Stoly u Houdiniho - Druhá kapitola

Stoly u Houdiniho

autor: vanityfair

preklad Kapi

Druhá kapitola (2/3)

„Tak ako sa darí Miss Plastická operácia?“ opýtala sa Hermiona o pár dní, keď brala do rúk menu. Netušila prečo sa vlastne obťažuje, vždy si objednala to isté – grilovaný syrový sendvič a zeleninový šalát, deň čo deň. A každý deň sedela pri stole vedľa Snapa. Nebola si istá, či sem chodí kvôli výbornej strave alebo preto, že kdesi hlboko vo svojom vnútri ju bavili tieto denné náhľady do Snapovho ľúbostného života.

„Miss kto?“ spýtal sa a zložil svoje menu. On si tiež dennodenne objednával to isté – sendvič Monte Cristo a hranolky.

„Veď viete,“ odpovedala Hermiona a rukou mávla k svojím prsiam. Severusov pohľad skĺzol na jej hruď, dobre vyzerajúcu hruď, nie síce tak vyvinutú ako jeho poslednej spoločníčky, ale aj tak viac než prijateľnú. Vzhliadol k jej tvári a zistil, že sa červená. Náhla farba na jej lícach spôsobila, že si prvý krát všimol, že vyzerá pekne. Nie nádherne, to nie, ale atraktívne, teda pre niekoho kto obľubuje dotieravé, večne v knihách zalezené puritánky.  

 „Ach April. No musím povedať, že ma sklamala. Ako sa ukázalo v skutočnosti nepredvádza spodné prádlo.“

„Uhm a vás rozhorčilo, že vám klamala?“ opýtala sa Hermiona. Jeho reakcia, z minulého stretnutia, na jej tvrdenie, že je povrchný ju hnevala a miatla ešte niekoľko dní. V hlave si celé hodiny prehrávala ich konverzáciu. Ale ako sa zdalo Snape si uvedomil, že mala celý čas pravdu.

„Ale kdeže, to klamanie by som jej hravo odpustil, ale keď už klame o tom, že je modelka a predvádza spodné prádlo musí mať aj patričnú sebadôveru.“

„Telo modelky pre vás nie je postačujúce?“ odfrkla si Hermiona.

„Isteže nie, hlavne keď sme museli mať pozhasínané všetky svetlá a ešte aj tak mala strach, že uvidím jej nahý zadok. Myslím, že toto bol zlomový bod.“ Ešte teraz bol z toho rozladený.

„Och to muselo byť strašné sklamanie,“ podotkla Hermiona uštipačne. „Ako sa zdá žena vašich snov musí mať viac než blond vlasy, obrovské prsia a schopnosť dať dokopy polo logicky znejúcu vetu.“

Zo Snapových očí na ňu šľahali blesky. „Ja nehľadám ženu svojich snov,“ zavrčal. Žena jeho snov zomrela pred mnohými rokmi a navyše bola vydatá za jeho najhoršieho nepriateľa. Nie, nehľadal ženu svojich snov, len rýchly sex v anonymnej posteli alebo lepšie povedané dobrý sex v anonymnej posteli. Ten rýchly zažil nedávno a nebolo to teda to pravé orechové.       

 „A čo vy?“ spýtal sa v snahe zmeniť tému, kým si Hermiona povšimne jeho formuláciu slov a začne ho ľutovať kvôli Lily Evansovej. „Čo hľadáte vy?“

„Ja nehľadám nič,“ odvetila Hermiona, prekvapená, že jej vôbec položil takúto otázku. „Som vyd...“

„Nie ste vydatá. Ste vdova,“ prerušil ju. „Som si takmer istý, že by sa našiel niekto, kto by vás považoval za atraktívnu ženu.“

Hermiona sa po Snapovej poznámke rozzúrila. Tak niekto by ju mohol považovať za atraktívnu?! „To malo čo znamenať?“ opýtala sa príliš hlasno, pretože dvaja čarodejníci vedľa Snapovho stola sa k nim zvedavo otočili. Zopakovala otázku tichším, no o to zúrivejším hlasom.

„Teraz síce vyzeráte akoby ste ešte stále smútili, ale s trochou práce by ste mohli nejakého chlapa zaujať. Možno by ste si malainiečo urobiť s vlasmi, pridať trochu mejkapu a nejaké šperky by tiež neboli na škodu, samozrejme mimo obrúčky.“

„Vy tiež nie ste zrovna pastva pre oči,“ oborila sa na Snapa Hermiona. Smrteľne bledá pleť, hákovitý nos, zažltnuté zuby to veru nebolo lákadlom pre ženy. Hoci mal príjemný hlas, keď ho práve nepoužíval k trúseniu jedovatých poznámok. Mimo to bol nadpriemerne inteligentný. To už bolo na zváženie.    

 „To, že urážate môj vzhľad nijako nepridá tomu vášmu,“ povedal Severus, pozrel na ňu ponad svoj príliš veľký nos a uškrnul sa. Celkom ho bavilo ju dráždiť. Oči jej iskrili hnevom, do líc jej vystúpila zúrivá červeň, už len čakal, že jej z uší začne stúpať para.

Ale, aby bolo jasno, Severus ju nepovažoval za atraktívnu ženu. Bola jeho študentkou a príliš dobre si pamätal dobu, keď ho malá slečna „Všetko Viem Najlepšie“ deň čo deň iritovala. Jej zdvihnutá ruka, zúrivo mávajúca vo vzduchu, tak o tom mal dodnes nočné mory. Hoci musel priznať, že teraz ho už iritovala menej......ale iba o trochu. Lenže to neznamenalo, že tam vonku nebol čarodejník, ktorý by jej pomohol spamätať sa z Weasleyho smrti.

„Môj zoznam požadovaných vlastností by bol oveľa dlhší než ten váš,“ povedala Hermiona. Nepotrebujem blonďavého manekýna, aby som bola šťastná. Radšej by som chcela niečo solídnejšie.“

Severus podvihol obočie. „Solídnejšie? Ak som informovaný správne priťahuje vás sláva a bohatstvo.“

„Mňa priťahuje inteligencia.“

„Nebol Weasley tak náhodou famfrpálový hráč?“ Možno bol inteligentný, hoci spojenie Ron Weasley a inteligencia bolo pre Severusa nepredstaviteľné. Lenže počet dorážačiek, ktoré ho počas zápasov trafili do hlavy museli výrazné znížiť jeho schopnosť inteligentne konverzovať.

„A excelentný stratég. Okrem toho bol nežný a zábavný a ..... a miloval ma preto aká som.“ Do očí sa jej začali drať slzy, rýchlo zamrkala, aby ich zahnala. Nikdy neplakala na verejnosti a dnes nemala v pláne to meniť.

Snape sa cítil previnilo, že ju rozplakal. Začal sa obávať, že bude nasledovať srdcervúca scéna oplakávania mladého Weasleyho a tak radšej hodil spiatočku. Nevedel totiž ako zvládať plačúce ženy. „Áno, nuž aj to je niečo.“

Rád by dodal, že v skutočnosti nemá ani poňatia, pretože jediná žena, ktorú miloval sa neobťažovala mu lásku oplatiť, ale radšej si to nechal pre seba.

„Áno je,“ dodala jemne. „Je to výnimočná vec. Pochopíte ma, keď to nájdete.“ Naklonila sa cez malú medzeru, ktorá delila ich stoly, cítila sa oveľa pokojnejšia. Museli to byť myšlienky na Rona. „Keď to nájdete, sex bude fantastický,“ dodala spiklenecky. „Oveľa lepší ako s nejakou modelkou.“

Golier Severusovej košele sa podivne scvrkol a líca nabrali červenší odtieň vzhľadom na nepredvídaný, intímnejší obrat konverzácie. V jednej chvíli si ju doberá kvôli jej vzhľadu a v ďalšej chvíli ho ona uisťuje, že nájde pravú lásku. Sám si tým istý nebol, ale rád by jej veril. Rád by veril, že sa to niekedy stane. Pokúsil sa vrátiť konverzáciu k jej sarkastickým začiatkom. „Samozrejme,“ zatiahol.

Hermiona prikývla. Zdalo sa, že Snape sa cíti nepríjemne pri intímnejšom charaktere rozhovoru, čo bola veľmi príjemná zmena, ale zľutovala sa nad ním a zmenila tému. „Kde je vaša dnešná „priateľka“?“ spýtala sa, pohodlnejšie sa oprela a odhryzla si kúsok grilovaného syrového sendviča. Dnes mal v klope saka červený klinec.

„Musela zabudnúť, že sa máme stretnúť dnes,“ odvetil Severus.

 „To od nej nie je veľmi pekné.“ Aj napriek tomu, že si svoje partnerky vyberal dosť ponižujúcim spôsobom a kritériami, ho Hermiona musela poľutovať. Nebolo nič príjemné, keď na vás zabudli.

Severus pokrútil hlavou. „Ani nie. Pred pár rokmi ju trafila pamäťová kliatba a má problém si zapamätať niektoré udalosti. Možno sa tu ukáže zajtra alebo pozajtra.“

„Ale to je hrozné!“

„Vôbec nie,“ oponoval Severus s úškrnom. „Zlá pamäť je pre ženu, ktorá je vo vzťahu so mnou, obrovská výhoda.“ Mohol urobiť a povedať čo len chcel a nemusel sa báť, že sa na neho nahnevá. Ak sa náhodou aj nahnevá, tak to na druhý deň zabudne. Ideálne riešenie.

„To je príšerné už len keď to vyslovíte,“ vyhŕkla šokovane. Hermiona začínala mať pocit, že sa Snape podceňuje. Nechápala prečo, keďže nebol až taká zlá partia. Nedávno si výskumom v oblasti elixírov zarobil celkom slušné peniaze, bol plnohodnotný partner v konverzácii, zábavný, inteligentný a ešte plno iných vecí, ktoré Rita Holoubková príhodne zhrnula v Dennom veštcovi.     

„Som si vedomý svojich limitov, slečna Grangerová. Jedného krásneho dňa spravím nejakú sarkastickú poznámku, ktorú ona nedokáže ustáť bez potokov sĺz a ja budem musieť použiť všetko svoje sebaovládanie, aby som na ňu nepoužil zakázanú kliatbu a vyhol sa Azkabanu, nuž a to bude definitívny koniec nášho vzťahu.“

„Každý človek, ktorý je vo vzťahu sem tam povie niečo nepríjemné, ale čo to následné udobrovanie?“ opýtala sa Hermiona.

Severus sa na ňu začudovane pozrel. „Udobrovanie? S tým nie som uzrozumený.“

Hermiona prevrátila očami a vrátila sa k svojmu sendviču. Ale neskôr v noci začala premýšľať ako dopadlo Snapovo rande. Nájde pravú lásku u ženy, ktorá si horko ťažko zapamätá jeho meno? Alebo sa stane len ďalšou čiarkou na jeho rastúcom zozname „úspechov“? A pomyslela si, keď už takmer upadla do nepokojného spánku, prečo ju to tak znepokojuje?

Hermiona nemohla respektíve nechcela uvažovať, prečo sa v pondelok ráno rozhodla zopnúť si vlasy sponou, ak by sa jej niekto opýtal povedala by, že kvôli tomu, aby jej neposlušné kadere nepadali do tváre. Tiež by nerada vysvetľovala svoj náhly popud vziať si krištáľové náušnice, ktoré jej Ron daroval k narodeninám. A farebný pulóver si vzala len preto, že to bol jediný čistý kus oblečenia.

Na sto percent to nebolo kvôli tomu, čo jej povedal o jej vzhľade Severus Snape.

Ginny si okamžite všimla, že Hermiona venovala úprave svojho zovňajšku viac než päť minút. A patrične to okomentovala. „Tak kto je to?“

„Kto je kto?“ zahrala sa Hermiona na hlúpu. Hoci v jej prípade to skoro nikdy nefungovalo, pretože bolo viac než jasné, že hlúpa nie je.

Ginny sa ani neobťažovala zopakovať otázku, len vyzývavo podvihla obočie.

„Prečo si myslíš, že ide o chlapa?“ zareagovala Hermiona.    

 „Použila si maskaru. Nikdy nepoužívaš maskaru, dokonca ani keď si išla na pohovor na vedúcu oddelenia.“

„Samozrejme, že nie! Mojim cieľom bolo, aby ma zamestnali kvôli mojim znalostiam a skúsenostiam a nie pretože som vstala ráno o hodinu skôr a napatlala na seba mejkap,“ rozhorčila sa Hermiona.  

„Samozrejme, že nie,“ pokúsila sa Ginny o upokojujúci tón. Nemala chuť si vypočuť Hermioninu prednášku na tému ‛Posudzovanie ľudí podľa ich vzhľadu a nie podľa ich inteligencie a neutešené postavenie modernej ženy v Čarodejníckom svete’. Niežeby s Hermionou nesúhlasila, ale dnes ráno nemala náladu na prednášku. Oveľa radšej by sa bavila o chlapoch. „Zabudla si na obrúčku.“

Hermiona zvyknutá na to, že ľudia menia tému rozhovoru, keď sa dostane do ráže sa zadívala na zlatý krúžok, ktorý jej na svadbe dal Ron na prstenník ľavej ruky. „Nie nezabudla,“ povedala a dvihla ruku, na ktorej sa skvela obrúčka.

„Myslela som, že si zabudla zložiť si ju z ruky,“ poopravila sa Ginny.

Hermiona sa zamračila. „Odložiť ju? Ale to by zneuctilo Ronovu pamiatku. Boli sme spolu tak šťastní a ja...ja...“

Ginny zbadala slzy, ktoré sa leskli v Hermioniných očiach a tak ju prerušila, kým stihla prepuknúť v plač. „To predsa nie je o tom, že by som nemala rada svojho brata, pretože mám. A nie je to o tom, že by ste vy dvaja neboli úžasný pár, ale ide o to, že....že on tu už nie je a ty si zaslúžiť byť šťastná. Alebo nechceš byť šťastná?“

 „Áno,“ zašepkala Hermiona.

„Tak mi daj obrúčku,“ zareagovala Ginny. Hermiona si opatrne stiahla obrúčku z prsta a položila ju do dlane svojej švagrinej. „A teraz si choď za svojim chlapom.“

„On nie je môj chlap,“ zaprotestovala Hermiona.

„Ešte nie, ale bude,“ odvetila Ginny a oči jej zažiarili nezbednými ohníčkami. „Máš o neho záujem všakže?“

Hermiona pomaly prikývla. „Tak trochu sa mi páči.“ Zo všetkých možných udalostí sa stane tá najšialenejšia – priťahuje ju Severus Snape. Absolútne to nedávalo zmysel a to pre logicky mysliacu Hermionu bol závažný nedostatok. Lenže Ginny mala pravdu, smútila už príliš dlho a potrebovala sa vrátiť späť „do sedla“ a začať si život opäť užívať.

„Tak trochu sa ti páči?“ spýtala sa Ginny a skepticky podvihla obočie. „Nepokúsiš sa ho zaujať takto patetickými blábolmi? Opýtam sa ťa ešte raz, chceš ho alebo nie? Ako sa cítiš, keď si v jeho blízkosti?“

„Myslím, že z neho zošaliem,“ povedala Hermiona. Napriek jeho ostrému jazyku si Hermiona ich malé debaty užívala. Ich témy kulminovali z akademickej pôdy k mužom, k ženám až po zákutia lásky.

Ginny sa uškrnula. „To by malo nateraz stačiť.“ Potom vzala prútik a premenila jeden z pergamenov na zlatú retiazku. Navliekla na ňu Hermioninu obrúčku a podala ju svojej kamarátke.

„Teraz ju môžeš mať blízko pri srdci, ale z dohľadu ostatných mužov,“ dodala s úsmevom a odpochodovala do svojej kancelárie.

Hermiona si retiazku zapla a sledovala ako sa Ginny vzďaľuje a uvažovala či má jej kamarátka predstavu, že ju pobáda k flirtovaniu so Severusom Snapom. Možno bol hrdina, ale stále bol príšerne príšerná osobnosť.

„Tak ako dopadlo vaše rande? Alebo si nespomínate?“ opýtala sa Hermiona a vkĺzla na svoje obvyklé miesto. Uvažovala prečo ju čašník vždy usadil k tomuto stolu. Dnes bolo zopár voľných stolov aj na opačnej strane miestnosti pri okne, ale sama to nenavrhla a keďže aj Snape sa prestal pred pár dňami sťažovať, nezaťažovala sa tým. Mimo to bola až nezdravo zvedavá ako dopadlo jeho posledné rande.

„Ja nie som ten s pamäťovými problémami,“ zabručal a obrátil sa k nej so zamračeným výrazom. Teda až na to, že sa vlastne nemračil. Oči sa mu zúžili, ale nie natoľko, aby Hermiona nepostrehla čosi (bolo to potešenie?) v jeho pohľade.

Severus sa pokúsil na slečnu Grangerovú zamračiť, ale okamžite ako k nej otočil pohľad postrehol, že má vlasy vyčesané dohora, čo dávala vyniknúť krivkám jej krku. V ušiach sa jej leskli drobné krištáľové náušnice. Šokovane si uvedomil, že dala na jeho radu. A zrazu si nebol istý, že chce, aby randila s inými mužmi. Prerušila tok jeho myšlienok, kým stihol svoje úvahy rozviesť.

„Spomenula si, že máte dohodnutú schôdzku?“    

 „Vlastne nie,“ odvetil. „Ale mal som sa s ňou stretnúť u nej doma ak by sa neukázala v reštaurácii.“

„Iste,“ trochu sklamane reagovala Hermiona. Dúfala, že rande sa nekonalo vôbec. Jej frustrácia sa ukázala v jej ďalšej otázke. „A bolo jej zabúdanie tak užitočné ako ste dúfali? Mohli ste je povedať toľko hnusných vecí koľko ste chceli a vôbec sa neobávať následkov?“

Severus pokýval hlavou. Nie bolo to oveľa horšie. „Ak to musíte vedieť, ženská jedna otravná, v polovici určitej našej činnosti zabudla čo robíme.“

„Tak to vám patrí,“ reagovala Hermiona okamžite.

„Ako to?“

„Hovorili ste o nej s takým dešpektom, že nie je žiadny div, že to skončilo ako to skončilo. Povedzte mi profesor, koľko ste mal izmysluplných stretnutí odkedy ste začali tento lov na partnerku?“

„Kto vraví, že hľadám niečo zmysluplné Grangerová?“

„Tak zábavné?“ obmenila Hermiona otázku.

Severus sa narovnal a v hlave si formuloval odpoveď. Bolo ich kopec, teda podľa neho. Bola tu uchichotaná blondínka, ale nie....to skončilo tým, že si urýchlene zbieral šatstvo a ona na neho vrieskala hoci vďaka kúzlu ju nepočul. No a potom tu bola modelka predvádzajúca spodnú bielizeň, ale to vlastne nebola žiadna modelka, len zamindrákovaná hlupaňa. Keď to takto vymenoval neznelo to moc veselo a keď sa pozrel na Grangerovú takmer videl ako sa jej v hlave prevažujú misky váh na stranu neúspechu. Jediné šťastie bolo, že ho zachránil osud a nemusel odpovedať.  

 „Prepáčte, ale ste....?“ prerušila ich staršia žena, ktorá podišla ku stolu. Vyzeralo, že je staršia než samotný Snape, ale hoci mala vo vlasoch strieborné pramene boli upravené štýlovo a strih i materiál jej šiat indikoval, že má aj dostatok peňazí. Hermiona sa ešte ráno cítila pekne, ale teraz sa jej zdalo, že je úplne všedná.

„Iste, iste je to „úžasný hrdina“ Severus Snape, ale to, že strávil dvadsať rokov vernosťou jednej žene ešte neznamená, že sa k vám bude správať s rešpektom,“ oborila sa Hermiona na ženu.

Snape k nej však natiahol ruku, ladne ako vždy. Slečna Grangerová možno mala pravdu, ale to neznamenalo, že má právo mu ničiť ďalšiu schôdzku. Hoci Lucius zabudol podotknúť, že žena, ktorú mu dohodil je staršia než on sám. Jasne si spomínal, že mu zdôrazňoval, že chce mladšiu a blonďavejšiu než bola táto ženská. „Rád vás poznávam...,“ ukončil vetu otáznikom.

„Agáta,“ doplnila ho okamžite. Preskočila pohľadom zo Severusa na Hermionu, ktorá zaborila nos do knihy a snažila sa dvojicu ignorovať ako najlepšie sa dalo. „Je toto vaša dcéra?“

„Nie, nie ona je...“

„To je v poriadku. Tiež mám už dospelého syna.“

Jej odpoveď potvrdila Severusove obavy, že je pre neho príliš stará.

„Skutočne?“ opáčil. „Jednou z mojich zásad je že sa neschádzam so ženami, ktoré majú deti.“

„Tak to je pekne pokrytecká zásada. Nechajte ma hádať, mala by som byť oveľa mladšia a s hrivou blond vlasou. Alebo sa snáď mýlim?“

Hermiona, ktorá nemohla prepočuť ich rozhovor, si odfrkla. Severus sa na Hermionu zamračil a potom sa otočil k Agáte.

„Lucius nespomínal nič o blond vlasoch, ale veľmi lichotivo sa o vás vyjadroval.“

„Pretože Lucius chápe, že s vekom prichádzajú...povedzme....určité výhody.“   

Severus ucítil jej nohu na svojom lýtku a horko ťažko potlačil chuť ju nakopnúť. Bol pevne presvedčený, že akýkoľvek fyzický kontakt patrí do súkromia spálne. Nebadane sa zadíval na slečnu Grangerovú a zistil, že jej tvár nabrala výrazne červený odtieň vzhľadom na prebiehajúcu debatu a tak sa rozhodol, že v nej bude pokračovať. Myšlienka, že to Grangerovej vadí ho uspokojila a rozhodol sa Agátino správanie dočasne akceptovať.

„A to aké?“ podvihol významne obočie.

„Sebadôveru,“ odvetila bez váhania Agáta, „skúsenosti a odvahu experimentovať.“ Jej noha sa zmyselne pohybovala po jeho lýtku a Severus zistil, že golier košele je mu podivne tesný, nehovoriac o iných častiach oblečenia, ktoré mu zrazu boli tesné.

„A čomu sa venujete?“ spýtal sa Severus v snahe zmeniť tému. Ale Agáta mu buď nerozumela  alebo mu rozumela až príliš dobre, ale nechcela ho nechať vyviaznuť tak ľahko. Keď neskôr v noci uvažoval o priebehu popoludnia nebol si celkom istý ani jednou možnosťou.

„Budem sa venovať čomukoľvek budete chcieť,“ zapriadla a Hermione pri vedľajšom stole zabehlo.

„Myslel som aké je vaše zamestnanie,“ upresnil Severus.

„Ach áno, nuž nie som tak hlúpa, aby som tvrdla v práci od deviatej do piatej, ale s radosťou fušujem do výskumu elixírov,“ odvetila.

„Výskum elixírov? Skutočne? A na aké elixíry sa sústreďujete?“ Započúval sa do rozsiahleho zoznamu elixírov, o ktoré sa zaujímala a bol ohromený jej znalosťami. Možno Lucius nemal až taký zlý odhad, pomyslel si Severus, keď sa ich diskusia naďalej živo rozvíjala. Navyše keď si ju pozornejšie prezrel, musel konštatovať, že je krajšia, elegantnejšia a kultivovanejšia než všetky ostatné ženy, s ktorými sa stretol, dohromady. To ho však prinútilo uvažovať prečo vôbec tu s ním sedí.   

Hermiona pri vedľajšom stole sa venovala podobným úvahám, teda s tým rozdielom, že ona uvažovala ako najrýchlejšie by ju mohla od Severusa odohnať. Mala v pláne to čo obvykle, patrične okomentovať všetky chyby Snapovej aktuálnej partnerky. Jediný problém bol v tom, že táto žena bola priam stelesnením vlastností, ktoré mu Hermiona odporúčala hľadať. Bola inteligentná, zaujímavá a zrejme, ako mohla Hermiona posúdiť z ich doterajšej konverzácie, aj vzdelaná.

Nebolo spravodlivé, že Snape našiel niekoho, s kým by mohol mať perspektívny vzťah práve v deň, keď Hermiona pochopila čo vlastne chce. A to čo chcela, bol on.

Táto situácia volala po zúfalom riešení.

Keď si dvojica objednávala obedy – Snape ako obvykle sendvič Monte Cristo – zablikalo Hermione svetielko nádeje.

„A poprosím vás, pre mňa žiadne orechy,“ požiadala Agáta čašníka pri objednávaní jarného šalátu.  „Mám na ne totiž alergiu.“

Tak toto bola jej šanca. Hermiona si zbalila svoje veci a vytiahla pár mincí, aby mohla zaplatiť za obed.

„Rada som vás spoznala Agáta,“ povedala Hermiona so sladkým úsmevom, keď vstávala od stola. Klamanie jej nikdy nešlo. Agáta nereagovala tradičným ‛nápodobne’, ale chladne hľadela na stenu niekde vedľa Hermioninej hlavy. „Dovi profesor. Možno budeme môcť dokončiť našu debatu zajtra,“ dodala.

„Dúfam, že nie,“ zavrčal. „Ale obávam sa, že na tom budete trvať.“

„Na to sa môžete spoľahnúť,“ zareagovala a tentokrát mu venovala skutočný úsmev. Snape si ju premeral prižmúrenými očami, akoby vedel, že má čosi za lubom.     

Dnes Hermiona nenechala peniaze na stole ako obvykle. Namiesto toho si vzala účet a vykročila k pultu. Predstierala, že nemá drobné len celé galeóny, aby tak zamestnala barmana a mohla lokalizovať Agátin šalát. Opatrne sa poobzerala. Každý sa venoval svojmu jedlu a tak si nik určite nevšimne jej malý trik. Mrkla na Snapa. Naozaj chcela jeho pozornosť až tak zúfalo?

Ich pohľady sa stretli. Snape spýtavo nadvihol obočie. Začervenala sa a rýchlo sa otočila späť k pultu. Srdce jej bilo ako o závod. Hoci to bol len krátky záblesk, bol vôbec prvý kto ju vytiahol z jej päťročnej ulity smútku. Môže to urobiť. Musí to urobiť.

Vzala do ruky fľašku s arašidovým olejom. A o pár kvapiek neskôr bol hriech vykonaný.

Severus kútikom oka sledoval slečnu Grangerovú a neveril tomu čo videl. Ak to však bola pravda, potom to bolo čím ďalej tým viac zaujímavé.

Pokračovanie nabudúce