Pradiarska ulička - Kapitola šiesta

03.01.2013 21:25

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

 

Šiesta kapitola (6/8)

„Ja...,“ odmlčal sa. „Áno.“

„Dobre,“ prikývla. „Len som si chcela byť istá.“

„Si pripravená?“ spýtal sa. Keď prikývla hodil do ohňa letaxový prášok a Hermiona vykríkla adresu. O pár sekúnd už boli v Hermioninom byte, nasúkaní tesne vedľa seba v jej malom krbe.

„Och,“ podotkol. „Asi sme mali ísť jeden po druhom a nie spolu.“ Vyšli z krbu a Snape sa zvedavo poobzeral dookola.

„V poslednej dobe sa sem chodím len vyspať. Čiže je to skôr nocľaháreň ako byt,“ podotkla na vysvetlenie. „Za minútku som hotová. Sprav si pohodlie,“ dodala ešte a vzápätí sa stratila za dverami. Akýkoľvek iný rok by si na seba dala pekné letné šaty, ale pri súčasnej ľadovej zime radšej zvolila dlhú čiernu sukňu, vínovo červený pulóver a čierne čižmy tesne pod kolená. Vzala si čierny šál a kabát a po chvíli váhania sa rozhodla pre make-up. Lavender Brownová možno bola otravná spolubývajúca, ale dala Hermione minimálne jednu cennú radu – nikdy nechoď na rande bez maskary.“

Chystala sa na rande so Snapom a namiesto toho, aby s krikom ušla, musela potlačiť úsmev. V poslednej dobe vychádzali spolu viac než dobre, bol to prirodzený vývoj vecí? Zatvorila oči a predstavila si Snapa ako sa k nej nakloní a pobozká ju. Zachvela sa vzrušením. Vložila si do kabelky prútik a vrátila sa do obývačky.

„Nebude ti vadiť ak tam pôjdeme pešo?“ spýtala sa. „Je to len pár blokov.“

„Dobre,“ odpovedal. „Vyzeráš skvelo.“

„Ďakujem,“ odvetila. Zamkla vchodové dvere a po schodoch zišli do haly a vyšli na ulicu. Galantne jej ponúkol rameno a ona viac než ochotne prijala.

„Káva znie fajn,“ okomentoval. „V tento príjemný letný večer.“   

 „Veru je tak príjemný, že nejedného vzorného občana zmení na ex-patriota,“ dodala. „Keď som mala deväť bola som v Štátoch. Spomínam si, že tam bolo rozhodne teplejšie.“

„Kde v Amerike?“ vyzvedal.

„Na Floride,“ odpovedala. „V skutočnosti tam bolo strašne vlhko a mizerne. Moje vlasy mali dvakrát väčší objem ako normálne.“

„Nepredstaviteľné.“

Hravo ho plesla po ruke. Napriek zime bola ulica plná ľudí, ktorí sa ponáhľali na neskorú večeru do reštaurácie.

„V muklovskom Londýne som doteraz nestrávil veľa času,“ prehodil.

„Ja som zvykla, ale potom som zapredala dušu firme Severe - elixírová spoločnosť,“ uškrnula sa. „Aspoň, že dom na Pradiarskej uličke je také dych berúce miesto.“

„Slečna Grangerová, váš sarkazmus neoceňujem,“ zavrčal tým najprofesorskejším a najsnapovskejším hlasom.

„Páni a toto ma kedysi desilo!“ povedala so smiechom. „Dnes sa mi to zdá čarovné.“

„Nikdy nikto nepovedal, že som očarujúci,“ podotkol Snape.

„No všetko je raz prvýkrát,“ ubezpečila ho. „No tu je to.“

V pekárni bola príjemne teplo a útulne. Bol tu zopár ľudí, ktorí sedeli pri malých okrúhlych stoloch a vpredu bol pult, na ktorom boli vystavené rôzne dobroty. Boli tam koláče, torty,  keksy, chleba, pečivo a mnoho iných dobrôt. Hermiona a Severus sa chvíľu dívali na ponuku a potom sa usadili pri stole v tichom kúte pri okne, aby Hermiona mohla sledovať mierne sneženie vonku.

„Dáš si čaj alebo kávu?“ opýtal sa Snape, keď sa pri nich zjavila čašníčka.

„Kávu,“ odpovedala.

„Takže dve kávy a menu, vás poprosím,“ objednal Snape. Keď o chvíľu priniesla čašníčka kávu, vzala Hermiona šálku do oboch rúk, aby si vychutnala príjemné teplo. Snape z malej konvičky nalial do oboch šálok smotanu.

„Myslím, že stále mám chuť na koláč,“ povedala prezerajúc si menu.

„Alebo šišku,“ dodal. (https://en.wikipedia.org/wiki/Scone_%28bread%29)

„Nie, tá je príliš suchá,“ nenechala sa navnadiť.

