Pradiarska ulička - Kapitola siedma

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

Siedma kapitola (7/8)

V pondelok ráno nervózne postávala pred dverami domu na Pradiarskej uličke. Nevedela ako sa má správať, ani čo má očakávať. Nakoniec vošla, zavesila plášť ako obvykle a vošla do kuchyne, aby postavila vodu na čaj. Ako vždy. Keď zovrela, nakládla všetko na podnos a zniesla to dolu do laboratória. Obvykle netolerovala v laboratóriu žiadne jedlo a nápoje, ale pondelkové rána boli výnimkou, ktorá, ako sa hovorí, potvrdzuje pravidlo.

Snape už bol v labáku a vyzeral, nuž, strhane.

„Severus?“ oslovila ho a položila podnos na stôl mimo pracovnej plochy.

„Dobre, že si tu,“ odvetil. „Pracujem.“

„Na čom?“ podišla bližšie k stolu. Na ňom bublalo šesť kotlíkov, každý z iného materiálu. Druhý stôl bol zavalený pergamenmi, brkami a atramentom.

„Elixír na ovládanie počasia - Elixír bielej mágie a tak podobne.“ Na stole, ktorý používali na prípravu prísad videla ampulku s jednorožcovou krvou. Bola takmer prázdna.

„Ako dlho už tu si?“ opýtala sa.

„Od soboty večera,“ zahučal.

„Dobre,“ odvetila a snažila sa nedať najavo prekvapenie. „Myslím, že je najvyšší čas na prestávku.“ Šaty mal pokrčené, vlasy ešte mastnejšie než obvykle a zdalo sa, že sa od piatku neholil. „A sprchu,“ dodala.

„Nie som unavený,“ odvrkol.

„Iste si na smrť vyčerpaný,“ pokývala hlavou. „Poď hore, spravím ti raňajky.“

„Dobre, len ti ukážem čo som už spravil,“ mumlal.    

 „Ukážeš mi to,“ sľúbila. „Ale teraz pekne použijeme stabilizačné kúzlo.“ Veľmi s ňou nesúhlasil, ale neprotestoval, keď kúzlo použila na všetky kotlíky a postrčila ho ku schodom. S podnosom ho nasledovala. V kuchyni mu naliala šálku kamilkového čaju. Keď si konečne sadol tak začal rapídne odchádzať. Rýchlo mu pripravila misku ovsenej kaše s medom, ktorú hladne zhltol. „Teraz si choď pospať,“ nakázala jemne. Zdalo sa, že chce protestovať. „Zobudím ťa za pár hodín,“ sľúbila.

„Okej,“ súhlasil. Odišiel do izby a zavrel za sebou dvere. Prečítala si Denného veštca a vypila šálku čaju. Zakrúžkovala niekoľko realitných inzerátov. Hľadala vhodné priestory, keby sa rozhodli presunúť firmu preč zo Snapovho domu. Objednávky prichádzali oveľa rýchlejšie a v najbližšej dobe bude musieť pracovať, aspoň pár hodín, aj v sobotu, aby všetko stihla. Ak by rozšírili priestory, museli by zvýšiť aj počet zamestnancov. Lenže tiež vedela, že Snape dobrovoľne ďalšieho človeka nezamestná.

Dopila čaj a pobrala sa do laboratória, aby začala s vlastnou prácou a tiež, aby poupratovala neporiadok. Vzala do rúk jeden z pergamenov popísaný jeho nezameniteľným rukopisom. Zaujatá sa pokúsila usporiadať jeho poznámky chronologicky, aby si mohla prečítať jeho záznamy od začiatku do konca. Bolo fascinujúce sledovať ako pracuje jeho myseľ – elixíry boli vynikajúce, hoci niektoré kroky boli príliš komplexné, aby ich pochopila. Keď sa zobudí budú mať kopec vecí k diskusii.

Na obed spravila dva sendviče a jeden zaniesla do Snapovej spálne. Otvorila dvere a našla ho rozvaleného na posteli. Ani sa len nenamáhal s vyzliekaním. Nechala mu sendvič na nočnom stolíku a nechala ho spať ďalej. Večer dokončovala posledné papiere, keď sa na schodoch ozvali kroky. Vyzeral oveľa lepšie, oddýchnutý, osprchovaný a oholený.

„Ahoj,“ pozdravila ho. „Je ti lepšie?“

„Trochu,“ prikývol. „Myslel som, že ma zobudíš.“

„Chcela som,“ povedala. „Ale zdalo sa, že spánok potrebuješ viac než čokoľvek iné. Prečítala som si tvoje poznámky.“   

 „A?“ opáčil.

„Je to fascinujúce. Prejdeš to so mnou ešte raz?“

„Iste,“ súhlasil. Posadili sa k stolu. „Najprv som ako základ použil sneh. Uvedomil som si, že keď je počasie abnormálne vďaka mágii, tak zvyškové stopy tejto mágie by mali byť v snehu.“

„To dáva zmysel,“ prikývla.

„Sneh sa roztopil a reagoval veľmi silne a abnormálne takmer na všetko. Tu som začal. Keď som zistil čo spôsobuje tieto reakcie nemohol som prestať, až kým som nenašiel elixír, ktorý to dokáže zvrátiť.“

„Ale aj tak, toľko hodín,“ pokrútila hlavou. „Musíš sa o seba viac starať.“

„Na to tu mám teba,“ mávol rukou. Z neznámeho dôvodu táto poznámka u nej vyvolala úsmev a nie hnev. Jedna jej časť sa s radosťou starala o Severusa Snapa, starala by sa o kohokoľvek, ale predsa.... Páčilo sa jej, že je potrebná a oveľa viac sa jej páčilo, že je chcená.

„Povedz mi zvyšok,“ vyzvala ho a naklonila sa bližšie k nemu. V nasledujúcich hodinách prešli jeho poznámky a rôzne nápady ako vyriešiť efekt Narnie. Vo štvrtok to prednesú na porade Rádu.

Hermiona sa chystala na odchod, keď ju zastavila ruka na jej pleci.

„Ďakujem,“ prehovoril Snape.

„Za čo?“ opýtala sa.

„Že sa o mňa staráš,“ odvetil. 

 „Mňa to teší,“ odvetila. „Dobrú noc.“

Dobrú noc,“ odpovedal. V mäkkej žiare ohňa pôsobil uvoľnene. Odísť bol pre Hermionu takmer nadľudský úkon.

oooOOOooo

Utorok bol deň papierovania a vyplňovania formulárov.

„Musíme zvýšiť ceny,“ povedala zrazu Hermiona. Snape vzhliadol od kotlíka a zadíval sa na Hermionu, ktorá sedela pri prostrednom stole, obklopená kopou papierov.

„Čože?“ spýtal sa.

„Je to dobrá myšlienka,“ odvetila. „Zvýšenie ceny spôsobí, že niektorí zákazníci si u nás prestanú objednávať, ale väčšina bude naďalej kupovať naše produkty a tak zvýšené ceny vyrovnajú znížený počet zákazníkov. Nielenže neznížime zisky, ale myslím si, že ich môžeme dokonca zvýšiť. A čo je najlepšie počet objednávok a teda práce o niečo klesne.“

„Tiež ti musím zvýšiť plat,“ poznamenal. „Priprav nový cenník a ja ho skontrolujem.“

„Dobre,“ prikývla, mierne prekvapená jeho poznámkou o zvýšení platu. „Dnes poobede to bude hotové,“ dodala. Nezvýšila ceny nejako prehnane, len tak, aby ich zisky primerane narástli. „Severus?“

„Čo zas?“ zavrčal. Stále to bol Severus Snape, ktorý neznáša, keď ho vyrušujú. Aj keď ide o Hermionu.

„Čo by si povedal na špeciálne objednávky?“ vyzvedala.

„Čo s nimi?“ zahundral.

„Mohli by sme ponúkať špeciálny objednávkový servis. Zákazník si bude môcť objednať aj elixír, ktorý štandardne neponúkame akurát si za to pekne priplatí,“ upresnila. 

 „To...v podstate nie je zlý nápad,“ dodal po chvíľkovom zaváhaní.

„A mohli by sme...“

„Hermiona začni to písať na papier a buď ticho,“ zahučal.

„Dobre,“ uškrnula sa. „Ale keď sa budeš váľať v galeónoch, budeš vedieť komu máš byť vďačný.“

„Samozrejme.“

oooOOOooo

Zanedlho tu bol štvrtok a Hermiona so Snapom upratovali dom v Pradiarskej uličke, aby sa mohli presunúť na Grimmaldovo námestie č. 12 na stretnutie Rádu. Každý už bol zvyknutý na to, že prichádzali spoločne. Hermiona nevidela Harryho či Rona od neuskutočnenej návštevy famfrpálového zápasu a tak bola celý deň veľmi nervózna. To, že mala vedľa seba Snapa ju však mierne upokojovalo. Nikdy by nedovolil, aby jej niekto ublížil – fyzicky či psychicky.

Harry k nej okamžite dobehol a Snape ho celú dobu bedlivo sledoval.

„Ospravedlňujem sa za to, čo sa stalo minule,“ vyhŕkol.

„Ja sa na teba nehnevám Harry,“ uistila ho Hermiona.

„Dobre,“ vydýchol si Harry a mocne ju objal. „Si pre mňa strašne dôležitá Hermiona. Na sto percent ti dôverujem.“

„Ďakujem,“ odvetila a pobozkala ho na líce. Snape ju mrzuto sledoval. Vykročila k nemu a posadila sa na vedľajšiu stoličku, čakajúc na začiatok porady.

„Ako sa má Potter?“ zavrčal a jeho tón prezrádzal, že Harry mu je úplne ukradnutý, nech už sa má akokoľvek.

„Dobre,“ odvetila s úsmevom. „Prečo?“

„Len tak,“ zamumlal.

Hermiona zahral na perách pobavený úsmev a v duchu skonštatovala, že Snape skrátka žiarli.      

„Si pripravený?“ opýtala sa.

„Myslím, že všetci sme pripravení na koniec vojny,“ odvetil. „A ak by som aj ja sám zabil Voldemorta, nikdy nebudem mať pocit, že som spravil dosť.“

Nevedela ako reagovať na toto smutné prehlásenie a tak len natiahla ruku a jemne ju položila na tú jeho. Vzhliadol a po chvíli obrátil ruku, aby sa ich dlane dotýkali a prsty sa automaticky preplietli. Palcom jej na ruke kreslil malé krúžky.

„Severus,“ začala. „Ja...“ Nestihla však povedať to čo chcela, pretože sa začali objavovať členovia Rádu. Snape okamžite odtiahol ruku.

Keď Snape na porade odprezentoval svoj elixír, bolo rozhodnuté, že on, Harry a niekoľko ďalších bystrozorov začnú záškodnícku vojnu s dementormi. Ich cieľom bude rozšíriť elixír v hniezdach dementorov ako aj v zdrojoch ich potravy. Skrátka ich nainfikovať ako to muklovia robia s hlodavcami alebo švábmi....nakazia jedného a ten to prenesie na celý svoj druh.

„Moment,“ ozvala sa v jednej chvíli Hermiona. „Veď my sa tu vlastne bavíme o genocíde. O vyhladení magického druhu. To predsa nie je etické!“

„Nie je iná možnosť,“ potichu odvetila McGonagallová. „Je to buď vyhladenie jedného magického druhu alebo strata celej krajiny možno celej planéty.“

Bolo rozhodnuté použijú Elixír na ovládanie počasia. Elixír bielej mágie potreboval ešte nejaké úpravy, ale všetci boli aj napriek tomu nadšení.

„Pochybujem, že to bude stačiť na zastavenie Voldemorta,“ povedal Snape. „Ale jednoznačne ho to oslabí. Dúfajme, že dosť na to, aby mohol Potter naplniť svoj osud.“

„Žiť alebo zomrieť,“ skrúšene dodal Ron. A hoci na neho bola Hermiona stále naštvaná, musela s ním súhlasiť.

 „Žiť,“ ozvala sa Tonksová.

„Správne,“ potichu prehovoril Harry. „Žiť.“

Pokračovanie nabudúce...