Ako každý mesiac zabudnúť na Grangerovú - Prvá kapitola

Ako každý mesiac zabudnúť na Grangerovú

od Lucyferina

preklad kapi

Prvá kapitola

Hermiona Grangerová sa zobudila ráno dvadsiateho siedmeho marca a zastonala. Posledné dva roky, od skončenia vojny, so železnou pravidelnosťou vstávala ráno každého dvadsiateho siedmeho v mesiaci so želaním, aby už začal nový mesiac.

Nedokázala pochopiť, prečo s tým v prvom rade súhlasila. Potom si spomenula prečo to robí a s povzdychom sa pobrala do sprchy. Po perfektných raňajkách, pozostávajúcich z palaciniek a kávy, si vzala svoj kufor a odmiestnila sa do Rokvillu, kde sa pridala k skupine študentov zo siedmeho ročníka, medzi ktorými nechýbali ani Harry a Ron.

Usmiala sa pri myšlienke ako jej priatelia vyrástli od ich promócií. Harry, po tom čo porazil Voldemorta deň po skončení siedmeho ročníka, si viedol viac než dobre v tréningu na bystrozora. Zatiaľ čo Ron, od ukončenia školy, hral profesionálne famfrpál na poste odrážača v tíme Kudleyovské kanóny.

Ona a Ron boli spolu od šiesteho ročníka až kým jeho požiadavky neboli pre ňu príliš. Hermiona sa rozhodla pre Oxfordskú Univerzitu Mágie a vybrala si kombinované štúdium kúziel a elixírov. Lenže Ron vyžadoval, aby každú nedeľu prišla na jeho zápas aj keď potrebovala študovať. Tak sa po dvoch spoločne strávených rokoch dvojica rozhodla, že sa rozídu a ostanú radšej len kamarátmi.

Teraz Ron chodil s Lavender a podľa toho, čo jej písala Ginny bolo to medzi nimi vážne. Lavender bola pre neho oveľa vhodnejšia a Hermiona bola neskonale šťastná, že si Ron našiel pre seba to pravé dievča.

Jej druhý najlepší kamarát bol už ženatý a pre mnohých predstavovali práve Harry a Ginny ideálny pár. Niekedy Hermiona uvažovala či ona nájde niekoho, kto by ju dokázal akceptovať so všetkými jej chybami a koho by dokázala akceptovať ona.

No, ale späť k jej súčasnému problému. Povzdychla si pri predstave, čo ju čaká. Musí sa vrátiť do Bradavíc na poslednú hodinu elixírov a promočný ples.

Bolo frustrujúce, že nik nedokázal nájsť spôsob ako prelomiť kliatbu, ktorá sužoval Snapa.

Severus Snape bol vojnovým hrdinom, zachránil ju, Harryho aj Rona v Poslednej bitke. Takmer všetci čarodejníci či čarodejnice Británie mu dlžili za záchranu života ich samotných či ich blízkych.

A tak, keď Albus Brumbál zvolal všetkých bývalých študentov siedmeho ročníka, ktorí promovali zároveň s Hermionou, všetci do jedného sa do Bradavíc dostavili.

Pamätali si ten deň akoby to bolo včera, hoci ubehli už dva dlhé roky....

Albus si odkašlal a prehovoril ku zhromaždeným mladým čarodejníkom a čarodejniciam vo Veľkej sieni. „Milí priatelia, dnes som vás sem pozval, aby som vás o niečo požiadal. Som si vedomý, že už nie ste povinní ma počúvať,“ mnohí sa po tejto vete zasmiali. Hermiona sa len pousmiala a prikývla.

„Som si istý, že už máte plány ako si zariadiť svoje životy, ale je tu vážny problém. Jeden z našich najodvážnejších vojnových hrdinov potrebuje vašu pomoc.“ Odmlčal sa, aby zdôraznil vážnosť prednesenej informácie. „Severus Snape možno nebol ten najmilší učiteľ, ktorý vás učil, ale dovolím si tvrdiť, že mnohí z vás mu dlžia za záchranu života. Počas Poslednej bitky ho zasiahla čudná kliatba a kým nenájdeme spôsob ako ju zlomiť, chcel by som vás požiadať o pomoc.   

Hermiona sledovala tváre okolo seba. Vedela, že mnohí Snapa neznášali, ale tiež vedela, že každý z nich sa urobí všetko čo bude v jeho silách, aby mu pomohol.

Albus sledoval mladých ľudí okolo seba a usmial sa, keď pochopil, že nik z nich nezamietne jeho prosbu o pomoc....zatiaľ. Vedel, že keď vysvetlí podstatu kliatby ochota pomôcť už nebude taká veľká. Napriek tomu sa musel o to pokúsiť.

Hermiona dvihla ruku. „Albus, aká kliatba ho zasiahla?“

Albus sa usmial na najinteligentnejšiu čarodejnicu svojej generácie. „Ako som už povedal, tým si nie sme istí, ale vieme aký efekt má táto kliatba na Severusa. Zdá sa, že spôsobuje akúsi pamäťovú poruchu a tak každý mesiac dvadsiateho siedmeho a dvadsiateho ôsmeho sa jeho pamäť vráti do dňa, keď ste mali poslednú hodinu elixírov, promócie a následne ples.“

Informácia šokovala väčšinu prítomných a okamžite ši začali medzi sebou šepkať.

Albus si opäť odkašlal a podvihol ruku v snahe utíšiť debatujúcich študentov. „Samozrejme pracujeme na spôsobe ako kliatbu zlomiť, ale zatiaľ by som chcel požiadať študentov z triedy elixírov pre pokročilých, aby sa sem vracali vždy dvadsiateho siedmeho a vás ostatných, aby ste prišli dvadsiateho ôsmeho na promócie a ples.“

Hermiona rovnako ako ostatný stíchla. V podstate mala prežívať dva dni v každom mesiaci znovu a znovu, len aby pomohla Severusovi Snapovi!      

Jej nebelvírska povaha radila okamžite súhlasiť s riaditeľovou žiadosťou, ale jej pomstychtivé ja doporučovalo zdrhnúť tak rýchlo ako to len bolo možné.

Albus sa rozhliadol okolo a pochopil, že Harry, Hermiona a Draco sú stále lídrami. Všetci sa s otázkou v očiach dívali práve na nich troch. Ak budú súhlasiť oni, budú súhlasiť všetci.

Harry prehovoril ako prvý. „Ja pomôžem Albus. Dlhujem to Snapovi a toto je dobrý spôsob ako mu to splatiť. Môžeš so mnou počítať.“

Draco Malfoy, ktorý sa prekvapujúcu pridal na stranu svetla a špehoval pre ňu, prehovoril ako ďalší. „My slizolinčania radi pomôžeme riaditeľovi našej fakulty.“

Blaise a Pansy obaja súhlasne prikývli.

Hermiona sa snažila nájsť spôsob ako sa z toho vyvliecť, ale keď videla, že všetci ostatní sú ochotní pomôcť neostalo jej nič iné len prikývnuť na súhlas.

Albus sa spokojne usmial. „Študenti v triede pokročilých elixírov boli páni Potter, Weasley, Longbottom, Malfoy, Zabini a Finch-Fletchley. A slečny Grangerová, Brownová, Parkinsonová, Abbotová a Padma Patilová. Tí čo som vás práve nemenoval stačí keď prídete až dvadsiateho ôsmeho v promočných habitoch a so šatami na ples. Verím, že to nebude trvať dlho a vyriešime tento delikátny problém.“

A tak opäť raz stála pred bránami Bradavíc spolu s ostatnými študentmi z triedy pokročilých elixírov a čakala na profesorku McGonagallovú, aby ich pustila do hradu, kým si Severus všimne, že prichádzajú z Rokvillu a nie zo školských pozemkov.         

Hermiona si vzdychla. Sedela vedľa Nevilla každý mesiac a už celé dva roky pripravovali jeden a ten istý elixír. A hoci už ho každý z nich dokázal uvariť aj so zavretými očami, Nevillovi vždy vybuchol kotlík ako keď bol ešte študent vydesený z Majstra elixírov.

Potlačila úsmev pri myšlienke, že každý mesiac niekto svoj elixír pokazil, aby to nebolo Snapovi podozrivé. Každý okrem nej, to by bolo podozrivé až príliš.

Keď sa všetci usadili, rozleteli sa dvere a do učebne vošiel typicky sa mračiaci Snape a bez nejakých príkras zavrčal. „Dnes je to posledný krát, čo vás tupcov musím učiť. Ani si neviete predstaviť ako ma to teší.“

Pansy sa zachichotala a Hermiona len s ťažkosťami potlačila smiech, ktorý sa jej dral z hrdla po tom čo si vypočula vetu, ktorú počula snáď stokrát. Úsmev však potlačiť nedokázala.

Profesor Snape si všimol úsmev na Hermioninej tvári a jedovato poznamenal, „Slečna Grangerová, prečo ten úsmev? To vás tak teší, že patríte do triedy tupcov? To bude stáť vašu fakultu desať bodov. A som zvedavý ako ich teraz pre Nebelvír chcete získať nazad.“

Hermiona sa pokúsila vyčarovať na tvári sklamanie a uľahčene si vydýchla, keď sa na ňu Snape uškrnul. Uveril, že je sklamaná.

Každý ďalší mesiac bolo čoraz ťažšie udržať vážnu tvár. Každý mesiac počúvala aký je šťastný, že ich učí posledný krát v živote a musela sa škodoradostne usmiať pri myšlienke, že tá neznáma kliatba skutočne trafila do čierneho. Snape zas a znovu musel učiť svoju najhoršiu triedu, len škoda, že si to nepamätal. No stále lepšie ako nič, pomyslela si pre seba.       

Hodina pokračovala ako obvykle a po tom, čo Nevillov kotlík explodoval a ona dostala tradičné hodnotenie, opustila triedu.

Pokračovanie nabudúce