„Hej, čo si to ty za Britku?“ pokrútil hlavou. „Každý Brit má v DNA vpísanú informáciu o tom, že miluje šišky.“

„Vieš o tom, že presne toto mi hovorí aj Harry,“ podpichla ho s úškrnom.

„Máš pravdu šišky sú nanič,“ zaškeril sa. „Dáme si koláč.“ Jej zvonivý smiech ho primäl k úsmevu.

„Jedného dňa sa vy dvaja budete musieť naučiť spolu vychádzať.“

„Blbosť,“ odvrkol. „Doteraz som žil s nenávisťou k nemu celkom v pohode.“

„No tak to máš na čom pracovať,“ žmurkla na neho. Opäť sa pri ich stole zjavila čašníčka.

„Pre mňa broskyňový koláč,“ objednala si Hermiona.

„Mne tekvicový,“ doplnil Severus.

„Koľký stereotyp,“ doberala si ho Hermiona, keď čašníčka odišla.

„Mám rád tekvicový koláč,“ bránil sa.

„Typický čarodejník,“ žmurkla na neho.  

 „Čarodejnica!“ vrátil jej rovnakou mincou.

S úsmevom podotkla. „Zvykol si ma volať aj horšie.“

„Bola si malá Slečna- Všetko- Viem – Najlepšie. Z mojej strany to bolo teda len konštatovanie,“ podvihol ruky v obrannom geste.

„Čo sa zmenilo?“ spýtala sa vážnejším tónom.

„No v prvom rade si ukončila školu,“ uškrnul sa.

„To nie je tom čo som mala na mysli, ty chlipný starec,“ prevrátila očami.

„No tak to prepáč, stále držím rekord ako najmladší prijatý profesor na Bradavice,“ urazil sa naoko. „Ale aby som zodpovedal tvoju otázku, myslím, že som začal rešpektovať tvoje znalosti v elixíroch a.....skutočne som ťa spoznal.“

„Akoby si mi čítal myšlienky,“ povedala. Naklonil sa k nej a podvihol jedno obočie.

„Možno aj čítam.“ Rozhodovala sa či to myslel vážne alebo žartoval, keď dorazil koláč. Na teplom ceste sa pomaly roztápala vanilková zmrzlina.

„To vyzerá dobre,“ vyhŕkla a vzala do ruky vidličku.

„Večera a dezert, akoby som páchal hriech,“ poznamenal.

„Kedy naposledy si bol v piatok na príjemnej večeri?“ spýtala sa.

„Ak rátam aj tento piatok, tak som na prvej,“ odvetil.

„Prvej z mnohých,“ prisľúbila. Čoskoro boli koláče zjedené a účet zaplatený. Snape ju odprevadil k domu a ona ho pozvala hore do bytu, aby mohol použiť krb a nemusel sa premiestňovať na ulici, kde ho mohol zazrieť nejaký mukel. V obývačke si ona zavesila kabát a spolu stáli pred krbom. Napätie by sa dalo krájať.   

 „Som rada, že sme išli von,“ prehovorila Hermiona. „Bavila som sa.“

„To aj ja,“ súhlasil. „Aj keď výber môjho koláča bol podľa teba nudný.“

„Nie nudný, predvídateľný,“ usmiala sa.

„To znie fér,“ dodal. „Dobrú noc Hermiona.“

„Dobrú noc Severus,“ odvetila, Naklonila sa k nemu a pobozkala ho na líce. „Uvidíme sa v pondelok.“ Snape sa červenal, keď vstúpil do krbu a zmizol v zelených plameňoch. Keď zmizol mohla Hermiona konečne uvoľniť svoje emócie a vydať nadšený pokrik. Potom sa rozbehla k stolu a hľadala čistý kus pergamenu. Adresovala ho Ginny Weasleyovej a naškriabala naň pár riadkov.

G

Práve som bola na rande s S. Snapom. Áno na RANDE. Hodila by sa nejaká rada. Čo najskôr.

Hermiona

Premiestnila sa na Priečnu ulicu a prenajala si malú sovu, po ktorej list poslala do Brlohu, kde Ginny ešte stále bývala a premiestnila sa domov. Začala sa chystať do postele, čo možno najpomalšie, čakajúc na odpoveď. Keď už sa zdalo, že spätnej správy sa nedočká, ozvalo sa klopanie na okno. Otvorila okno a dovnútra vletel Pašík a na nohe mal pripevnenú červenú obálku.

„Ahoj Pašík,“ povedala a pohladila ho po hlave. „Hoci si myslím, že Vrešťadlo je trochu prehnaná reakcia.“ Pašík odletel a Hermiona použila na byt umlčujúce kúzlo, aby nahnevaný list nezobudil susedovcov. Potom odovzdane otvorila obálku.

„HERMIONA GRANGEROVÁ!!!! AKO MÔŽEŠ NA MŇA VYBALIŤ TAKÚTO INFORMÁCIU TAKTO NESKORO V NOCI, KEĎ UŽ S TÝM NEMÔŽEM ABSOLÚTNE NIČ SPRAVIŤ!!!! TO JE OD TEBA STRAŠNE SEBECKÉ. RÁČ SA DOSTAVIŤ ZAJTRA RÁNO DO BRLOHU NA RAŇAJKY ALEBO POVAŽUJ NAŠE PRIATELSTVO ZA SKONČENÉ!!!! ROZUMIEŚ MI!!!!“  

Ginnyin krik ustala a vrešťadlo sa zmenilo na popol, ktorý sa neškodne zniesol na Hermionin gauč. Hermiona zrušila umlčujúce kúzlo a rozosmiala sa. Toto bola odpoveď skrz naskrz typická pre Molly. Ako sa zdalo aká matka taká Katka. Raňajky v Brlohu jej však prišli vhod, pomôžu jej skrátiť čas, kým opäť uvidí Severusa.  

oooOOOooo

Ráno si dopriala horúcu sprchu, obliekla s a o deviatej sa premiestnila do Brlohu. Ako Hermiona očakávala, Brloh kypel aktivitou. Arthurov nadšený hlas počula už na chodníku pred domom. Jej zaklopanie bolo úplne zbytočné. Všetci prítomní Weasleyovci ustali v pohybe a reči a len na ňu civeli. Našťastie Ron nebol prítomný. Prvá sa spamätala Ginny, spomenúc si na slušné spôsoby, ju privítala.

„Ďakujem za Vrešťadlo,“ podotkla Hermiona sucho, aby trochu odľahčila situáciu.

„Hermiona, zlatko,“ privítala ju Molly a venovala jej materinské objatie, privinúc ju na svoje mohutné poprsie. „Som rada, že si prišla.“

„Ja tiež,“ zamumlala Hermiona a pokúsila sa vyslobodiť zo svojho súčasného „zajatia“. Keď sa jej to podarilo, celkom netypicky jej venoval medvedie objatie aj Arthur.

„Vieš, že sme tu vždy pre teba?“ spýtal sa.

„Ehm, vďaka?“ podotkla zmätene. „Čo sa to tu deje?“

„Ginny nám všetko povedala, zlatko,“ prehovorila Molly. Charlie, ktorý bol doteraz v obývačke, vošiel do kuchyne.

„Čo vám povedala?“ podozrievavo sa opýtala Hermiona.

„O Snapovi,“ prehodil nonšalantne Charlie.

„Ginny!“ vykríkla Hermiona. „Čo si im pri Merlinovi povedala?“

„Pravdu!“ odvrkla Ginny. „Že ti dočasne preskočilo a išla si na rande s profesorom Snapom.“

Hermiona sa nahnevane zamračila.

„Ale no tak,“ miernil prítomných Arthur.

„Mne nepreskočilo!“ ohradila sa naštvane Hermiona. „Ginny!“

„Bolo to jediné rozumné vysvetlenie,“ bránila sa Ginny.

 „Podľa mňa ti preskočilo už vtedy, keď si vzala ten džob,“ prehlásil Charlie a len prilial olej do ohňa.

„Nemal by si byť v Rumunsku?“ oborila sa na neho Hermiona.

„A prepásť tento nádherný letný deň?“ zatiahol sarkasticky a hlavou kývol k oknu a bezútešnému počasiu za ním.

„Severus Snape je dobrý muž,“ zahundrala Hermiona. „Prišla som na raňajky a nie na inkvizíciu.“

„Iba o teba máme starosť,“ upokojovala ju Ginny.

„Tak dôverujte môjmu úsudku a tomu, že dokážem urobiť správne rozhodnutie,“ zašomrala. „A ty Ginevra Weasleyová neočakávaj žiadne ďalšie novinky z môjho spoločenského života.“

„Ale, no tak,“ reagovala Ginny. „Tváriš sa akoby som to vyslepičila Ronovi.“

Charlie zakašľal.

„Prosím povedz mi, že na teba lezie chrípka,“ zaprosila Hermiona zúfalo.

„Ja som tak akosi spomenul Ginnyino Vrešťadlo včera v noci u Harryho doma,“ priznal kajúcne.

„Dofrasa,“ zanadávala Hermiona a sťažka dosadla na stoličku. Molly pred ňu, veľmi múdro, položila tanier s raňajkami a nahnala k stolu aj ostatných.

„Aký je?“ spýtala sa Ginny zvedavo. „Myslím, keď nie je typický Snape.“

„On je...veľmi zábavný,“ odvetila Hermiona.

„Hm,“ zahmkala Molly nesúhlasne.

„Povedzte mi o dvojčatách,“ prehodila Hermiona v snahe odviesť konverzáciu iným smerom. Arthur, ktorý bol na svojich úspešných synov veľmi hrdý o nich rozprával prinajmenšom hodinu.   

Hermiona, ktorá sa nikdy nedokázala na Weasleyovcov dlho hnevať odišla okolo obeda. Zvyšok dňa strávila čítaním, písaním poznámok, upratovaním a úpornou snahou nemyslieť na Snapa.

oooOOOooo

Nasledujúce ráno – podľa jej názoru, maximálne odvážne – odišla na Grimmaldovo námestie číslo 12, aby sa strela s Harrym a Ronom. Vysoký úradník z Ministerstva dal Harrymu lístky na zápas Kudleyovských kanónov a plánovali ísť všetci spolu. Hermiona síce dlho odolávala, ale keďže to boli lístky do lóže, kde sa podával aj obed nakoniec neochotne súhlasila. Teraz však bola nervózna.

„Obleč si niečo oranžové,“ nakázal jej Ron a tak bola celá v čiernom, ale mala oranžový šál. Bol to jediný kus oblečenia s touto farbou, ktorý vlastnila.

Chalani na ňu čakali v kuchyni. Keď vošla, tak jej Harry venoval silený úsmev. Rozhodla sa postupovať rovnako.

„Ahojte!“ pozdravila ich veselo.

„Ahoj,“ odvetil Harry. Ron mlčal. Bol odetý v oranžovej od hlavy po päty a táto farba vytvárala nepekný kontrast s jeho červenou tvárou.

„Dúfam, že toto bude v pohode,“ ukázala na svoj šál.

Okej,“ zašomral Ron. „Poďme.“

„Super,“ pridal sa Harry. „Na Priečnej ulici sú každých pár minút nachystané prenášadlá.“

„Celkom ako metro,“ komentoval Hermiona.

„Ako čo?“ nechápal Ron.

„Kašli na to,“ mávol rukou Harry. „Premiestnime sa.“ Zhodli sa na mieste a zdvihli prútiky. Nájsť potrebné miesto na Priečnej bolo veľmi jednoduché, nakoľko uprostred ulice bola hŕba starých topánok a pri nej veľký dav. Ministerský úradníci vytvárali skupiny a dávali im topánku. Každých pár minút nejaká skupina zmizla. Trojica sa postavila do radu, Harry uprostred medzi Hermionou a Ronom.      

 „Ako sa máš Hermiona?“ vyzvedal Harry.

„Dobre,“ odpovedala. „Nedávno som vytvorila nové logo a predaj výrobkov rýchlo stúpa.“

„Pche,“ šomral Ron.

„Gratulujem,“ poponáhľal sa Harry s reakciou a štuchol Rona lakťom do rebier.

„Ďakujem,“ odvetila. „Pozri sú vo výklade,“ ukázala sa výklad lekárne pred, ktorou práve stáli.

„Severe?“ zachechtal sa Harry. „To by som povedal.“

„Hej presne to isté som si povedala aj ja,“ priznala s úškrnom.

„Ble,“ zahuhňal Ron znovu.

„Máš nejaký problém?“ oborila sa na neho Hermiona.

„Evidentne ho máš ty,“ zasyčal Ron. „Si cvok!“

„Ron,“ zastonal Harry. „Prestaň.“

„Charlie mi všetko povedal,“ pokračoval Ron. „Myslím, že je to nechutné.“

„Ty si nechutný!“ vykríkla rozhorčene. „Za rok a pol si vystriedal zástup dutých, prsatých čarodejníc. A ty ideš niečo vyčítať mne? Ja som mala jedno rande a som tá zlá? Ani omylom.“ 

Ľudia v dave sa po nich začali obzerať a ticho si mrmlať. Koniec koncov, každý vedel, kto sú. Konečne sa dostali k hŕbe topánok.

„Prenášadlo pán Potter?“ spýtal sa úradník a v ruke už držal topánku.

„Neznášam famfrpál,“ vyhŕkla Hermiona. „Trhni si labou Ron! Prepáč Harry.“ Obrátila sa a odišla, ešte však začula Harryho vetu.

„Skvelá práca Ron. Fakt perfektná.“

Zašla za roh, kde ju nemohli vidieť a premiestnila sa domov. V obývačke si z krku naštvane strhla oranžový šál a hodila ho na dno skrine.

„Sebec!“ mumlala si zlostne. „Sebec jeden sebecký!“ V duchu uvažovala či jej krehké priateľstvo s Ronom prežije tento úder. Možno bolo na čase vykašľať sa naň a ísť ďalej. Zvyšok dňa nevyšla z bytu, ležiac v posteli počúvala smutné pesničky.  

Pokračovanie nabudúce...

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode