Pradiarska ulička - Kapitola tretia

Pradiarska ulička

od missparker85

preklad kapi

Ako si sľúbila, tak aj spravila. V sobotu ostala doma, s výnimkou krátkej návštevy v obchode s potravinami. Upratala byt a zoškrabala zvyšky elixírov z hrncov, aby ich opäť mohla používať na varenie jedla a nie elixírov. Okolo obeda priletela sova s prvým výplatným šekom od Snapa. Bol starostlivo vypísaný a Hermiona sa naň hodnú chvíľu len dívala. Skutočne pracovala pre Snapa a čo bolo ešte podivnejšie páčilo sa jej to, hoci nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou. Možno zajtra ho zanesie do Gringott banky, ale dnes plánovala ostať v pyžame a čítať si v posteli.

Pondelok ráno bola unavená z nič nerobenia a tešila sa do práce. Víchrica sa zmenila na mierne sneženie a Hermiona dúfala, že to znamená, že útok na hniezdo dementorov bol úspešný. Ráno odišla o niečo skôr a zastavila sa v Gringott banke, aby uložila šek. Potom sa už premiestnila pred Snapov dom a vošla. Nevidela veľký rozdiel v tom premiestniť sa pred dom alebo priamo do obývačky, ale čarodejnícka spoločnosť áno a tak sa radšej podrobila ustanoveným pravidlám. V pamäti mala jasné vyrytý jeho komentár, keď sa minule premiestnila priamo do obývačky a nechcela si ho vypočuť znova. Snape v obývačke nebol, ani oheň v krbe nehorel. Bolo to trochu čudné, ale veľa ľudí využívalo pondelok ráno k vybavovaniu potrebných záležitostí. Tak len prútikom zapálila oheň a zišla do laboratória. To bolo rovnako prázdne. Zapálila oheň aj tu. Jej práca bola v stave v akom ju v piatok zanechala a ani Snapova práca nebolo toho rána dotknutá. Teraz už viac než zvedavá sa pobrala do kuchyne, aby nachystala čaj. Aj v kuchyni bolo ľudoprázdno. Zásoby boli takmer nedotknuté, keďže ich kupovala v piatok. Kôš so špinavým prádlom a uterákmi stál v rohu kuchyne, presne tam kde ho v piatok nechala. Jej zástera bola vzorne poskladaná a položená na tej Snapovej. Trvala na nosení záster pri práci, odkedy si pri výbuchu várky experimentálneho elixíru, ktorý sa zmenil na zeleno žltú super lepivú hmotu, obaja zničili oblečenie. Na druhý deň z lekárne priniesla zástery, tá jej bola kratšia a purpurová, jeho samozrejme čierna a oveľa väčšia. Prehodila cez seba zásteru a vzala do rúk kôš na špinavé prádlo. Zriedkakedy chodila do zadnej časti domu, kde mal Snape spálňu. Nevidela dôvod, aby narušovala jeho osobný priestor. Keď potrebovala oprať oblečenie či prádlo, ktoré tam mal jednoducho ho požiadala, aby ho doniesol do obývačky.           

Teraz stála s košom v ruke na tmavej chodbe, pred zatvorenými dverami. Oprela si kôš o bok a niekoľko sekúnd len stála a odhodlávala sa zaklopať. Hánky jej ruky boli niekoľko milimetrov od dverí, ale stále váhali. Nakoniec však jemne zaklopala. Čakala, počúvajúc či z izby zaznie nejaký zvuk. Keď sa nič nedialo zaklopala znovu. V izbe aj naďalej vládlo ticho a tak otočila kľučkou a pomaly otvorila dvere. V izbe bola tma, hoci Hermiona videla niekoľko svetlejších zábleskov, kde sa denné svetlo pokúšalo pretlačiť do izby cez ťažké závesy, ktoré chránili okná. Najprv si myslela, že Snape stále spí na posteli a zamrzla v pohybe, v hlave sa jej miešali pocity strachu a zahanbenia. Nepočula však žiadny zvuk a keď si jej oči konečne zvykli na prítmie, zistila, že to čo považovala za spiaceho Snapa je len neustlaná prikrývka. Zložila kôš na posteľ a odtiahla závesy. Zadná časť domu bola rovnako bezútešná ako predná časť. Denné svetlo to aspoň o niečo zlepšilo. Hermiona mávla prútikom a posteľ sa sama ustlala.

Snapa však stále nebolo. Vôbec sa to na neho nepodobalo. Hermiona sa vrátila do kuchyni k vriacej vode. Vypla sporák a naliala vriacu vodu do hrnčeka a pridala vrecúško s čajom. Bolo veľmi zvláštne byť v Snapovom dome, keď on sám tu nebol. Vzala svoju tašku a vytiahla z nej mobilný telefón. Už dávnejšie prinútila Harryho, aby si tiež jeden zaobstaral, nakoľko rozhovory cez krby už neboli bezpečné, nikdy sa nedalo vedieť, kto vás môže počúvať. Vyhľadala Harryho meno vo volaných číslach a stlačila „volať“. Po niekoľkých zazvoneniach zdvihol, čo znamenalo, že bol na Grimmaldovom námestí a nie v Bradaviciach.

„Je ODPORNE SKORO RÁNO,“ ozvalo sa zavrčanie.

„Tiež ti prajem príjemné dobré ráno,“ odvetila. „Mám na teba trochu podivnú otázku.“

„Urg,“ zamumlal Harry. Jeho hlas znel tlmene a Hermiona si domyslela, že má hlavu ešte stále zaborenú do vankúša.

„Je pri tebe Snape?“

„Nespávam s chlapmi Hermiona a keby aj áno tak určite nezačnem so Snapom,“ zareagoval Harry podráždene.

„Myslela som u teba v dome, Harry,“ poopravila sa so smiechom.      

 „Pche, vydrž chvíľu.“ Počula zvuk otvárajúcich sa dverí. „SNAPE VY UMASTENÝ NETOPIER, STE V DOME?“

„Ale Harry,“ prehovorila káravým tónom.

„Nemyslím si, že by tu bol, ale zobudil som pani Blackovú,“ zahučal.

„Prepáč, že som ťa zobudila,“ dodala. „Ide o to, že som prišla do práce a on tu nie je.“

„To mi znie ako veľmi príjemný začiatok pracovného dňa,“ zabrblal, evidentne sa opäť vrátil do postele a zaboril hlavu do vankúša. „Čau.“

„Čau,“ odpovedala a zaklapla telefón. Teraz už značne znepokojená sa rozhodla usadiť do obývačky, vybaviť všetky papierovačky, dopiť čaj a počkať kým sa objaví Snape. Jednou zo Snapových výnimočných kvalít, ako podnikateľa, bola jeho metodickosť. Jeho záznamy boli účtovníckym snom. Všetky financie, do poslednej čiarky, boli v poriadku a tak zvládnutie papierovačiek nebolo nič komplikované ako by sa mohlo zdať. Bola to nudná a monotónna práca, ale niekedy práve takú prácu Hermiona potrebovala, aby si samými obavami netrhla vlasy. Práve teraz sa obávala o Snapa.

Rozdelila papiere na úhľadné kôpky, aby sa jej ľahšie pracovalo. Vybavila čo mohla a prerovnala papiere, ktoré potrebovali Snapov podpis, predtým než ich sovou poštou odošle zákazníkom. Snažila sa nemyslieť na to, kde môže byť, kde mohol ísť tak narýchlo, že jej nestihol nechať ani len kratučkú správu. Len letmo si pomyslela, či to nie je spôsobené tým, že neodišiel dobrovoľne. Možno smrtijedi... Prinútila sa na podobné scenáre nemyslieť. Ochranné bariéry v dome na Pradiarskej uličke boli veľmi bezpečné a každý vedel, že Snape je mocný čarodejník a nech už je na ktorejkoľvek strane je vždy dobrý spojenec a nebezpečný nepriateľ.

Hermiona len dúfala, že je skutočne na ich strane. Na strane dobra. Práve keď jej paranoidná myseľ začala kombinovať ďalšie šialené scenáre, ozval sa zvuk premiestnenia a Snape sa zjavil priamo za ňou. Hermiona od ľaku vykríkla. Snape sa bleskovo zvrtol až mu zavial plášť.

„Slečna Grangerová,“ prehovoril. „Prekvapili ste ma.“

 „JA SOM VÁS PREKVAPILA?“ zarevala, jej obavy sa zmenili na hnev, teraz keď ho videla živého a zdravého. „Kde ste boli? Čakám tu na vás hodiny, nehovoriac o tom, že som bola celá bez seba z obáv o vás!“

„Obáv?“ spýtal sa nechápavo. „Akých?“

„Prišla som sem a vás nikde. Nič, žiadny odkaz, vysvetlenie. Nič!“ upresnila a posadila sa späť do kresla. „Mohlo sa stať čokoľvek! Ako ste niečo takéto mohli spraviť?“

„Prepáčte mi,“ mierne sklonil hlavu. „Nie som zvyknutý na ďalšiu osobu vo svojej blízkosti.“

„Myslela som, že sa stalo niečo strašné,“ dodala a cítila sa trochu zahanbená. „Kde ste vlastne boli?“

„Potreboval som získať nejaké z vzácnejšie a tak trochu nelegálne prísady do elixírov,“ odvetil. Hermiona si až teraz všimla papierové vrecko v jeho ruke. Pochytil ju obvyklý záchvat zvedavosti.

„Vážne?“ zareagovala. „Môžem sa pozrieť?“

Uškrnul sa, ako sa zdalo udobriť si slečnu Grangerovú je hračka. Pokynul jej, aby ho nasledovala do laboratória. Opatrne rozbalil každú prísadu a dovolil jej nakuknúť na ne ponad jeho plece. Potom čo na stole narovnal všetky prísady a zložil vrecko a obrátil sa k nej, ale nenadviazal očný kontakt.

„Prepáčte mi,“ zamrmlal.

„Uhm,“ povedala prekvapene. Prepáčte mi, síce nebolo to isté čo ospravedlňujem sa, ale pri Severusovi Snapovi si človek nemôže vyberať. „Ok,“ dodala a on len prikývol.

„Začnite pracovať na vašich objednávkach,“ povedal a veci sa razom vrátili do normálu.

„Áno pane,“ odpovedala.

Zvyšok popoludnia prebehol v pokľudnom duchu. Hermiona si po skončení práce uväzovala šál okolo krku pri vchodových dverách, pripravená premiestniť sa do svojho bytu. Vtom sa ozvalo z kresla pri krbe, v ktorom sedel Snape, mierne zakašlanie.

„Slečna Grangerová,“ začal. „Na slovíčko, kým odídete.“     

 „Iste,“ podvolila sa a spýtavo sa na neho dívala.

„Zajtra musím opäť odísť,“ prehovoril.

Hermiona s úsmevom prikývla. „Ďakujem za upozornenie.“

„Čo som tým, ale chcel povedať,“ pokračoval. „Je, že by  som bol rád, keby ste na túto cestu išli so mnou. V získavaní tejto ingrediencie budete oveľa úspešnejšia než ja.“

„O čo ide?“ vyzvedala.

„Zajtra,“ odbil ju.

„Tak dobre,“ súhlasila neochotne. „Pekný zvyšok večera profesor.“

Len prikývol a sledoval ako sa premiestnila preč. Ešte chvíľu sa díval na miesto, kde stála a potom sa pobral do postele, v ústrety ríši Morfea. Tú noc však jej brehy nedosiahol.

oooOOOooo

Ráno prišla Hermiona o hodinu skôr ako mala a tak našla Snapa, ešte stále v pyžame, v kuchyni popíjať kávu. Pošúchala si ruky, aby ich trochu ohriala. Zároveň sa potrebovala niečím zamestnať, aby sa nedívala na Snapa, ktorý sa snažil netváriť zahanbene.

„Ste tu skoro,“ zašomral nevrlo.   

 „Bola som zvedavá, nedokázala som dlhšie sedieť doma a uvažovať o čo pôjde,“ priznala po pravde.

„Krv jednorožca,“ vybafol.

„Čože?“ spýtala sa, nakoľko neporozumela tejto jeho poznámke.

„Potrebujeme nejakú získať,“ upresnil.

„To je absurdné. Je takmer nemožné, aby vám v dnešnej dobe dal jednorožec krv dobrovoľne a násilím získaná nemá cenu,“ dodala. „Plus krv jednorožca môžete získať len v deň letného slnovratu.“

„Nuž ďakujem za prednášku,“ podotkol sarkasticky a nalial jej šálku kávy. Pridal lyžičku cukru a Hermiona si ju vďačne vzala. „Skontrolujte si kalendár. Dnes je letný slnovrat,“ doplnil.

„Ale veď sneží!“ neverila vlastný ušiam.

„Lenže stále je to najdlhší deň roka, hoci mrzne,“ pokrčil plecami. Vedela, že má pravdu, ale aj tak bola na pochybách.

„Nuž,“ začala neisto, nechcela priznať svoje pochybenie. „Ako chcete tú krv získať?“

„Ja som pristarý na to, aby sa ku mne jednorožec priblížil,“ odvetil. „Navyše, jednorožce lepšie reagujú na ženy. Tak som dúfal, že ste stále dosť mladá a....ehm....čistá, aby ste nejakého mohli požiadať o krv.“

„Aha,“ kývla. „Nuž...ja nie som....ehm....chcem povedať, že ak potrebujete niekoho úplne nepoškvrneného.....uhm....teda chcem povedať....“ Odmlčala sa a uprene hľadela do šálky s kávou, dúfajúc, že sa Snape dovtípi a nebude potrebné mu nahlas vysvetľovať stav jej panenstva respektíve jeho nedostatok.        

Snape ju zastavil gestom ruky. „Rozumiem slečna Grangerová, nemusíte pokračovať. Z nás dvoch ste však stále vy tá lepšia kandidátka. Predpokladám, že ste nikdy nevzali ľudský život?“

„Nie,“ preriekla tíško. „Nikdy.“

„Tak ste vyhrali,“ podotkol sucho. „Ak ma na moment ospravedlníte idem sa obliecť.“ Prikývla a usadila sa pri stole, aby si vychutnala teplú kávu. Keď sa opäť objavil mal na sebe teplé oblečenie.

„Hotovo?“ spýtala sa. Neodpovedal, nikdy nemal v láske triviálne debaty. „Kam ideme?“

„Do Zakázaného lesa. Je to najvhodnejšie miesto. Premiestnime sa do Bradavíc, dohodol som to s Minervou.“ Nechal ju vstúpiť do krbu prvú a potom hodil do ohňa letaxový prášok. Vyšli z krbu vo Veľkej sieni. Hermiona kašľala a pravou rukou sa pevne držala Snapovho ľavého predlaktia. Trpezlivo počkal kým vykašlala zvyšky popola z pľúc, ruku mal v upokojujúcom geste na jej chrbte.

„Čarodejníci s muklovským pôvodom si nikdy nezvyknú na cestovanie krbom,“ podotkol. Jeho tón bol síce súcitný, ale zo skúsenosti vedela, že v skutočnosti si z nej uťahuje. Napriek uslzeným očiam na neho zazrela. Tváril sa však skoro úprimne a tak nepovedala nič. „Doporučujem použiť na šaty teplo udržujúce kúzlo slečna Grangerová. Vonku je mrazivá zima a neviem ako hlboko do lesa budeme musieť zájsť.“

„Dobre,“ prikývla a konečne sa poriadne nadýchla. Vytiahli prútiky a obaja vykúzlili patričné kúzlo. Hermiona sa začala potiť, ale len čo vyšla von do zasneženej krajiny ocenila Snapov nápad. Vykročili cez hlboký sneh k Zakázanému lesu.

„Tak toto nie sú letné prázdniny, ktoré si pamätám z učiteľských rokov,“ zašomral a pevnejšie si pritiahol plášť k telu.

„Muklovia si myslia, že nastane koniec sveta,“ prehovorila Hermiona. 

 „Možno aj majú pravdu,“ sucho skonštatoval Snape.

„J tomu hovorím efekt Narnie,“ priznala.

„Večná zima no žiadne Vianoce,“ dodal.

„Vy ste čítali muklovskú literatúru?“ spýtala sa prekvapene.

„Čítam skoro všetko slečna Grangerová, presne ako vy,“ doplnil. Nemohla si pomôcť a musela sa usmiať. Na jednej strane pre to, že číta muklovské knižky pre deti a na druhej strane, že vyzdvihol ich podobnosť pri takej príjemnej kratochvíli.

„Hádam dobro nakoniec zvíťazí, ako v knihách,“ povedala. Snape mlčal. „Takže profesor mám napochodovať k jednorožcovi a iba...ja neviem zaželať mu dobré ráno a vypýtať si deci krvi?“ spýtala sa.

„Nebuďte nasilu vtipná,“ zavrčal.

„Dobre,“ odvetila. „Ale pár informácií by neškodilo.“

„Len buďte slušná,“ zašomral. „Zvyšok sa ukáže sám.“

„Ak predtým nezmrzneme,“ zamrmlala.

„Áno,“ súhlasil. „Ak cestou nezomrieme.“

Pokračovanie nabudúce...