Rozvod

11.05.2012 00:01

Rozvod

od chivalric

preklad kapi

 

„Rozvedú nás.“

Severus Snape vzhliadol od rozčítaných novín a pohľadom čiernych očí prepichol svoju manželku. „Nevrav,“ odvetil mierne znudeným tónom. „Nespomínam si, že by som s niečím podobným súhlasil.“

Hermiona po ňom strelila pohľadom. „Ja si v prvom rade nespomínam, že by si súhlasil s tým, že si ma vezmeš,“ podotkla sarkasticky. „A čuduj sa Merlin, stále sme nútení zdielať posteľ, dom a naše životy. Našťastie bol Manželský zákon zrušený a preto všetky zväzky počas neho uzavreté, teda aj naše manželstvo, budú neplatné.“

„Ako obvykle príliš veľa rozprávaš,“ zahriakol ju Snape svojim prísnym učiteľským tónom. „Toto všetko viem a rovnako tak viem, že ten debilný zákon bol zrušený už pred troma rokmi. Čo ale neviem je kedy konečne tí idioti prídu k nám a splnia si svoju dlho zanedbávanú povinnosť.“

Hermiona nevzrušene počúvala jeho bezcitné a kruté slová. „Papiere dostaneme za.....ach, áno, za pár minút.“ V hlase jej zaznel triumf. Nedbanlivo odhodila pergamen, ktorý dočítala a nechala ho pomaly klesnúť k zemi. Potom si naliala ďalšiu šálku čaju, pohodlne sa oprela a čakajúc na Snapovu reakciu ho po očku sledovala.

Sme svoji už viac ako päť rokov a on je stále studený ako psí čumák, pomyslela si a rozhodla sa nevziať si ďalší kúsok torty, keďže jej bolo mierne nevoľno. Je hrubý, neférový a jeho sarkastické poznámky ma privádzajú k šialenstvu. Prečo pri Merlinovom prútiku ma museli spárovať práve s ním?

Vlastne vedela prečo. Pretože na Ministerstve sa rozhodli, že Ron pre ňu nie je vhodný partner. Ona bola inteligentná a on famfrpálová hviezda. Ona milovala knihy a on svoju metlu. Ona čítala celé dni a on bol schopný stráviť dvadsaťštyri hodín v krčme a nepovažovať to za stratu času. Na Ministerstve venovali Ronovej žiadosti o jej ruku jeden pohľad a bez zaváhania zamietli jeho žiadosť oženiť sa s najmúdrejšou čarodejnicou posledného storočia. A tak ju dali dohromady so Snapom.

Hrôzostrašným, večne zamračeným, sarkastickým, odporným Snapom. Veľkým netopierom z podzemia. Isteže bol vojnový hrdina, držiteľ Merlinovho rádu druhej triedy, riaditeľ Bradavíc počas piatich rokov. No bol to aj muž vďaka, ktorému boli pre ňu hodiny elixírov nočnou morou.   

No a samozrejme bol to jej manžel.

Hm. Exmanžel akonáhle dorazí pracovník Ministerstva a pekne krásne ich rozvedie.

Zamyslene odtrhla pohľad od Snapovej postavy. List, ktorý dostala dnes ráno jej oznamoval, že pracovník z Ministerstva príde v priebehu hodiny a doručí im rozvodové papiere. Čo znamenalo, že bude opäť slobodná. Znova môže žiť svoj život a robiť vlastné rozhodnutia. Už nikdy viac nebude musieť spať so Snapom v jednej posteli, už sa nebude musieť vedľa neho prebúdzať. Nebude musieť počúvať jeho pichľavé poznámky o jej veku, oblečení či priateľoch. A hlavne žiadny sex.

Muž schovaný za novinami už nebude viac súčasťou jej života.

Na perách sa jej usadil úsmev. Vtom zazvonil zvonček.

Hermiona sa ani nepohla. Po chvíli, keď zvonček zaznel už po tretíkrát, Snape zložil podráždene noviny. „Otvoríš konečne tie dvere ženská alebo musím v tomto dome robiť všetko sám?“

Na malý moment Hermiona uvažovala a tom, že ho prekľaje. Škoda kliatby za chvíľu sa ho aj tak zbavím. Hoci malá kliatba by mohla byť pekná rozlúčka. Vstala a prešla ku dverám.

Pred dverami nervózne prestupoval mladý muž. Bol zavalitý so začínajúcou plešinou hoci nemal oveľa viac ako dvadsať rokov, nervózne si okusoval spodnú peru. „Pani Snapová,“ začal, ale Hermiona ho okamžite nazlostene prerušila.

„Grangerová,“ vyštekla. „Ponechala som si svoje dievčenské meno. Nevidím dôvod používať meno chlapa, za ktorého ma donútili sa vydať. Ste tu, aby ste nás rozviedol?“

Prikývol.

„Poďte dovnútra nech môžeme ukončiť túto frašku. Kuchyňa. Druhé dvere vľavo.“

oooOOOooo

Prekvapivo kuchyňa v domácnosti Snapa a Grangerovej bola veľký, teplý a priateľský priestor. Podľa hororových historiek, ktoré počul a zo svojich vlastných skúseností so Snapom ako svojim profesorom v Bradaviciach, mladý muž z Ministerstva očakával temnú a zadymenú bránu pekelnú. Preglgol. Čas začať biznis. „Dobrý deňpane, moje meno je Cameron Carlyle,“ povedal. „A som tu....ehm....., aby som vás rozviedol.“

Snape si ho detailne premeral. Carlyle sa cítil ako ropucha, ktorá čaká na nakrájanie do obzvlášť nepríjemného elixíru. „Tak sa rozhýbte,“ zavrčal Majster elixírov. „Nemám na to celé ráno. Uzatvorenie manželstva trvalo desať minút a aj to sa mi zdalo príliš dlho. Takže predpokladám, že rozvod zaberie tak polovicu času.“

„Všetko čo musíte spraviť je podpísať papiere,“ hanblivo povedal Carlyle. „A musíte sa dohodnúť na rozdelení majetku, dom, nábytok, peniaze a tak podobne.“

Hermiona skrížila ruky na hrudi. Mala dvadsaťpäť rokov a od školy o nejaký ten centimeter vyrástla no vlasy mala stále neposlušne rozstrapatené. Nebola tak bledá ako Snape, ale k opálenej pokožke mala tiež poriadne ďaleko. Carlyle vedel, že je zodpovedná za Univerzitnú knižnicu v Camelote a preto sa asi nedostane príliš na slnko. Pribrala aj trochu na váhe, ale rozhodne nebola tučná. Zatiaľ.

Práve teraz mala na tvári prísny výraz. Za iných okolností, keby bola vydatá za iného muža, bola oblečená v menej ošúchanom oblečení a s úsmevom na perách by bola nádherná. Teraz to však bola len staromódne oblečená žena pomaly sa blížiaca k svojej tridsiatke.

Hermiona zazrela na svojho muža a teplota v miestnosti o pár stupňov klesla. „Beriem si knihy,“ prehlásila ľadovo. „Všetky okrem asi dvoch, troch, ktoré sú o čiernej mágii. Peniaze sa rozdelia rovným dielom.“    

 „Súhlasím. Ja si nechám dom. Aj tak patrí mne,“ zasyčal Snape. „Plus všetko čo je v kuchyni. Koniec koncov nevieš variť. Pripálila by si aj vodu. Bolo by to zbytočné mrhanie keby si si vzala hrnce a panvice.“

Zúžila oči a odvetila, „Ok. Tým pádom si beriem všetko vybavenie zo záhradného prístrešku. V záhrade si neschopný. Jeden tvoj dotyk všetko zabije.“

Snape si povzdychol, ale prikývol. „Mal som zabiť teba a to poriadne dávno. Si drzá. Stále sa napchávaš čokoládou. Si otravná, neznesiteľná ženská „Všetko – Viem – Najlepšie“. A už ani nie si chudá. No veď sa na seba pozri....aj hroch by pri tebe vyzeral vychudnuto!“

Hermiona mu ukázala prostredník. „Chladný, bezcitný had. Ty ani nevieš čo láska znamená, nemáš žiadne city a keď otvoríš ústa vyjde len jed. Život bez teba bude raj na zemi!“

Snape zhúžval noviny do malej guľôčky a hodil ju po svojej žene. Prirodzene minul.

Carlyle zalapal po dychu a snažil sa dívať inam ako na hádajúcu sa dvojicu. Toto bolo ešte horšie ako si predstavoval. Títo dvaja boli poslednou dvojicou, ktorá bola prinútená sa vziať a ešte nebola rozvedená. Každý iný pár okamžite využil možnosť sa rozviesť a zbaviť sa partnera v čo najkratšom termíne. Ostali len títo dvaja. Prečo, prečo to musím robiť práve ja? Premýšľal Carlylev duchu zúfalo. Mal to urobiť môj šéf. Som nový na Ministerstve a títo dvaja šialenci sa tu za chvíľu pozabíjajú!

Ako dokázali prežiť spolu dlhých päť rokov bolo pre mladého muža nepochopiteľnou záhadou. Boli ako pes a mačka.....oheň a voda......ako dvaja ľudia, ktorí sa vášnivo nenávideli.

Carlyle sa mierne zachvel a vtiahol hlavu medzi plecia pre prípad, že by vytiahli prútiky a začali po sebe vrhať kliatby.

„Cara je moja,“ zasyčal Snape a spomínaný jed jasne odkvapkával z jeho slov.

„Ani len v tvojich snoch. Cara ostane so mnou. Miluje ma!“ namietala Hermiona rozhorčene.

Snape jej venoval sarkastický polo úsmev. „Kúpil som ju.“

„A ja som ju vybrala!“

„Nedostaneš ju! Len cez moju mŕtvolu!“ Na to sa Snape oprel a odpil si dúšok zo šálky s čajom, len aby ho vzápätí vypľuj. Evidentne nebol fanúšikom studeného čaju.

Carlyle zdvihol ruku. Bolo to to najprirodzenejšie gesto v prítomnosti jeho dávneho profesora elixírov. Hoci muž nemal na sebe svoj povestný plášť aj tak Carlyle očakával, že v každom momente dostane trest. „Kto je Cara?“ zašepkal. „Nemáme žiadne správy o potomkoch....“

Snape vytasil prútik a namieril ho na svoju ženu. Tá sa len zasmiala, evidentne nezastrašená jeho postojom.  

Na druhej strane Carlyle bol viac než vystrašený, on bol k smrti vydesený. Ustupoval pomaly dozadu až kým sa chrbtom nenalepil na kuchynské dvere. Ešte pár krokov a bude preč z tohto diabolského domu, bude v bezpečí....

„Nedostaneš ju!“ zašepkal Snape, prútik v jeho ruke sa ani nezachvel.

„Ani ty ju nebudeš mať!“ odsekla Hermiona a z očí jej lietali dýky priamo do mužovej hrude. „Umrela by v tvojej opatere, smútila by za mnou a nakoniec by sa utrápila k smrti, pretože by som jej chýbala....“

Snape k nej prikročil. „Ty by si ju prekŕmila. Navyše by si s ňou nechodila na hodinové prechádzky. Bezo mňa by okamžite ochorela!“

„Prepáčte? Prosím? Pán Snape, pani Grangerová?“ pípol Carlyle. „Mohli by ste mi povedať....“

Dvere do záhrady zavŕzgali v pántoch a Cameron Carlyle pri tom zvuku podskočil. V tom momente videl všetky možné monštrá ako vchádzajú do kuchyne, drakov, ghúlov....

Dvere boli otvorené sivým ňufákom. Do miestnosti vťapkala stredne veľká fenka, ktorá za sebou na podlahe zanechávala zablatené stopy. Otriasla sa, zazívala a zvalila sa presne do stredu medzi čarodejníka a čarodejnicu. Chvostom sa dotýkala Snapových papúč a huňaté uši sa otierali o končeky Hermioniných bosých prstov.

Tri páry očí sa upreli na zviera.

 „Ahoj srdiečko,“ povedala Hermiona s úsmevom.

Snape sa zohol a nežne fenku potľapkal. „Chytila si nejakých piadimužíkov?“ opýtal sa so záujmom.

Carlyle šokovane zízal. „Pes? Vy sa tu hádate kvôli psisku?“ opýtal sa neveriacky. „V takýto deň, keď sa konečne môžete rozviesť sa hádate kvôli nejakému psovi?“

Pobúrene prehovorili obaja naraz, „Je s nami od prvého dňa tohto takzvaného manželstva. Chceme pre ňu to najlepšie. Máte s tým nejaký problém?“

Carlyle zistil, že je veľmi nepríjemné byť v centre pozornosti. Oveľa viac preferoval, keď revali jeden na druhého ako keď obaja revali na neho. „Uhm, prepáčte nechcel som vám do toho zasahovať,“ riekol a zamával pred nimi rozvodovými papiermi. „Podpísali by ste prosím rozvodové papiere?“

Ticho. Dvojica na neho hľadela ako na obzvlášť škaredý a otravný hmyz.

Carlyle sa nervózne zasmial. Možno keby zmenil tému.... „Veď si ju môžete brávať každý na dva týždne v mesiaci,“ pokúsil sa o vtip. Nezabralo to, Snape i Grangerová sa len pri tej myšlienke mračili tak, akoby navrhol, aby to mizerné psisko rozrezali napoly. Opäť sa nervózne zasmial. „Aspoň, že nemáte deti, s ktorými by boli starosti,“ podotkol a tajne dúfal, že ich to poteší. „Teda v takom prípade by sa o to postaralo Ministerstvo a.....“  

 „Čože?“ vyštekla Hermiona a postavila sa vedľa svojho manžela, ktorý vyskočil zo stoličky. Pes – Cara – zdvihla hlavu, zaštekala a vycerila biele, nebezpečne vyzerajúce zuby.

Snape na mladého muža namieril prútik. Hermiona vytiahla z rukáva ten svoj a takmer ním vypichla mladíkovi oko. „Okamžite to vysvetlite,“ prikázala.

„Krátke vety. Jasné slová. Inak skončíte ako potrava pre psa,“ dodal Snape.

Carlyle zdvihol pred seba papiere ako nejaký štít a seriózne uvažoval o zmene kariéry. „Deti....počaté počas vynúteného manželstva.....sú automaticky umiestnené do starostlivosti Ministerstva.....dostanú náhradných rodičov.... Doteraz to fungovalo výborne...biologický rodičia ich vždy nenávidia natoľko, že neprichádza do úvahy, aby sa o nich starali....“

„Prečo sme o tom nevedeli?“ dožadoval sa Snape naštvane.

Carlyle sa pomaly zosunul po kuchynských dverách na podlahu. „My...teda Ministerstvo, to neroztrubuje do sveta. Boja sa nahnevaných reakcií. Ale...tak to funguje.“ Prvýkrát vo svojom Cameron Carlyle vedel ako sa cíti jeleň tesne predtým než ho zastrelia.

Snape obkrútil ruku okolo manželkinho pásu a dlaň jemne položil na jej mierne zaguľatené bruško. Hermiona prikryla jeho dlaň svojou len o sekundu neskôr. Spoločne, s prepletenými prstami, vyzerali oveľa nebezpečnejšie než čokoľvek čo Carlyle doteraz videl. A to bral do úvahy aj obrázky Toho- ktorého- netreba- menovať a svoju vlastnú svokru, keď bola vo veľmi, veľmi zlej nálade.

 „Naše deti ostanú presne tam kde doteraz,“ zasyčal Snape. „S nami. V našom dome. Akonáhle sa narodia a bodka!“

Vydesený Carlyle prešiel pohľadom od ženinej tváre k rukám na jej brušku, nazad k tvári jej muža a späť k spojeným dlaniam chrániacich bruško.

Bleskovo došiel k správnemu názoru. „Moje záznamy.....o potomkoch....sú neaktuálne však?“ zašepkal.

Hermiona vystrčila bradu. „Som tehotná s dvojičkami. Pokúste sa, čo len prstom, dotknúť mojich detí budete si želať, aby ste sa nikdy nenarodil.“ Posunula sa bližšie k manželovi, privolala si pergamen, roztrhala ho na kusy a hodila ho na mladého muža, ktorý vystrašene sedel na podlahe. „A teraz vypadnite. Nikto nás nebude rozvádzať. Ani teraz, ani nikdy. Vyjadrujem sa jasne?“

„Ale zákon!“ vydýchol Carlyle, ale z bezpečnostných dôvodov na zadku pomaly posúval z kuchyne.

„Kašlem na zákon,“ skonštatoval Severus. „Zákon nás prinútil sa vziať. Nepáčilo sa nám to, ale rýchlo sme si zvykli. Nedovolíme nikomu, aby nám opäť zasahoval do života. Nie to, aby nám vzal naše deti. Je to jasné?“

Carlyle sa dostal až ku vchodovým dverám. Všade po zemi sa váľali zdrapy papierov, ktoré doniesol. „Ale veď ste sa hádali! Nenávidíte jeden druhého, videl som to na vlastné oči!“     

Hermiona spálila zdrapy na popol rýchlym mávnutím prútika. „Mýlite sa pán Carlyle. Bola som viac než šťastná, že som si nemusela vziať Rona,“ vysvetlila takmer priateľským tónom. „Severus by nebol mojou voľbou, ale počas našej svadobnej noci som pochopila, že život s ním bude mať veľmi veľa výhod. Decentnú konverzáciu napríklad. Prekliato dobrú stravu. Žiadne výčitky, keď si chcem čítať do štvrtej do rána.“

„Skvelý sexuálny život,“ dodal Snape a nohou strčil do dverí, aby sa otvorili. „Sarkastické poznámky, ktoré ma rozosmejú. Niekoho, kto dokáže zvládnuť moje temné nálady. Niekoho, kto vie ako poriadne vyzdobiť dom.“

„A Caru,“ zapišťal Carlyle a vyliezol z domu na všetkých štyroch. „A dvojčatá. Rozumiem a odchádzam. Neprídem späť. Už nikdy.“ S tým sa rýchlo odmiestnil. Na tráve po ňom ostala jedna topánka a okuliare.

Snape zahákol studený prst za manželkin golier a pritiahol ju k sebe, aby ju pobozkal. Omotala mu ruky okolo krku a viac než nadšene odpovedala. O pár minút neskôr mu vkĺzla rukami pod košeľu. „Mali by sme sa vrátiť do postele,“ zamumlala. „Bolo to zábavné, ale trochu vyčerpávajúce. Potrebujem masáž a pekne sa upokojiť. A práve ty si muž, ktorého k tomu potrebujem.“

„Nenásytná čarodejnica,“ posťažoval sa Snape. Potom pristúpil okuliare. „Jeden by si povedal, že sa už poučia. Musím priznať, že som unavený z ich dementných pokusov nás rozviesť.“  

 „Sú to idioti,“ upokojovala ho Hermiona. „Už na to viac nemysli. Ale...Severus? Skutočne som tučná ako hroch?“

„Si tá najkrajšia žena akú som vo svojom živote videl,“ zašepkal jej Majster elixírov do ucha, vzal ju do náručia a vyniesol ju po schodoch do spálne.

oooOOOooo

Roztrasený, spotený, rozhorčený a nadávajúc dorazil Cameron Carlyle na Ministerstvo. Zatresol za sebou dvere a na chvíľu zvažoval či ich nemá zakúzliť voči vyrušovaniu. Potom sa však rozhodol, že by to bolo príliš zbabelé.

„Mal si úspech?“ opýtala sa ho Gemma spoza stola. „Rozviedol si ich?“

Carlyle išiel ku skrinke a nalial si poriadnu dávku ohnivej whisky. „Nie. Najprv som si myslel, že to bude brnkačka, keďže bolo evidentné, že sa neznášajú. Potom sa však začali hádať....a potom vošlo to psisko....a potom sa spojili proti mne....a potom som povedal to o oni sa rozzúrili. Utiekol. Mrzí ma to, ale zdrhol som najrýchlejšie ako sa dalo.“

Gemma sa rozosmiala. „Nie si prvý. Ešte nik nebol schopný doručiť im rozvodové papiere. Prečo si myslíš, že sú jediná dvojica, ktorá ešte nie je rozvedená? Skrátka sa rozviesť nechcú. V skutočnosti sa navzájom hlboko milujú. A tú šou robia, len aby vystrašili nových zamestnancov Ministerstva. Snape a Grangerová chcú mať pokoj a toto je jediná cesta ako si zabezpečia, aby návštevy z Ministerstva neboli príliš časté.“  

Carlyle exol druhý pohárik whisky. „Myslel som, že sa navzájom pozabíjajú!“

„Šou,“ vysvetlila Gemma. „Všetko je to len šou. Keď som sa im pokúšala doručiť papiere minulý rok ja, začali sa hádať o psovi a tak som navrhla nech ho dajú do útulku. Bola som rada, že som sa odtiaľ dostala živá. Šťastie, že nemajú deti, inak by sme boli mŕtvy.“

„Je tehotná. S dvojičkami,“ zašepkal Carlyle.

Gemma po tomto vyhlásení zbledla. „Dobrotivý Merlin,“ vydýchla. „Deti? Tých dvoch? Doteraz bolo nebezpečné tam ísť, ale odteraz to bude sebevražedná misia!“

„Ja k nim nazad nepôjdem!“ zavrešťal Carlyle.

Gemma ho upokojujúco potľapkala po ramene. „Nebudeš musieť. Budúci mesiac príde na prax na Ministerstvo nové dievča. Podľa toho čo som počula je príšerná, volá sa Parkinsonová. Slizolinčanka a skutočná mrcha, podľa rečí. Asi tak za rok jej šéf prikáže doručiť tým dvom rozvodové papiere. Vždy to tak robí, mladí sa naučia už nikdy viac tam nechodiť a on si splní povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Ak budeme mať šťastie, tak ju zabijú. A ty už nikdy vo svojom živote nebudeš vidieť Snapa či Grangerovú. Sľubujem!“

„Dobre,“ Carlyle si uľahčene vydýchol a zaliezol pod stôl, aby sa upokojil.

KONIEC

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode