Pradiarska ulička - Kapitola štvrtá

30.12.2012 22:30

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

 

Štvrtá kapitola (4/8)

Po takmer míľovej prechádzke lesom všetka ich konverzácia utíchla. Snape kráčal popredu a čistil cestu. Hermiona nevedela s istotou povedať či majú jasný cieľ alebo idú len tak na slepo a dúfajú, že budú mať šťastie a nájdu čo hľadajú. Teplo udržujúce kúzlo pomáhalo, ale aj tak cítila, že jej mrznú prsty na nohách a rukách a tiež nos. Taktiež musela zaťať zuby, aby jej nedrkotali zimou. Zrazu Snape zdvihol ruku a zastavil ju. Pred nimi bola malá lesná čistinka, na ktorej stál malý jednorožec. Nosom rozhrabával sneh, aby sa dostal k tráve, ktorá bola pod ním. Snape sa na ňu zadíval a jeho pohľad jasne hovoril, „len do toho, na čo čakáte“. Opatrne vyšla na čistinku.

Jednorožec ustal v pohybe a ostražito ju sledoval. On (alebo ona?) bol pripravený okamžite zmiznúť, preto sa Hermiona snažila vyžarovať pokoj a mierumilovnosť.

„Ahoj,“ povedala a mrkla späť na Snapa, ktorý ju bez emócií sledoval. Jednorožec mierne pokýval hlavou. Hermiona nevedela, či jej rozumie, ale rozhodla sa pokračovať. „Ako sa dnes máš?“

Jednorožec naklonil hlavu na stranu.

„Bude ti vadiť ak podídem o trochu bližšie?“ spýtala sa Hermiona. Keď jednorožec nijako nereagoval, spravila smerom k nemu neistý krok. Jednorožec neušiel. Odhodlala sa k ďalšiemu kroku a ďalšiemu až kým bola od jednorožca na dĺžku ruky. Aj takto z blízka bola jeho srsť biela ako čerstvý sneh. Len strieborný roh a čierne oči ho odlišovali od snehu, ktorý prikrýval okolitú krajinu. Hermiona si stiahla rukavicu a natiahla ruku. Jednorožec si o jej dlaň okamžite otrel svoj hebký nos.

„Och,“ vydýchla. „Si taký krásny.“ Prstami jemne prešla po jeho zamatovej hrive. Okamžite vedela, že to nedokáže. Ponad plece sa zadívala na Snapa. „Nedokážem to.“

„Musíte,“ trval na svojom. Jeho hlas spôsobil, že jednorožcove svalstvo sa naplo.

„Je to také kruté,“ bránila sa.        

 „Je to nutné,“ dodal.

„Prečo?“

„Pre vyššie dobro. Hermiona nie je nič mocnejšie ako jednorožcova krv, nič nie je čistejšie a svätejšie. Keď sa jednorožec rozhodne darovať svoju krv zo svojej slobodnej vôle je to dar, ktorý má najvyššiu hodnotu a navracia do sveta rovnováhu,“ povedal. Obrátila sa späť k jednorožcovi.

„Chápeš to?“ opýtala sa. „Potrebujeme tvoju krv ak by si bol ochotný nám ju dať. Tvoja krv môže prinavrátiť jar.“ Jednorožec zažmurkal čiernymi očami a prikývol hlavou. Hermiona cítila, že je po tvári tečú slzy. Snape podišiel za ňu a v rukách mal sklenenú ampulku.

„Ďakujem,“ povedal. Jednorožec sklonil hlavu a strieborným rohom si prepichol kožu aj mäso na boku. Hermiona si kľakla vedľa neho a nechala krv kvapkať do sklenenej ampulky. Keď bola naplnená vrátila ju Snapovi, ktorý ju zazátkoval a opatrne ju vložil do vnútorného vrecka habitu, aby sa nerozbila. Jednorožec sa opäť sklonil a nechal na ranu spadnúť niekoľko sĺz. Rana sa okamžite zacelila a srsť bola znovu snehovo biela.

„Ďakujeme,“ poďakovala Hermiona. Jednorožec kývol hlavou po tretí krát a zmizol v lese. Snape a Hermiona sa vydali na cestu späť. „To bolo strašné,“ prehovorila. „Cítim sa hrozne.“

„Viem,“ odvetil. „Zvládli ste to skvele.“

„Už nikdy v živote to neurobím,“ prehlásila rozhodne. „Tak ma o to už nikdy nežiadajte.“

„Sľubujem,“ povedal. Po zvyšok cesty do hradu už neprehovoril ani jeden z nich. Vo vnútri obaja podišli k ohňu, aby sa sneh na ich čižmách roztopil. Potom zrušili teplo udržujúce kúzlo a Hermiona sa okamžite roztriasla zimou. Snape ju chytil za ruky, jeho prsty pevne zovreli jej bicepsy a potlačil ju bližšie ku krbu.

„Čaj?“ spýtal sa.         

 „Idem ho objednať,“ dodal. Jeho ruky zmizli a podľa zvukov krokov poznala, že vyšiel z Veľkej siene. Rozhliadla sa po prázdnej siene. Dlhé drevené stoly sa jagali v odleskoch ohňa. Zaklonila hlavu a zadívala sa na očarovaný strop, ktorý verne zobrazoval počasie vonku. Sivé oblaky a víriaci sa sneh. Snažila sa zimu ignorovať, ale mizerné počasie ju deprimovalo. Na poradách Rádu, na ktorých sa Snape aj Hermiona zúčastňovali to boli stále tie isté diskusie. Útok na hniezdo dementorov bol len chabý pokus o riešenie. Ako kvapka, ktorá sa stratí v oceáne. Rozmnožujúci sa dementori boli totiž len dôsledkom a nie príčinou. Obaja, Snape aj Hermiona vedeli, že Rád sa vyhýba hlavnému problému. Voldemort nejako spôsobil efekt Narnie a nikto sa nesnažil zistiť ako dokázal ovládať počasie a ani prečo to chcel.

Snape sa objavil vo dverách.

„Poďte do kuchyne,“ zavolal na ňu. Odtrhla pohľad zo stropu a nasledovala ho. Do kuchyne ju viedol chodbami, na ktoré počas svojho štúdia vôbec nenatrafila. Vedela však, že Bradavice majú plno tajomstiev, ktoré len tak ľahko nevyjavia.

V kuchyni bolo teplo, ale nie taký ruch na aký bola zvyknutá. Domáci škriatkovia ich natešene vítali. Počas prázdnin, keď bolo na hrade len niekoľko ľudí nemali čo robiť a tak sa tešili, že môžu niekomu poslúžiť. Malý škriatok ich usadil a na stole sa okamžite objavil strieborný čajový servis. Snape sedel oproti nej a najprv nalial šálku čaju Hermione a až potom sebe.

„Vďaka,“ povedala.

„Cítite sa lepšie?“ opýtal sa a Hermiona len neurčito pokrčila plecami.

„Chceli by ste čokoládu?“ vyzvedal ďalej.

„Nie, som v poriadku a nepotrebujem nič,“ uistila ho. „Chcem len dopiť čaj a ísť domov.“

„Minerva je pravdepodobne niekde na hrade,“ podotkol.  

 „Uvidím ju vo štvrtok,“ mávla rukou.

„V poriadku,“ prikývol. V tichosti pili čaj. Smútok a depresia, ktoré sa jej zmocnili vo Veľkej sieni v nej vyvolali spomienku na jednorožca, ktorý zranil sám seba vlastným rohom. Do očí jej vystúpili slzy a jedna sa jej skotúľala po tvári. Snape sa načiahol a jemne jej palcom zotrel slzu z tváre. „Hermiona...,“ začal opatrne.

„Som v pohode,“ nenechala ho dokončiť a rýchlo si utierala oči. „Vážne.“

„Vezmite si na zvyšok dňa voľno,“ povedal. „Choďte domov.“

„Nie,“ reagovala vehementne. „Len skrátka poďme.“ Vedela, že keby išla domov tak si oblečie teplé, flanelové, neatraktívne pyžamo zalezie do postele – a možno z nej nikdy nevstane. Momentálne sa potrebovala upokojiť a metodická a precízna práca na elixíroch bola pre ňu tým pravým.

„Poďme,“ zopakoval. Vstúpili do krbu a Snape hodil do plameňov letaxový prášok. Zelené plamene, ktoré vzápätí vyšľahli ich pohltili a vysušili zvyšné slzy na jej lícach a jeho palci.

oooOOOooo

V laboratóriu sa Hermiona pustila do práce a Snape do nového experimentu, alternujúc miešanie elixíru a horúčkovité písanie poznámok.

„Keď ste rozrušená ste neobvykle výkonná,“ okomentoval.

„Kto je rozrušený?“ spýtala sa. Vzala do rúk čistý kotlík a tresla ním na kamenný pult. Snape zaškrípal zubami, keď kovový kotlík zaškripotal o kamennú platňu.

„Slečna Grangerová...“

„Tak si už vyberte!“ skríkla rozzúrene.

„Prosím?“  

 „Slečna Grangerová alebo Hermiona. Jedno z toho si vyberte. To vaše preskakovanie medzi jedným a druhým je únavné a mätúce.“

„Dobre,“ prikývol.

„Ktoré?“ spýtala sa.

„Počkajte a uvidíte,“ odvrkol jedovato. Bol unavený z toho, že sa do neho naváža. „Máte v pláne spraviť obed alebo nás chcete vyhladovať na smrť?“

„Nie som vaša kuchárka!“ zavrčala.

„Potom choďte domov,“ zašomral. „Ani vaša produktivitu momentálne nedokáže vyvážiť vašu „radostnú“ náladu.“

Hodila zásteru na stôl a naštvane odkráčala po schodoch. Snape sa unavene posadil a pokrútil hlavou nad Hermioniným správaním. Ženské, zavrčal v duchu.

V kuchyni sa Hermiona oprela o stôl a zadržala dych. Ako sa upokojoval jej pulz, stúpal jej pocit viny. Nechápala prečo je taká nahnevaná a prečo si svoju zlosť musela vyliať práve na Snapovi. Nemusela s ním ísť, do ničoho ju nenútil. Otvorila chladničku a začala z nej vyťahovať potraviny. Kura, korenie, zeleninu, chlieb, fľašu vína.... Začala sekať, krájať, pražiť, variť a piť. V duchu si prehrávala všetky razy, keď videla variť Molly Weasleyovú. Asi po hodine dorazila vôňa pripravovaného jedla aj do laboratória a prilákala Snapa do kuchyne.

„Myslel som, že ste odišli,“ povedal.

„Nie,“ odvetila. „Sadnite si.“

Prestrela stôl, dokonca našla v najzadnejšej polici v špajze aj niekoľko sviečok. Aspoň rozžiarili potemnelú miestnosť. Sape sa usadil, na kolená si prehodil obrúsok a ostro sa nadýchol, keď pred neho Hermiona položila plný tanier.

„To je...nevedel som, že čosi takéto dokážete,“ prehovoril prekvapene.    

 „Ani ja,“ odpovedala popravde. „Nikdy predtým som nemala nikoho, pre koho by som varila.“

„Takže som pokusný králik?“

„No varenie je veľmi podobné príprave elixírov,“ podotkla. „Samozrejme bez vášho nakúkania ponad moje plece,“ dokončila s úsmevom.

„Som rád, že ste ostali,“ povedal. „Pridáte sa ku mne?“ S prikývnutím sa posadila oproti nemu a pred seba položila rovnako plný tanier. Nikdy predtým nepila v Snapovej prítomnosti, ale on vytiahol zátku z fľaše a nalial jej pohárik. Akosi sa nezmienila, že to bude už jej tretí. Jeden nalial aj sám sebe.

„Popracovala som na tých etiketách,“ prehovorila.

„A?“ opýtal sa. „Na čo ste prišli?“ Vzala obrúsok z kolien a položila ho na stôl. Vytiahla pero a začala kresliť, baňatý čierny kotlík na troch nohách. Pod kotlík nakreslila hada, ktorý pokojne ležal a zdalo sa, že spí, ale kedykoľvek bol pripravený zaútočiť. Pod logo napísala stručný názov Severe - elixírová spoločnosť. „Severe?“ podvihol obočie. (Severe – prísny)   

„Vychádzala som zo skutočnosti. Na jednej strane to pripomína vaše meno a na druhej strane taký ste, či nie?“ Vysvetlila a on sa pobavene zasmial.

„Tak o tom sa nebudem hádať,“ dodal so smiechom. „V poriadku, zmením hlavičku na všetkých dokumentoch a tlačivách.“

Spokojne dojedli a poumývali riady. Potom ostali sedieť v kuchyni a popíjali víno. Hermiona cítila ako jej alkohol stúpa do hlavy. Zadívala sa na Snapa, ktorý ju uprene sledoval.

„Čo je?“ opýtala sa.

„Červenáte sa,“ podotkol.

„To bude tým vínom,“ zamrmlala.

„Asi áno,“ súhlasil. „Hermiona...“

„A-ha!“ vykríkla víťazoslávne. „Vaša voľba.“

 „Áno,“ povedal. „Hermiona som  rád, že ste pre mňa začali pracovať. Myslím, že som vám to ešte nepovedal, ale chcem, aby ste to vedeli.“ Srdce jej mierne poskočilo, ale snažila sa tváriť nezúčastnene.

„Pretože som získala vzácnu prísadu a spravila vám päť hviezdičkový obed?“ opýtala sa.

„Pretože ste skvelá v príprave elixírov,“ upresnil. „A tiež ste získali vzácnu prísadu a spravili mi päť hviezdičkový obed.“

„Ďakujem pane. Vážim si to.“

„Možno, vzhľadom na to, že ja som si vybral, je na čase, aby ste si vybrali aj vy,“ podotkol.

„Čo?“

„Už nie som váš profesor,“ poznamenal.

„Mám vás volať pán Snape? Oh, možno majster Snape?“ smiala sa veselo. „Monsignor Snape?“

„Čo tak Severus a tykanie?“ navrhol. „V najhoršom majster Snape a vykanie.“

„Severus,“ povedala skusmo. „Pozrime sa, debatíme si tu ako dvaja ľudia, ktorých nespája vzájomná nenávisť.“

„Nemôžem povedať, že by som ťa nenávidel,“ zareagoval. Podozrievavo sa na neho zadívala. „Možno kedysi. Ale teraz už nie.“

„Tak to sme na tom rovnako,“ odvetila. „Ľudia sa menia.“

„Možno,“ poťukal prstami po stole. „Niektorí ľudia.“

„No toto bol najdlhšia obedná prestávka v mojom živote,“ zabrblala a zaostrila pohľad na hodinky. „Mali by sme sa asi vrátiť k práci.“

„Nie,“ zastavil ju. „Na dnes sme skončili.“ 

 „Ach,“ oddýchla si. „Dobre.“

„Nemyslím, že by si mala odísť,“ dodal okamžite. „Mám v pláne si čítať. Ak ti vyhovuje moja spoločnosť, môžeš tu ostať.“

„Dobre, ostanem. Minimálne kým vytriezviem, aby som sa mohla bezpečne premiestniť.“ súhlasila.

„Zdá sa, že musíme popracovať na tvojej tolerancii k alkoholu,“ zasmial sa.

„Hm,“ odvetila, ale väčšiu pozornosť venovala výberu vhodnej literatúry. Potrebovala niečo zaujímavé, čo by ju zaujalo natoľko, že by pri tom nezaspala. Nejaký román. Hoci pri čítaní podobne brakovej literatúry sa vždy cítila vinná, že keď už číta mala by to byť vedecká publikácia, aby sa vzdelávala. Jej vínom zastretý mozog však vybral román, ktorý doteraz nečítala. Pohodlne sa usadila na pohovke vedľa Snapa.

Ubehlo desať minút a keď Snapa vzhliadol, Hermiona spala. To znamenalo, že ju mohol sledovať otvorene, bez hanby a výčitiek. V spánku vyzerala mlado, ale inak mlado ako keď bola jeho študentkou. Bola mladá, krásna a on sa tešil na rána, pretože vede, že príde do práce a desil sa večera, pretože to znamenalo, že odíde domov. Bola jedinou spoločníčkou, o ktorú stál. To ho však znepokojovalo. Vedel, že by ju mal zobudiť a poslať domov, ale premiestňovať sa v podnapitom stave bolo vždy riskantné. Bude musieť zostať.

„Hermiona,“ skúsil ju prebrať. Ani sa nepohla. S povzdychom vstal a poobzeral sa po deke. Nenašiel žiadnu okrem tej na jeho posteli a tak ju opatrne odlevitoval do spálne. Vedel, že on sám nezaspí ak je v dome niekto ďalší. Hermiona sa pohodlne schúlila na posteli. Venoval jej posledný pohľad, zhasol svetlo a opatrne zatvoril dvere.

Pokračovanie nabudúce...

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode