Pradiarska ulička - Kapitola prvá

24.12.2012 00:01

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

 

Prvá kapitola (1/8)

Čarodejnícky svet bol malý. Hoci Hermiona Grangerová vyrástla zo školský lavíc, spromovala a opustila Bradavice, stále ju obklopovali tí istí ľudia – jej spolužiaci a profesori. Nechcela pracovať na Ministerstve, ale vojna všetko skomplikovala a tak vzala prvú prácu, ktorá sa jej ponúkala. Teraz bola asistentka sekretárky ministra Brouska, to znamená, že organizovala papiera a pripomínala ministrovej sekretárke dôležité stretnutia. Bolo to príšerné mrhanie jej mozgových kapacít a talentu, ale bola to práca a navyše veľmi dobre platená. Okrem toho mala veľa voľného času, ktorý mohla venovať svojim vlastným projektom a práci pre Fénixov rád.

V poslednom čase sa zriedkakedy dostala domov. Samozrejme, že jej rodina chýbala, ale už sa v Muklovskom svete necítila doma. A vždy keď sa rozprávala s mamkou tak sa cítila úplne neschopná, pretože nemala frajera ani manžela nieto deti. Mala dvadsať päť rokov, bola dospelá, ale stále príliš mladá. Necítila sa na to, mať a vychovávať deti. Okrem toho už v princípe nesúhlasila s myšlienkou priviesť deti do sveta zmietaného vojnou.

Molly Weasleyová ju pozývala do Brlohu každú nedeľu na večeru, sem tam šla. Štvrtkové večery boli vyhradené návšteve Harryho (predtým Siriusovho) domu a poradám Fénixovho rádu. Sobotné noci trávila vo svojom byte v Londýne a vytvárala nové kúzla, kliatby a jej najobľúbenejšie elixíry. Ako však túžila po práci, ktorá by ju napĺňala! Chcela ísť študovať na univerzitu a získať titul v čomkoľvek! Najradšej však v obore elixírov. Potom by si vybavila učenie u Majstra elixírov. Zatiaľ však odmietla opustiť Londýn, Fénixov rád, Harryho. Neodíde skôr než bude o osude ich všetkých definitívne rozhodnuté. Tak jediné čo mohla robiť, bolo čítať knihy, najnovšie vedecké publikácie a s takto získanými poznatkami následne experimentovať.

Vo štvrtok išla na Grimmaldovo námestie priamo z Ministerstva. Na sebe mala stále kostým, cezeň prehodený námornícky modrý habit a ťažký zimný plášť. Vonku bola totiž zima, v posledných dvoch rokoch bola zima dokonca aj v letných mesiacoch. Časť toho bol dôsledok nadmerného množstva dementorov (Voldemortovej armády), ale vplyv na počasie malo aj niečo iné. Nik si však nebol istý čo. Hermiona tomu hovorila Narnijský fenomén (večná zima a žiadne Vianoce), ale tento svoj postreh si nechala pre seba.      

Dnes bolo nepríjemne chladno a vlhko a hoci prestalo pršať už pred hodnou chvíľou jej topánky sa aj tak zabárali do premočeného trávnika pred Harryho vchodovými dverami. Potichu otvorila dvere, aby neprebudila obraz pani Blackovej. Remus tento problém čiastočne vyriešil, keď pred obraz kúzlom upevnil špeciálnu zábranu, ktorá tlmila výkriky. Takže jediné čo bolo počuť bolo nezrozumiteľné mumlanie. Opatrne vošla dnu, ale počula len tiché chrápanie. S úsmevom zavesila premočený plášť na vešiak a prešla do kuchyne, kde bolo z celého domu najteplejšie. Bola tu skoro, ako obvykle, ale nemalo zmysel chodiť na hodinu domov a potom sa premiestniť sem. Vyhrnula si rukávy a nahliadla do chladiaceho boxu, hľadajúc niečo z čoho by mohla spraviť večeru, aby všetci ostatní mohli zjesť niečo teplé a chutné, keď prídu unavení, mokrí a premrznutí z vonku. Našla moriaka, ktorého sem pravdepodobne doniesla minulý týždeň Molly. Ona najčastejšie zásobovala kuchyňu, nakoľko si potrpela na dobré jedlo. Hermiona moriaka rozmrazila jednoduchým kúzlom a šupla ho do rúry. Molly ho dopečie a dochutí len čo sa objaví. Našťastie pre Hermionu ona mala na starosti len úvodnú fázu, výsledná chuť bola plne v Mollynej réžii.

Vyšla na poschodie, aby zistila či je tu niekto okrem nej. Harry ostával väčšinu času v Bradaviciach. Vždy to bol pre neho skutočný domov a riaditeľka McGonagallová mu už pred rokmi prenechala jednu z izieb na stálo. Poschodie rovnako ako spodok domu bolo prázdne. Zišla do haly a založila oheň v krbe potom sa pobrala do knižnice urobiť to isté.

„Slečna Grangerová,“ privítal ju tichý, chrapľavý hlas. Stálo ju veľa sebazaprenia, aby nedala najavo ako ju vydesil.

„Profesor, nevedela som, že je tu niekto okrem mňa,“ prehovorila. Vysoký, tmavovlasý profesor sedel v ošúchanom kresle a na kolenách mal otvorenú knihu. Hoci na čítanie bola príliš veľká tma a oheň v krbe nehorel. V poslednom čase, hlavne po smrti Brumbála, bol Snape ešte utiahnutejší a samotárskejší. Po jeho vražde ušiel a bol preč viac než mesiac, keď fénix Fawkes priniesol Harrymu list, v ktorom ho Brumbál žiadal, aby neobviňoval Snapa, pretože by aj tak zomrel na následky požitia jedovatej tekutiny, ktorá chránila viteál. Snape mu ušetril dlhé mesiace mučivých bolestí a navyše zachránil Draca Malfoya. Harry neochotne ukázal list Ministerstvu a to ešte neochotnejšie uznalo, že Snape nepatrí do Azkabanu. Jeho zásluhy však nikdy nebudú ocenené Merlinovým  radom.     

Keď sa konečne vrátil bol takmer nemý. Výsledok neodvolateľnej kliatby (teda zatiaľ), ktorú mu na rozlúčku venoval Lucius Malfoy, ktorý ušiel z Azkabanu. Hermiona mala pocit, že Azkaban je pre smrtijedov len oddychová stanica, nakoľko odtiaľ utekali akoby to ani nebolo väzenie. Snapovo postavenie špióna bolo prezradené a Malfoy ho preklial a zanechal takmer bez hlasu. 

Hermiona už dlhšiu dobu pracovala na elixíre, ktorý by zvrátil pôsobenie kliatby. Bola si istá, že Snape by dokázal vytvoriť vhodný elixír oveľa rýchlejšie, ale jednoducho to odmietal. Po roku ho McGonagallová požiadala, aby sa vrátil na svoj profesorský post, ale on odmietol a žil ako pustovník v dome na Pradiarskej uličke. Dnes však bola v Hermioninej taške fľaštička, ktorá, ako dúfala, vyrieši jeho hlasový problém.

„Ako vidíte tak je,“ zašepkal sarkasticky. Len prevrátila očami, typický Snape.

„Poďte so mnou do kuchyne, prosím. Mám niečo, čo vám chcem ukázať,“ dodala a rukou mávla k dverám knižnice.

„Nie,“ zavrčal a zadíval sa na knihu.

„Áno,“ trvala na svojom a nenechala sa odbiť jeho nezáujmom. „Prosím,“ dodala. Zriedkakedy sa spolu rozprávali a tak jej súčasné správanie bolo pre neho natoľko podivné, že sa nakoniec podvolil a nasledoval ju do kuchyne. Posadil sa a zvedavo sledoval ako sa prehrabáva vo svojej koženej brašni, až kým nenašla fľaštičku s perleťovou tekutinou. Podala mu ju.

„Elixír?“ zavrčal.

„Myslím si, že to pomôže vášmu hlasu,“ odvetila opatrne, obávala sa, že sa na ňu nahnevá. Pchala nos tam kam nemala, pretože on ju o pomoc nežiadal.

„Dúfam, že nečakáte, že tento váš malý experiment dobrovoľne otestujem?“ spýtal sa naštvane a položil elixír na stôl. Toto bola lepšia reakcia než čakala (žiadne rozbité sklo či nadávky). Posadila sa naproti nemu a pokračovala vo vysvetľovaní.     

 „V skutočnosti je to sprej,“ spresnila, odkryla strieborný vrchnák a ukázala mu rozprašovač. „Predpokladala som, že tekutina by mohla ešte viac poškodiť alebo úplne zničiť vaše hlasivky, preto práve sprej by mal byť vhodným riešením. Verím, že to bude fungovať. A nie nedúfala som, že to budete hneď skúšať, ale doniesla som svoje poznámky, aby ste si ich mohli preštudovať a v prípade potreby ten elixír vylepšiť.“ Podala mu malý čierny zošit, ktorý obsahoval jej poznámky. Otvorila ho na patričnej strane a potisla smerom k nemu. Síce sa mračil, ale skúmal zošit dobrých päť minút, kým ona sa venoval moriakovi v rúre. Prekvapene sledovala ako začal listovať zošitom a študovať aj iné jej experimenty. Jazyk ju svrbel túžbou spýtať sa na jeho názor, ale ovládla sa a ostala ticho.

Hermiona nadskočia, keď sa rozleteli dvere a do domu vošla väčšina Weasleyovcov. Všetci okrem Percyho, samozrejme, tiež Charlieho, ktorý bol momentálne v Rumunsku a Billa, ktorý príde ako obvykle neskôr. Dala variť vodu, aby mohla spraviť čaj. Snape jej zošit zavrel a nechal ho ležať na stole. Videla ako si elixír strčil do vrecka, skôr než zmizol na poschodie, evidentne nemal záujem zhovárať sa s Weasleyovcami. Harry vyšiel z krbu o pár minút neskoršie a po ňom sa postupne trúsili aj ostatní. Akurát včas na večeru a poradu.

Kým sa dostala do svojho bytu bola takmer polnoc. Padala únavou, ale mala skvelý pocit z dobre vykonanej práce. Druhý deň jej do práce zúbožená hnedá sova priniesla list. Pristála na vysokom štóse pergamenov, ktoré sa práve chystala rozposlať jednotlivým oddeleniam. Odviazala jej list z nohy a sova, nečakajúc na odpoveď, okamžite odletela. Evidentne to bola pošta zvonku, v rámci Ministerstva sa sovy prestali používať už pred rokmi. Zvedavo odrolovala pergamen. Rukopis bol viac než povedomý a o to viac prekvapujúci.

„Slečna Grangerová,

príďte v sobotu o 11:30 do môjho domu na Pradiarskej uličke. Verím, že viete kde to je, prineste so sebou svoje poznámky.

S. Snape“ 

On ju pozval k sebe domov? Vedela dobre, kde býva. Raz, v lete po skončení šiesteho ročníka, tam šli spolu s Harrym. Z tónu Snapovho listu bolo zrejmé, že o tom vie. Možno jej elixír fungoval. Bola príliš zvedavá, aby odmietla Snapovu pozvánku či skôr príkaz. Keďže sova odletela hneď po doručení listu predpokladala, že jej mlčanie bude Snape považovať za súhlas.

V sobotu ráno prišla o desať minút skôr ako bolo jej zvykom. Bola nervózna, ale nie vystrašená. Zdvihla mosadzné klopadlo a nechala ho dopadnúť na dvere. Čakala iba chvíľu než sa otvorili dvere a Snape jej škrobene poďakoval, že prišla.

„Váš hlas znie oveľa lepšie!“ vykríkla prekvapene. Nebol ešte úplne v poriadku, ale bolestivo znejúce chrapčanie zmizlo.

„To vás tak prekvapuje, že váš sprej fungoval?“ spýtal sa.

„Skôr to, že ste ho použili,“ odpovedala po pravde. Stáli v zaprášenej a evidentne zanedbanej obývačke. „Prečo som tu, pane?“ opýtala sa po chvíli ticha.

„Kvôli práci,“ odvetil. „Máte so sebou svoje poznámky?“

„Na elixíroch? Spoločne?“

„Na čom inom by sme my dvaja tak mohli spolupracovať?“ zavrčal netrpezlivo.

„To len, že som prekvapená a polichotená,“ poponáhľala sa s odpoveďou. „Žiaľ, nie každý deň sa mi naskytne možnosť pracovať s skúseným Majstrom elixírov.“

„Pracujem ako nezávislý dodávateľ,“ pokračoval, ignorujúc jej kompliment. „Pripravujem elixíry pre Sv. Munga, rôzne lekárne, súkromné spoločnosti a na rovinu povedané potrebujem asistentku.“

„A tak ste si pomysleli, že mi prikážete sem prísť akoby som stále bola vaša študentka a vy ste mi dal trest? To ste sa nemoholi normálne opýtať?“   

 „Pýtam sa vás teraz. Mimo toho, veď ste nemuseli prísť,“ zašomral.

„A hľa tu som,“ napodobnila jeho sarkastickú poznámku, ktorou ju počastoval pred dvoma dňami v knižnici na Grimmaldovom námestí. Zdalo sa, že už jej pozvanie ľutuje, ale aj napriek tomu jej pokynul, aby ho nasledovala. Odviedol ju ku schodom a vykročil po tých, čo viedli dole. Zišli do laboratória, kde bublalo niekoľko kotlíkov. Laboratórium nebolo tak úzkostlivo usporiadané ako by čakala alebo ako bolo to v Bradaviciach, ale predpokladala, že ako sám priznal, od toľkej práce nevie kde mu hlava stojí. „To mi neponúknete ani len čaj?“ spýtala sa znepokojene. V laboratóriu bolo totiž minimálne o desať stupňov chladnejšie. Sťažka si povzdychol a ukázal na malý kotlík s naberačkou v rohu a Hermiona sa uškrnula. Čaj! V laboratóriu! Absolútne neakceptovateľné a predsa tu bol. Naplnila hrnček pre seba a milostivo jeden aj pre neho.

Rozhliadla sa dookola a hrnček jej zatiaľ zahrieval skrehnuté prsty. Zopár elixírov dokázala identifikovať väčšinu však nie. Na poličke zbadala aj ten svoj, pýchou o pár centimetrov povyrástla. Možno ho Snape vylepší, ale základ bude jej.

„Mali by sme začať pekne po poriadku,“ povedal. „Na policiach na tamtej stene je môj základný sortiment, ktorý dodávam odberateľom každý mesiac. Na stole sú objednávky špeciálne na žiadosť a toto,“ rukou ukázal na jej elixír, „je polica s experimentmi.“ Prikývla. Stolík uprostred laboratória obsahoval jeho početné no zatiaľ veľmi chaoticky usporiadané poznámky. Tu zložila svoj čierny zošit. „Ingrediencie sú v špajzy,“ dodal. „Okrem tohto tu ešte každý mesiac pripravujem Protivlkodlačí elixír,“ doplnil so zavrčaním.

„A mňa potrebujete...?“ nechala koniec vety otvorený.

„Potrebujem kompetentný pár rúk,“ zareagoval. „Dám vám rovnaký plat ako máte na Ministerstve.“

„Vy chcete, aby som skončila v práci!“ vyhŕkla. To bolo nečakané. Myslela si, že bude chcieť, aby k nemu chodila raz - dva krát do týždňa, ale keď sa rozhliadla dookola tak niekoho vážne potreboval a to súrne. Hlavne ak mal v pláne svoj nezávislý biznis rozšíriť. „Nie som si istá, že...“

„Nerozhodujte sa dnes,“ prerušil ju. „Som však presvedčený, že je vás na Ministerstve škoda  a ponúkam vám bezpečný spôsob ako odtiaľ zdrhnúť,“ doplnil. Nebola si istá, že by použila práve slovo bezpečný, ale...    

 „Budem o tom uvažovať,“ súhlasila. „Ale ak tu mám pracovať, tak musíme zmeniť zopár vecí.“ Pobledol, zaškrípal zubami a evidentne si nechal niekoľko sarkastických poznámok pre seba. „Mala som na mysli, že tu treba upratať a zišiel by sa prepracovanejší organizačný systém a čo to jedlo v laboratóriu profesor? To rozhodne nie je múdra myšlienka.“

Prikývol a viditeľne si oddýchol. „Idem hore, keď skončíte dajte mi vedieť.“

Jej prvou reakciou bolo pobúrenie, ale rozhodla sa, že pre tento krát ho nechá odísť. Na upratovanie postačí niekoľko jednoduchých kúziel a vytvorenie lepšieho organizačného systému bude jednoduchšie, keď jej niekto nebude stále nakúkať ponad plece. Hlavne, keď si chcela podrobne preštudovať jeho poznámky, on tie jej už videl.

O niekoľko hodín neskôr, vyšla po schodoch do obývačky.

„Skončila som profesor,“ povedala. Sedel v hale a čítal, ako sa zdalo bola to aj jeho obľúbená kratochvíľa.

„V kuchyni je guláš. Najedzte sa kým pôjdete domov,“ usmernil ju. V dome sa vznášala príjemná vôňa duseného mäsa a zeleniny a tak bez váhania zamierila do kuchyne, kde bola pre ňu na stole nachystaná miska a príbor. Očakával, že sa naje sama v kuchyni, ale ona si nabrala jedlo do misky a vrátila sa k nemu do haly, pričom sa usadila na pohovku, čo najbližšie ku kozubu. Venoval jej pohľad, ale nepovedal nič. Guláš bol prekvapivo dobrý, ale varenie bolo v mnohom ako pripravovanie elixírov a v tom bol Snape majstrom.

„Nemyslel som si, že prídete,“ prehovoril, keď vstala, aby odniesla prázdnu misku do umývadla v kuchyni. Môže ju umyť neskôr, keď bude chcieť.

„Nanešťastie stále mám taký blbý zvyk spraviť čo mi poviete,“ priznala. „Plus mám taký hlúpy pocit, že tak skoro sa ho nezbavím.“ Po tomto prehlásení sa len uškrnul a vyprevadil ju ku dverám.

„Pekný zvyšok dňa slečna Grangerová,“ povedal.

„Aj vám profesor,“ odvetila a premiestnila sa domov. Snape zišiel do laboratória, aby zistil čo tam spravila a s výsledkom bol viac než spokojný.    

Pokračovanie nabudúce...

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode