Presviedčanie
Presviedčanie
od Deathofme
preklad kapi
„No tak si ich skús.“
„Nie.“
„Severus správaš sa hlúpo.“
„Nič si skúšať nebudem.“
Hermiona mu venovala pohľad, niečo medzi úškrnom a zamračením. Severus ju kútikom oka sledoval a odhadoval či je to pohľad typu „pekne- pekne- prosím“ alebo typu „Severus- Snape- radšej- okamžite- urob- čo- ti hovorím“. Usúdil, že má ešte chvíľu na vykrúcanie a môže sa ešte pár minút hrať na tvrdohlavého bastarda.
„Severus no tak, chcem ich na tebe vidieť.“
„Sú hnusné a v žiadnom prípade sa nedotknú mojej tváre.“
Hermiona podržala okuliare v ruke a zamračila sa. Mrkol na ňu a uvedomil si, že prestrelil.
„Vybrala som ich pre teba a sú pekné.“
„Áno sú pekné, ale celá tá myšlienka je hlúpa.“
Unavene si povzdychla. „Čo, prosím ťa, je hlúpe na nosení okuliarov?“
Podráždene mávol rukou. Hermiona v duchu zaúpela, ale tento jeho obranný postoj jej v podstate pripadal milý. Nemyslela si, že je taký citlivý.
„Nepotrebujem ich.“
Hermiona mu venovala ironický pohľad.
„Nepotrebujem ich,“ zavrčal.
„Prečo potom keď čítaš, máš každú knihu nalepenú takmer na nose?“
„Ja...“
Hermiona posmešne dvihla obočie. „Áno?“
„Na takú hlúpu otázku nebudem odpovedať.“
„Severus“
Odmietol sa na ňu pozrieť. Skrížil ruky na hrudi a vyhýbal sa jej pohľadu. Hermiona sa na neho najprv len dívala, potom do neho jemne štuchla, ale ani sa nepohol. Tvrdohlavo odmietal akokoľvek reagovať. Preto sa rozhodla zmeniť taktiku a trochu zjemniť svoje presviedčacie techniky. Opatrne medzi zuby zovrela rúčky okuliarov a posadila sa mu do lona. Odtiahol sa od nej ako len to bolo možné, stále sa vyhýbajúc jej pohľadu. Jej ruky, ktoré dotieravo prechádzali okolo gombíkov jeho habitu, však bolo ťažké ignorovať.
„Hermiona...“
„Hm?“
Vzala ho za bradu a pevne ju pridržala, aby sa jej musel dívať priamo do očí. Musela sa usmiať jeho naštvanému výrazu. Vzala okuliare a opatrne mu ich dala na tvár. Prstami prechádzala cez jeho vlasy, aby mu rúčky okuliarov umiestnila presne na uši.
Pohľad, ktorým ju sledoval bol tak beznádejný, že sa usmiala a dala mu pusu na nos.
„Tak a hneď si fešák.“
„Nie som.“
„Nuž nie je na tebe, aby si to hodnotil.“
Prstom si posunul okuliare, zvykajúc si na pocit mať ich na nose.
„Cítim sa s nimi ako invalid.“
„Prečo?“
„Aby som poriadne videl musím zízať cez blbé skielka. Ja neviem, pripadám si ako.....chudák.“
Hermiona naklonila hlavu a pozorne si ho obzrela. Znepokojene ju sledoval a hľadal na jej tvári akékoľvek známky znechutenia. Namiesto toho sa mu dostalo len prešibaného úsmevu, ale predsa len to zažehnalo jeho obavy. Prstami opatrne prešla po kovovom ráme, letmo sa dotýkala jeho tváre.
„Dobre....potom bude možno ľahšie ťa prinútiť, aby si ich nosil.“
„Nikdy,“ odfrkol.
Sklonila sa a pobozkala ho. On ju objal okolo pása a spokojne zavrčal. Pritiahol si ju k sebe bližšie a ona sa oprela o jeho líce. „Ale aj tak sa na ne budem sťažovať celý mesiac,“ zamrmlal.
Pousmiala sa a zašepkala do jeho úst. „Môžeš, ale len naoko.“
„Dohodnuté.“
Ich pery spečatili dohodu. Jemne sa dotýkali a maznali. Keď Hermiona špičkou jazyka obkrúžila jeho spodnú peru, odtiahol sa.
Severus zdvihol ruku a chytil rám okuliarov. Opatrne vytiahol jednu rúčku spoza ucha, potom aj druhú. Zložil si ich dolu a položil ich na stôl. Nato ju znova objal a privinul k sebe.
„To už sa s nimi cítiš nepohodlne?“
„Nie,“ zapriadol, maznajúc sa s jej uchom. Potešene sa zavrtela a zašmátrala po jeho gombíkoch na habite. Jeho ústa pomalinky putovali od jej ucha a rozsievali ľahké bozky na jej sánku. Zatiaľ čo prsty sa pohrávali s golierom trička.
Na chvíľku sa na ňu zahľadel, vychutnávajúc si pohľad na jej zapýrené líčka a plné červené pery. Čierne oči mu potešene zažiarili.
„Nepotrebujem okuliare, aby som ťa videl. Poznám každý centimeter tvojho tela.“
Prstami jej nežne prešiel po tvári a ona s ním veľmi rada a ochotne súhlasila.
KONIEC