Rozprávka na dobrú noc
Rozprávka na dobrú noc
od Kailin
preklad kapi
„Ocko, prosím? Prečítaš mi rozprávku?“
Severus Snape začínal tieto slová nenávidieť.
Niežeby mu vadilo, že sa jeho trojročná dcéra mení na knihomoľa akým bola Hermiona. Jednoducho to akceptoval ako hotovú vec a okrem toho aj on sám bol tak trochu knihomoľ. Najpríjemnejšie strávený večer bol, keď spolu s Hermionou sedeli pred kozubom obaja pohrúžený do kníh a Mairin sa tíško hrala so svojimi hračkami. Krásny idylický obrázok a taký bol jeho život.
Ani mu nevadil Mairinin výber knižiek. Pri Merlinovej brade, veď mala len tri a pol roka. Samozrejme, že si vyberala hlavne detské rozprávkové knižky. Isteže neočakával, že ju v tomto veku budú zaujímať učebnice a zložité vedecké texty. Mairin bude pravdepodobne čítať veľmi skoro, ale určite nie vedecké texty, ešte chvíľu potrvá kým pochopí krásu takýchto kníh.
Dôvodom Snapových sťažností bola Mairinina fixácia v danom momente len na jednu jedinú knižku. A pomáhaj Merlin ak sa Hermiona alebo on sám pokúšali presvedčiť Mairin, že jej prečítajú rozprávku z knihy Helgine veselé povedačky, keď ona sa rozhodla, že chce príbeh z knižky Dobrú noc malinký Salazar. Severus musel konštatovať, že nikto absolútne nikto sa nemohol vyrovnať v tvrdohlavosti jeho trojročnej dcére.
Mairinin súčasný objekt túžby bola kniha Sova Ollie a snežná búrka. Vyžadovala tento príbeh už viac ako mesiac a jej entuziazmus neznižoval ani fakt, že vonku sa už pomaly prebúdzala jar. Severus už mal sto chutí povedať Mairin, že počas jej poobedného spánku priletel Ollie k nim domov, vyžiadal si knižku, odletel s ňou preč a vráti im ju až počas ďalšej zimy. Aspoňže Hermiona pre neho mala pochopenie.
„Viem, že ťa to otravuje, ale malé deti sú už také,“ uistila ho. „Ja som mojich rodičov nútila čítať Burácajúcu lokomotívu až kým z tej úbohej knihy takmer vypadali stránky.“
Tak toto by mohlo byť riešenie, nádejal sa Severus v duchu. Ak by z chudáka Ollieho ostali len zdrapy papiera, konečne by sa dočkal zaslúženého pokoja. Nanešťastie Hermiona len smutne pokrútila hlavou.
„Príliš neskoro,“ povedala. „Mairin už pozná Reparo.“
Dofrasa. Prečo akurát on musí mať tak inteligentné dieťa?
Dnes, tak ako každý večer za posledný mesiac, Mairin sa postavila vedľa svojho otca, Sova Ollie a snežná búrka v jej rukách, zaťahala ho za nohavicu a s nádejou sa na neho zadívala.
„Si na rade ju uložiť,“ pripomenula mu Hermiona a vrátila sa k študovanie svojich výskumných materiálov.
Severus si povzdychol a prikývol.
„Samozrejme, zlatko. Prečítame si spolu rozprávku a potom budeš taká unavená, že hupneš do svojej veľkej postieľky a pekne zaspinkáš.“ Toto bola v Čarodejníckom svete rodičovská forma Imperia.
„Áno ocko.“
Mairin mohla prikyvovať koľko chcela, ale Severus vedel svoje. Len nedávno objavila, že existuje aj Život po čase ísť spať a čo mohlo byť zaujímavejšie ako vykĺznuť z postele, keď si rodičia myslia, že pekne spinká. Bolo to rovnako únavné ako večerná rozprávka a Severus si viac než raz pomyslel, že keby dostal svrček zakaždým, keď on alebo Hermiona povedali „Vráť sa do postele Mairin“, bol by veľmi bohatý čarodejník. Teraz sa však bude musieť prekúsať dvadsiatimi mučivými stranami tej prekliatej knihy.
Snape pozhasínal všetky svetlá okrem malej lampičky. („tmavá izba podporuje chuť k spánku“ hlásala kniha o deťoch akoby to bol nejaký objav) a usadil sa do hojdacieho kresla. Potom pomohol vyliezť na kreslo aj Mairin, ktorá najprv usadila svojho plyšového medveďa a zabalila sa do deky. Potom sa pritúlila k Snapovi, jej tmavé kučery ho pošteklili pod bradou.
Severus si na malú chvíľu vychutnal tento nádherný pocit. Ak by mu niekto povedal, že jedného dňa bude vo vytŕžení z vône malého dieťaťa a bude až bolestne túžiť cítiť teplo malého telíčka pritúleného k tomu jeho, poslal by dotyčného k Mungovi v záujme ochrany širokej verejnosti pred šialencom. Zo všetkých jeho otcovských skúsenosti, práve táto mu pomáhala udržať si nadhľad a duševné zdravie. Predtým sa bál, že bude replikou svojho ignorantského otca. To až kým mu Hermiona nepovedala, že niektoré dni má pocit, že vidieť spinkajúcu Mairin je jediný dôvod prečo ju nezanesie cigánom.
„Som pripravená ocko!“ oznámila Mairin.
Severus odovzdane otvoril knižku, jeho súkromný špeciálny moment si užije opäť zajtra.
„Ollie bol sova. Bol najmladšia poštová sova na čarodejníckej pošte v Kúzelníkove.“
Mairin sa zachichotala.
„Čo je také smiešne?“ spýtal sa Snape.
„Tvoj hlas ma šteklí vo vlasoch ocko.“
Toľko k jeho preslávenej schopnosti nahnať strach študentovi starostlivo modulovaným a zafarbeným hlasom. Snape si povzdychol a obrátil stranu.
„Ostatné sovy si mysleli, že je Ollie hlúpy. Po nociach rád húkal a lovil myši. Niekedy dokonca zabudol doručiť poštu.“
„Ale jedného dňa sa strhla v Kúzelníkove obrovská snežná búrka. ‛Nedokážeme doručiť poštu!’ kričal poštmajster.
„Sovy zaklapotali zobákmi. Ani jednej sa nechcelo do zúriacej víchrice.“
Severus sa odmlčal, pretože Mairin sa opäť rozchichotala. Obrázky na tejto stránke mala najradšej z celej knižky, hlavne vďaka zábavným výrazom v „sovích tvárach“. Po niekoľkých minútach mu Mairin dovolila stránku otočiť.
„Ollie povedal, ‛Ja tú poštu doručím! Milujem keď vonku sneží!’ Ostatné sovy...“
„...nadskočili na bidielkach a zadúšali sa smiechom,“ odrecitovala Mairin vzrušene. „Mysleli si, že je Ollie malá pochabá sova.“
Severus zazíval. Toto bol obvykle okamih v príbehu, v ktorom začala „čítať“ Mairin. Počula príbeh už toľkokrát, že ho vedela takmer celý spamäti odrecitovať. O niekoľko strán si Mairin oprie hlávku o jeho hruď a povie, „Teraz čítaj ty ocko“. Zavrel oči a čakal kým tento moment príde (keď sa Ollie stratí vo víchrici).
O desať minút neskôr Hermiona vzhliadla od knihy, ktorú práve čítala a zbadala svoju dcéru ako sa rúti do obývačky.
„Ahoj mami!“ usmiala sa Mairin a vyštverala sa na gauč vedľa Hermiony.
„Mairin čo tu robíš srdiečko?“ opýtala sa prekvapená Hermiona a zložila knihu.
„Povedala som ockovi rozprávku na dobrú noc a teraz pekne spinká.“ Evidentne nadšená sama sebou, zvesila nohy dolu z gauča a spokojne nimi hompáľala hore a dole.
„Ale nevrav.“ Postavila sa zmätená Hermiona. „Myslím, že ho pôjdem skontrolovať, čo povieš?“
„Áno mami.“ Mairin si vzala knihu, ktorú predtým čítala Hermiona a začala ju skúmať a ani jej nevadilo, že ju má hore nohami.
Hermiona vyšla po schodoch do Mairininej izby, v ktorej vládla čierno čierna tma.
„Lumos,“ zamrmlala a mávla prútikom.
Svetlo z jej prútika ožiarilo izbu a postavu Severusa Snapa uloženú v hojdacom kresle, hlavu mal sklonenú na stranu a ticho chrápal. Mairin mu do náručia vtisla svojho plyšového medveďa a nohy mu vzorne prikryla dekou. Hermiona potlačila chuť sa nahlas rozosmiať, prešla cez izbu a jemne svojho manžela pobozkala na čelo.
„Ach ty môj chudáčik,“ zašepkala, „tuším bol dnes Ollie nad tvoje sily, však?“
Severus čosi zo spánku zamumlal, ale nezobudil sa. Hermiona zišla po schodoch naspäť do obývačky, kde Mairin spokojne poskakovala po gauči.
„Ocko stále ešte spinká?“ chcela vedieť okamžite.
„Áno srdiečko. Odviedla si skvelú prácu pri čítaní rozprávky, keď si ho dokázala takto uspať.“
Mairin hrdo prikývla.
„Ocko je dobrý chlapec.“
KONIEC