľadným rukopisom a magicky debničku zapečatila.

„Dobrá práca,“ pokúsil sa ju pochváliť a povzbudiť Snape. Nikdy predtým nemal zamestnanca. Mal len študentov, ktorých stačilo vydesiť a spravili čo chcel.

„Vďaka,“ prikývla, keď umývala kotlík a odkladala ingrediencie, ktoré už dnes nebude potrebovať.

„Obvykle doručujem objednávky na Priečnu ulicu osobne,“ dodal. „Môžete ísť so mnou, ak by ste chceli.“

Zadívala sa na neho, odhadujúc jeho motívy k takejto ponuke. „Mala by som ísť domov,“ odmietla ho jemne.

Prikývol a nezdalo sa, že by bol sklamaný. „Tak možno na budúci mesiac.“

Prikývla, vzala si svoje veci a odišla domov. 

oooOOOooo

Po niekoľkých týždňoch si Hermiona začala uvedomovať, že je pre Snapa skôr gazdiná ako asistentka. Samozrejme potreboval, aby mu niekto pomohol s prípravou elixírov, ale v piatok, keď už bola väčšina celotýždennej práce vykonaná, odišla do obchodu, aby mu doplnila chladničku a potom vydrhla dom od povaly po pivnicu. Oprala mu prádlo a poumývala všetok špinavý riad. Na konci mesiaca jej Snape dal zoznam ingrediencií.

„Čo je to?“ bola zvedavá.

„Chýbajúce ingrediencie,“ zahučal. Neobťažoval sa s celou vetou nieto nejakým vysvetlením.

„Ktorú lekáreň preferujete? Tú v Priečnej či Rokville?“

„Obe sú vyhovujúce.“ Sklenenou miešačkou miešal elixír pomaly v smere hodinových ručičiek. Sledovala jeho chrbát, len mierny pohyb lopatiek prezrádzal, že na niečom pracuje. Inak bol kompletne sústredený a neuveriteľne precízny, aj keď experiment skončil neúspechom. Hlas už mal úplne v poriadku a dokonca predal niekoľko vzoriek jej elixíru zámorským odberateľom.

„Profesor? Môžete ísť so mnou a potom sa môžeme rovno premiestniť na poradu Fénixovho rádu. Je štvrtok,“ dokončila. Takmer povedala, že môžu ísť „spolu“, ale nechcela vyslať nesprávny signál, než už bol ten signál akýkoľvek.

V tichosti dokončil miešanie, vyčistil miešačku a použil na kotlík stabilizačné kúzlo. Hermiona si pomaly zvykala na prácu na viacerých elixíroch naraz. Snape však pracoval na experimentoch a tak pracoval vždy len na jednom.

„To je....prijateľné,“ prehlásil. S úsmevom vybehla po schodoch, aby si vzala plášť. Niekedy minulý týždeň začalo snežiť a doteraz neprestalo. Nežili v oblasti, kde zvyklo snežiť, ale Hermiona predpokladala, že to súviselo s nepretržitou zimou, ktorá teraz vládla. Nepochybne aj toto bude jedna z tém, ktoré sa budú riešiť na porade. Ak to takto pôjde ďalej, tak sa z Anglicka stane neobývateľný ostrov. V kalendári totiž svietil apríl.   

Zamierili do Rokvillu, pretože tam bolo menej ľudí. Bolo zrejmé, že Snape nemá radosť, že je tak blízko Bradavíc, pretože sa stále obzeral ponad plece smerom k hradu a mračil sa. Spoločne sa brodili snehom a obaja si pritiahli plášte tesne k telu, aby sa ochránili pred dobiedzajúcim mrazom. V obchode síce horel oheň, ale aj tak tam bola zima. Rýchlo zhromažďovali potrebné ingrediencie, aby sa čo najskôr mohli premiestniť na Grimmaldovo námestie č. 12, kde bude teplé jedlo a dostatok kozubov s rozloženým ohňom. Snape jej ukázal, od ktorých výrobcov má nakupovať v budúcnosti a Hermiona sa snažila zapamätať si jednotlivé informácie.

Konečne sa premiestnili späť do domu na Pradiarskej uličke, odložili ingrediencie a obaja naraz sa zväčšeným krbom odletaxovali na stretnutie. Snape hodil do ohňa zelený prášok a vyriekol požadovanú adresu. Hermiona ucítila známe trhnutie a inštinktívne sa chytila Snapovho lakťa, aby nestratila rovnováhu. O Hermione sa dalo povedať veľa vecí, ale rozhodne sa nedalo povedať, že by elegantne cestovala krbom. Obvykle skončila pokrytá sadzami a popolom od hlavy k päte a sem tam pristála na zemi, namiesto nohami, zadkom. Zatvorila oči, aby nevidela všetky krby, cez ktoré cestovali, jej žalúdku to totiž nerobilo dobre. Konečne začali spomaľovať až pristáli v krbe na Grimmaldovom námestí. Dopadli nohami tvrdo na zem, až jej cvakli zuby, ale ostali stáť. Opatrne otvorila oči a zistila, že ju Snape pozoruje.

„Už sa môžete pustiť,“ precedil. Zahanbená sa ho rýchlo pustila. Stáli v obývačke plnej ľudí, ktorí so záujmom sledovali ich príchod. Hermiona sa zamestnala oprašovaním popola z oblečenia a miernej úprave vlasov. Snape bez váhania vykročil do kuchyne pravdepodobne kvôli šálke čaju, pil ho tak často ako Hermiona. Obaja preferovali čierne čaje, aj preto v kuchyni domu na Pradiarskej uličke vždy na sporáku stála kanvica práve s takýmto čajom. Molly na rozdiel od nich obľubovala ovocné čaje a tak sa Snape asi rozhodne radšej pre kávu.

„Hermiona,“ pozdravil ju Ron a podišiel k nej, nakoľko predstavenie  už skončilo.

„Ahoj, Ronald,“ odvetila, zrazu na smrť unavená. Rozopla si sponu na plášti a prevesila si ťažkú látku cez ruku. Ron a Harry boli obaja veľmi rozladení, keď dala výpoveď na Ministerstve a začala pracovať pre Snapa. Harry na ňu rovných päť minút reval a Ron očervenel v tvári ako prezretá paradajka. To sa mu stávalo vždy, keď sa nedokázal s niečím vysporiadať. Obaja vinili Snapa z mnohých vecí, Brumbálova smrť bola len špička ľadovca. Podľa Harryho by pre Brumbála bola lepšia dlhá bolestivá smrť, než vražda rukou Severusa Snapa. Nakoniec im Hermiona odporučila nech si obaja trhnú nohou a veci sa pomaly pomaličky začali vracať do normálu.           

 „Takže teraz  budete na porady prichádzať spoločne?“ chladne sa spýtal Ron.

„Prišli sme z práce,“ odvetila. Takmer videla ako sa Ronovi krútia v hlave kolieska v snahe rozhodnúť sa čo povedať ďalej. Zachránila ho Molly, ktorá všetkých volala na večeru. Hermiona v rýchlosti prehodila svoj plášť na vešiak cez Snapov plášť. Potom vošla do kuchyne, kde sa dav ľudí zhromažďoval okolo stola, aby si naplnil taniere a následne našiel voľnú stoličku. Hermiona sa zdržala v kuchyni, v ľavej ruke mala plný tanier a pravou šmátrala v poličke, aby našla šálku na kávu.

„Tu,“ zavrčal Snape a podal jej šálku plnú horúcej kávy. Hermiona si ju vzala s neveriacim pohľadom.

„Ďakujem profesor,“ povedala a odpila si malý dúšok. Presne ako ju mala rada. Len pokrčil plecami a s plným tanierom v rukách odkráčal, aby sa najedol v súkromí. Sledovala ako odchádza a bola potešená, že jej tento temný a zatrpknutý muž venuje aspoň minimálnu pozornosť. Počkala kým sa kuchyňa uvoľnila, usadila sa k stolu a v tichosti jedla. Jedným uchom počúvala rôzne diskusie, zatiaľ čo jedla a uchlipkávala kávu. Len čo dojedla začala spratávať zo stola, aby tu bol priestor, keď začne porada. Po chvíli sa k nej pridala Ginny a spoločne umývali riad. Kým skončili zaplnila sa kuchyňa ostatnými a začala porada. Prvou témou bolo samozrejme mrazivé počasie vonku.

„Čo tak použiť ohrievacie kúzla? Roztopiť sneh je predsa takto jednoduché,“ lúskol prstami Ron a rozvalil sa na stoličke až balansovala len na zadných dvoch nohách.

„Muklovia predsa nemôžu používať kúzla,“ schladila ho Ginny a dala mu jednu po hlave.

„Muklovia umierajú na podchladenie,“ pípla Hermiona smutne. „Bezdomovci nemajú v noci, v tom mraze šancu.“

„Vieme, že časť tohto majú na svedomí dementori a zajtra ráno tím bystrozorov napadne ich hniezdo, čo by nám malo poskytnúť čas, aby sme zistili ďalší dôvod súčasnej zimy,“ oznámila Tonksová.

Konverzácia ešte chvíľu pokračovala. Hermiona počúvla na pol ucha zahĺbená do vlastných myšlienok. Prebrala sa až keď sa ľudia začali dvíhať k odchodu. Porada na dnes skončila. Rozlúčila sa a ponáhľala sa nájsť svoj plášť. Snape, už oblečený,  stál v hale vedľa vešiaka a v rukách držal jej plášť.    

 „Musel som vziať váš, aby som sa dostal k svojmu,“ povedal a podal jej ho.

„Vďaka,“ odvetila a rýchlo si ho prehodila cez plecia. „Uvidíme sa zajtra.“ Prikývol a odletaxoval sa domov. Hermiona vyšla pred dvere a premiestnila sa. V jej byte bola tma a príšerná zima. Rýchlo sa prezliekla do flanelového pyžama a zvýšila teplotu na termostate. Ako sa zdalo čím viac zútulnila Snapov dom na Pradiarskej uličke o to viac zanedbaný bol jej byt. Obvykle odchádzala do práce skoro ráno a vracala sa neskoro večer. V chladničke nebolo žiadne jedlo a bola rada, že dokáže vyčistiť oblečenie mágiou, pretože muklovský spôsob vyžadoval čas, ktorý nemala. V duchu si prisľúbila, že cez víkend ostane doma a popracuje na zútulnení vlastného domova.  Jediné čo našla v kuchyni bola voda a sáčok čaju. Spravila si šálku a potom sa už ponáhľala do postele.

Ráno zapla rádio a chystala sa na Pradiarsku uličku. Väčšina škôl v okolí bolo kvôli víchrici zatvorených. Stačil jej jeden pohľad z okna a nepochybovala o pádnosti daného rozhodnutia. Kvôli hustému sneženiu ani nevidela na budovy, ktoré boli cez ulicu. Bola šťastná, že bystrozori dnes napadnú hniezdo dementorov, skutočne už mala snehu plné zuby. Navliekla na seba vrstvy a vrstvy oblečenia a spravila niečo čo hrubo porušovalo jej zmysel pre slušné spôsoby. Premiestnila sa priamo do Snapovej predsiene.

„Slečna Grangerová, aké neočakávané,“ prehovoril Snape, v hlase sa mu ozývalo skutočné prekvapenie.

„Vonku je odporne zima,“ zavrčala. „Choďte si postáť pred dvere.“

„Nemusíte na mňa hneď štekať,“ odbil ju. „V kuchyni  je čaj a ja idem do laboratória pracovať.“

„Bežte,“ zašomrala. Dnes jej práca pozostávala hlavne z vypĺňania malých etikiet. Snape robil všetko ručne a hoci mal vlastný biznis, nemala jeho firma žiadny názov ani len logo. Etiketa bola biela a na nej bol len názov elixíru. Nič pútavé, čo by prilákalo pozornosť zákazníka.

Naplnila si šálku čajom a pobrala sa dolu, aby začala s nudnou a monotónnou prácou. Práve v takýchto chvíľach si želala, aby čarodejníci neboli tak príšerne staromódni. Čo by teraz dala za písací stroj ani nehovoria, čo za počítač. Dokázala síce písať rýchlo, ale musela písať s brkom a celkom maličkými písmenami a tak ju po chvíli začala bolieť ruka. Podráždene zaškrípala zubami. Posadila sa na stoličku a plesla šálku s čajom na stôl tak tvrdo, že čaj vyšplechol. Nevenovala tomu pozornosť. Namočila brko v kalamári a začala vyplňovať formuláre, tlačila hrot brka tak silno, že na niektorých miestach pretrhla tenký pergamen.      

 „Slečna Grangerová nemohol som si nevšimnúť, že ste dnes nejaká podráždená,“ prehovoril Snape a podišiel k nej. „Prečo?“

„Som v pohode,“ odbila ho tichým zavrčaním. „Čo sa vôbec staráte?“

„Pretože musím pracovať v rovnakej miestnosti ako vy a preferujem viac vaše mlčanie ako toto zúrivé brblanie,“ dodal jedovato.

„Nuž vy ste šéf, pošlite ma domov,“ odvrkla.

„Slečna Grangerová,“ pošúchal si koreň nosa. „Ste mimoriadne kompetentná a ja nemám v pláne vás čo i len na jeden deň postrádať.“

„Páni to bol skoro kompliment,“ zdvihla prekvapene hlavu. „Ospravedlňujem sa nie je to vaša vina, mám len blbú náladu. Som unavená zo snehu, som unavená zo zimy, som unavená z toho, že si moji priatelia myslia, že mi šibe, pretože som vzala prácu, ktorá ma baví a mám šéfa, ktorého aj rešpektujem.“ Položila brko na stôl a zadívala sa mu do očí.

„Je mi to jasné,“ pokúval hlavou. „Slečna Grangerová nerobil by som si starosti s názormi  vašich priateľov. Minulosť mi dá za pravdu, že len málokedy majú pravdu.“

„To ma malo upokojiť?“ spýtala sa a on len pokrčil plecami. „Nuž, ale aj tak som s vami chcela hovoriť o etiketách,“ dodala.

„Čo je s nimi? Vyprchalo lepiace kúzlo?“ reagoval okamžite.

„Ide skôr o to, že sú fádne. Mali by ste na nich mať meno firmy, niečo čo by upútalo pozornosť. Bude vám vadiť ak prídem s niekoľkými návrhmi?“

„Spravte ako myslíte,“ zašomral a keďže ho rozhovor začal nudiť, vrátil sa k práci. „Slečna Grangerová,“ prehodil ešte ponad plece.

„Áno?“

„Žiadne levy.“

Pobavene sa uškrnula.  

Pokračovanie nabudúce...

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode