Stoly u Houdiniho - Prvá kapitola

25.02.2012 22:29

Stoly u Houdiniho

autor: vanityfair

preklad Kapi

Prvá kapitola (1/3)

V tmavom rohu Šikmej uličky, len pár krokov od Deravého kotlíka, bola zastrčená malá kaviarnička, ktorá sa vyznačovala tým, že poznala potreby zákazníkov. Teda vlastne stoly to poznali. Kuchyni sa sem tam dalo čosi vytknúť, mäso bolo často príliš prepečené, omáčky príliš riedke a našli by sa aj iné nedostatky. Ale nikdy sa netvárili ako štvorhviezdičková reštaurácia, iba poctivá kaviareň, ktorá robí výborné sendviče, excelentné polievky a presne vie čo jej zákazníci potrebujú.

Boli to práve stoly kvôli, ktorým sa sem ľudia vracali. Hoci si to v skutočnosti ani neuvedomovali. Pôvodný majiteľ do nich vložil špeciálnu mágiu vďaka, ktorej stoly vycítili na čo má zákazník chuť a toto jedlo im následne aj prestreli. Táto mágia mala však aj celkom nečakaný vedľajší efekt a počas rokov sa sem ľudia radi vracali, pretože sa tu, v kaviarni, diali dobré veci. Čarodejník hľadajúci prácu akoby náhodou sedel vedľa čarodejníka čo hľadal zamestnanca. Žena hľadajúca mužskú oporu ju našla pri vedľajšom stole....

Jediné čo chcela Hermiona bol obed. Ginny jej spomenula túto kaviarničku v Šikmej uličke a že tam majú fantastické sendviče. Nuž a po ráne plnom začarovaných papierových lietadielok, ktoré sa dožadovali jej pozornosti (a po niekoľkých poraneniach spôsobených ostrými okrajmi lietadielok) sa rozhodla, že hodina mimo kancelárie jej prospeje. Tak si zobrala knihu, ktorú si chcela prečítať a premiestnila sa.

Kaviareň bola evidentne veľmi populárna, pretože už teraz sa tu začínal formovať rad hladných ľudí, hoci technicky obedná prestávka vo väčšine zamestnaní začínala až za tridsať minút. Hermiona bola šťastná, že dostala stôl až kým neuvidela jeho – profesora Severusa Snapa.   

Vzhliadol od menu, ktoré si prezeral a zbadal ju. Okamžite sa zamračil a Hermiona sa pri pohľade naňho otriasla. Bolo to už mnoho rokov, ani nedokázala presne povedať koľko, čo ho videla naposledy. Vtedy ležal na špinavej podlahe Škriekajúcej búdy v kaluži krvi a bol na pokraji smrti. Výzorovo sa za tie roky vôbec nezmenil, len na spánkoch mu pribudlo zopár šedín a decentné okuliare, ktoré mu sedeli na konci nosa ako študoval menu.

„Nemôžete tu sedieť,“ protestoval. Hermiona sa rozhliadla po preplnenej miestnosti. Ani ona nemala veľkú chuť sedieť vedľa neho, ale nikde inde nebolo voľné miesto. Buď sedieť vedľa Snapa alebo si vziať sendvič so sebou a zjesť ho v kancelárii, ale nebola ochotná stráviť ďalšiu obednú prestávku vo svojej kancelárii.

„Zachránila som vám život vy mizerný chlap to najmenej čo môžete urobiť je nechať ma sedieť počas obeda pri vedľajšom stole a nehundrať o tom,“ povedala a oči sa jej nebezpečne zúžili.

Snape sa zatváril akoby zahryzol do citróna a naštvane na Hermionu zazrel. Prečo musela vytiahnuť zrovna tento detail? „Myslím, že zásluhy za moje prežitie by som pripísal hlavne liečiteľom zo Sv. Munga slečna Grangerová.“

„Bola som tri dni v kóme po tom čo som vám z rany vysala jed!“

„Čašníčka preskakovala pohľadom z Hermiony na Snapa, neistá čo by mala urobiť, nakoniec sa rozhodla nechať menu na Hermioninom stole a vrátiť sa k pultu a zväčšujúcemu sa davu ľudí, ktorí by tiež radi obedovali.

„A ja som bol v kóme dva mesiace, takže som vyhral,“ argumentoval Severus. Keď sa konečne prebral zistil, že je očistený z vraždy Brumbála hlavne vďaka spomienkam, ktoré dal Potterovi a že prežil vďaka slečne Všetko Viem Najlepšie. Niežeby ho to príliš tešilo, teda aspoň donedávna.    

 „Nemám v pláne odísť.“

„Dobre.“ Zavrčal a mávnutím ruky jej naznačil, aby sa posadila. „Ale neotravujte ma.“

„Chcem sa iba najesť Snape. Neprišla som vás obťažovať,“ odvrkla a posadila sa. V rýchlosti si objednala ľadový čaj a grilovaný syrový sendvič. Potom si vytiahla z tašky knihu a spokojne sa narovnala. Vtom si všimla kvet. Severus Snape mal v klope saka kvet.

„Je to ruža čo vidím na vašom saku? Červená ruža?“ opýtala sa Hermiona. Zažmurkala, aby sa uistila, že ju neklame zrak. Ale nie, skutočne mal v klope červenú ružu. „Ruže sú moje obľúbené hoci preferujem žlté.“ Nikdy by si nepomyslela, že Snape je typ, čo obľubuje ruže, ale ona nemá predsa právo ho posudzovať.

„Nie, že by vám do toho niečo bolo, ale mám tu dohodnutú schôdzku. Povedal som jej, že budem mať v gombíkovej dierke červenú ružu,“ vysvetlil Snape.

Hermionine obočie vyletelo dohora. „Rande? A..al...ale...“

„Nemusíte sa tváriť tak šokovane,“ zahučal Snape. Z vnútorného vrecka saka vytiahol noviny a hodil ich pred ňu na stôl. Z titulky sa na ňu mračil Snape a nad jeho fotkou titulka hlásala „Najžiadanejší starý mládenec“.

„Ako sa zdá, som viac než dobrá partia, to viete vojnový hrdina a odporne bohatý,“ dodal s úškrnom. Jeho posledný elixírový patent mu konečne priniesol uznanie a peniaze, ktoré si zaslúžil. Sebavedomo sa usmial, keď sledoval Grangerovú ako číta článok.

 „Ale...“

„Ale čo, slečna Grangerová?“ Sledoval jej podráždenie. Keby boli v Bradaviciach už by jej strhol body. Dokonca aj teraz to na chvíľu zvažoval.

„Ste predsa zamilovaný do Harryho mamy,“ prehovorila.

„To ma stavia do pozície...“ odmlčal sa, vzal do ruky noviny a prebehol text, aby našiel presný citát, „...obzvlášť senzitívneho a lojálneho muža. Keď sa Severus Snape rozhodne venovať svoje srdce je to navždy.“ Bola to maximálna sprostosť, ale tajne dúfal, že mu to dopomôže k „zaskórovaniu“.

Hermiona odolala túžbe zvracať. „To je hlúposť. Nedá sa len tak preniesť cez lásku.“

Pomyslela na Rona, jej drahého sladkého Rona, ktorý bol mŕtvy už päť rokov. V poslednej bitke sa bezmocne pozerala ako ho kliatba trafila do hrude a potom ho pomaly a bolestivo zabila. Myslela na neho každý deň a na čas, ktorý spolu nemohli stráviť. Vedela, že sa nedá cez to len tak dostať ako jej mnohí hovorili hoci nik jej to nepovedal tak drzo ako Snape.

„Bol by som hlupák, keby som sa po zvyšok života viazal na ženu, ktorá je viac ako dvadsať rokov mŕtva,“ odvetil sarkasticky. Hermiona otvorila ústa k protestu, ale on len zdvihol ruku, aby ju umlčal. „A ktorá si vybrala počas života iného!“

„Keď to poviete takto,“ odfrkla Hermiona. Stále sa jej nepáčila predstava, že by sa len tak mala preniesť cez lásku k niekomu, len preto že zomrie.

„Zaslúžim si v živote šťastie,“ dodal.    

 „Nikdy som nepovedala, že si ho nezaslúžite,“ bránila sa Hermiona. Nepáčil sa jej jeho tón.

„Výborne. Potom buďte ticho a nemiešajte sa mi do toho.“ Zazrel na ňu svojim typickým vražedným pohľadom, ktorý si šetril len na prvákov a Nevilla Longbottoma. Severus s nechuťou zistil, že na slečnu Grangerovú už žiaľ nepôsobí.

Zdvihla knihu, aby si ju mohol pozrieť. „Mám tu knihu, ktorá je zaujímavejšia ako vaše rade na slepo.“

„Marvinova rozprava o Transfigurácii? Nie práve ľahké obedné čítanie, ale aspoň to dokazuje, že máte aký taký vkus.“ Hermiona len prevrátila očami.

Severus ju opatrne sledoval, berúc na vedomie tmavé kruhy pod očami a neupravené vlasy. Keby sa ho niekto pýtal, povedal by, že vyzerá hrozne. Chvíľu na to ich prerušila blondínka v ružovom habite. Pohľad na ňu sa mu teda páčil oveľa viac.

Hermiona otvorila knihu a všemožne sa snažila sústrediť na nudný text, ale nedokázala prepočuť konverzáciu Severusa Snapa a jeho spoločníčky. Hlavne preto, že ženská mala iritujúco híkavý smiech, ktorý prehlušil aj hurhaj v preplnenej kaviarni.

Po piatich minútach bola aj mierumilovná Hermiona schopná jej podrezať hrdlo. Snape nemohol byť až taký zábavný. Zvažovala, že použije umlčujúce kúzlo, ale to by mohlo byť považované za otravovanie a sľúbila, že ich nebude obťažovať. A protiodpočúvacie kúzlo Sevelissimo zabraňovalo iným počuť o čom sa bavíte vy a nie naopak.

Obdivovala Snapovo sebaovládanie. Konečne po dvadsiatich minútach sa blondína zdvihla s tým, že sa potrebuje upraviť. Hermiona si s úľavou vydýchla. Päť až desať minút kľudu. Pomyslela si, že možno stihne aj dojesť a odísť než sa tá otravná ženská vráti.

„Nič to určite si niekoho nájdete,“ obrátila sa k Snapovi. Mávla na čašníčku, aby jej priniesla účet.

„O čom to rozprávate Grangerová?“ zamračil sa.

„To mi chcete vážne tvrdiť, že sa s ňou ešte chcete stretnúť? opýtala sa neveriacky.

„Prečo nie? Spĺňa všetky mnou stanovené požiadavky.“

Vedela, že je nesprávne sa to pýtať, ale nedokázala odolať. „A aké sú vaše požiadavky?“

„Blond vlasy, veľké prsia a schopnosť dať dokopy vetu, ktorá by dávala zmysel.“ Nebolo toho príliš, čo by Snape v týchto dňoch od žien očakával. Lily Potterová ho vyliečila z dlhodobých vzťahov a na krátkodobý vzťah nemusel byť až taký prieberčivý.

Hermiona sa dotkla svojich vlasov a zamračila sa. Ona spĺňala len jednu z troch jeho požiadaviek. Niežeby ju zaujímalo čo si o nej Snape myslí. „Vaše požiadavky sú skutočne enormné,“ podotkla sarkasticky.

„Počas rokov som sa naučil, že je oveľa lepšie ak nemám príliš vysoké očakávania.“

Po tomto prehlásení sa Hermiona otriasla. Severus Snape možno mal príšernú históriu, ale vražda nevinnej, hoci otravnej čarodejnice jeho situáciu určite nezlepší. „Ale nečakajte odo mňa, že budem svedčiť vo váš prospech ak raz tú otravnú rozchichotanú babu odkrágľujete.“

„To je tak ťažké uveriť, že by ma nejaká krásna žena mohla považovať za atraktívneho a vtipného muža?“ zasyčal.

„Nepochybujem, že viete byť skvelý spoločník v debate ak sa tak rozhodnete, profesor, ale ani vy nemôžete byť taký vtipný, aby ste vyvolali toľko smiechu ako dnes zaznelo pri vašom stole.“

„Myslel som, že ste bola zajatá knihou.“

„Pri tom híkavom smiechu sa nedalo sústrediť,“ odbila ho Hermiona.

„Och vy dvaja a poznáte?“ ozvala sa blondína, ktorá sa medzičasom vrátila z toalety. Avšak teraz sa už nechichotala. Bola rozzúrená, že nejaká neznáma a ešte k tomu zle vyzerajúca ženská opaľuje jej vojnového hrdinu.

„Bola  to moja študentka,“ vysvetlil Severus s blahosklonným úsmevom. Hermiona zaškrípala zubami. Určite mali za sebou bohatšiu históriu ako len profesor a študentka. Žena, ktorá mi zachránila život by pasovalo oveľa viac.

Blondína sa rozchichotala a Hermiona so zadosťučinením sledovala ako sa Snape mykol. Pokúsil sa to zakryť, ale podarilo sa jej to postrehnúť. 

 „Rada vás poznávam,“ zapriadla blonďavá čarodejnica. „Stavím sa, že Severus bol úžasný profesor.“

„No to ťažko,“ zašomrala potichu.

„Bol som ten najlepší,“ povedal Snape. „A slečna Grangerová bola jedna z mojich najotravnejších študentov,“ pokračoval. A jedna z najinteligentnejších, ale to ide obvykle ruka v ruke, samozrejme s výnimkou Pottera. Ten bol len neznesiteľný.

Hermiona tresla na stôl zopár galeónov za obed. „Moje meno je Weasleyová a nebudem vás už ďalej rušiť,“ povedala. Ak si myslí, že ona je otravná tak mu priala nech jeho vzťah s tou uchichotanom babou trvá čo najdlhšie.


O tri dni sa Hermiona opäť ocitla v kaviarni. A opäť sa našla pri stole, ktorý bol nebezpečne blízko Snapovho stola.

„Zas vy?“ podvihol Snape obočie. Pozrel sa na čašníka. „Nie je voľný nejaký iný stôl? Trebárs aj pri kuchyni.“

Čašník pokrútila hlavou. Snape si povzdychol, rozvalil sa na stoličke a vytrhol menu z rúk druhého muža.

„Mohli by sme si dohodnúť nejaký režim,“ navrhla Hermiona.

„Čo prosím?“ odfrkol si Snape. V klope jeho saka sa opäť skvel kvet, tentokrát pivonka.

 „Ja sem môžem chodiť v pondelky a stredy a vy môžete mať utorky a štvrtky. Takto sa môžeme vyhnúť jeden druhému.“ Hermione sa to zdalo ako ideálne riešenie. Stále lepšie ako sa vrátiť z obeda rozzúrená po konflikte so Snapom. Bolo to mierumilovné a jednoduché riešenie.

„Nemám v pláne prispôsobovať svoj život tomu vášmu, Grangerová. Mám lepšie veci na práci. Prečo tu neprestanete obedovať úplne?“ Potom by mohol v kľude jesť svoj obed a užívať si schôdzky bez toho, aby sa obával či Hermiona Všetko Viem Najlepšie Grangerová počúva.

„Tak to len vo vašich snoch!“ vybafla Hermiona. „Ak sa so mnou nechcete stretávať, prestaňte sem chodiť.“

„Nemôžem. Opäť na niekoho čakám,“ informoval ju Snape.

„Povedzte, že nemáte obed s tou uhíkanou blondínou z minula?“ spýtala sa Hermiona otrávene. Usadila sa, dala čašníkovi svoju objednávku a vzala si knihu.

Snape sa na ňu nepozrel len sa mračil do svojho otvoreného menu. „Kým som sa s ňou nerozprával všetko bolo v poriadku. Ale rozhodol som sa hľadať ďalej.“

„Kým ste sa s ňou nerozprával?“ opýtala sa Hermiona. Nechodila s nikým od Ronovej smrti, ale čo si pamätala zo školských liet bola konverzácia vždy kľúčom k úspechu. Nemala pocit, že by sa to dáko výrazne zmenilo.

„Nepozorované umlčujúce kúzlo v spálni všetko vyriešilo,“ vysvetlil, obrátil sa k čašníkovi a požiadal len o vodu, kým nepríde jeho spoločníčka, potom sa konečne pozrel na Hermionu. „Nakoniec na to však prišla.“  

Severus už nedodal, že jej chichot sa zmenil na vreskot, keď zistila čo spravil. Samozrejme vďaka kúzlu ju nepočul, ale mal celkom jasnú predstavu, keď po ňom hodila vázu. Vzal si svoje oblečenie a zmizol tak rýchlo ako sa dalo.

„Nuž som si istá, že nájdete niekoho kto vás urobí šťastným,“ povedala Hermiona. Severusovi sa nepáčil jej zhovievavý tón.

„Ja dúfam v niekoho, koho budem môcť aspoň tolerovať,“ zabručal.

„A kto dokáže tolerovať vás.“ Severusovi to znelo akoby o tejto možnosti silno pochybovala. Zamračil sa a zmenil tému.

„Čo to čítate?“ Dennisona? Prečo pri Merlinovi čítate takého debila?“ opýtal sa Severus. Doteraz si myslel, že Hermiona je na vysokej akademickej úrovni a nie že číta dementných teoretikov, ktorí nie sú schopní zosmoliť ani len list nieto knihu o Aritmancii. Ako sa jej poponáhľal oznámiť. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď mu začala okamžite protirečiť.

„Ste zaseknutý v minulosti Snape,“ odbila ho. „Viacero výskumníkov v Čarodejníckom svete využíva vedecké štúdie muklov na potvrdenie svojich zistení a záverov.“

„A podľa vás to nie je krádež?“ opýtal sa Severus a provokatívne podvihol ľavé obočie.

„Nie, ja to nazývam spolupráca. Niečo na čo by sme sa mali v tejto dobe všetci sústrediť.“

„Ťažko to nazývať spoluprácou, keď muklovskí vedci ani len netušia, že ich štúdie sú citované v čarodejníckych textoch. Navyše sú citované nesprávne.“  

 „A ako viete, že sú nesprávne cito...,“ začala Hermiona, keď ju prerušila neznáma žena. Veľmi atraktívna neznáma žena.

„Prepáčte, ale nie ste vy Severus Snape? Mali sme sa tu na obed stretnúť.“

 Zabraný do hádky, Snape mrkol za seba ledva registrujúc blondínu, ktorá stála za jeho stoličkou. „Áno to som ja,“ zavrčal. „Možno by ste mi mohla pomôcť presvedčiť tuto slečnu Grangerovú, že Dennison je debil, ktorého teórie sú len arogantne skopírované a teda ukradnuté z vedeckých prác muklovských autorov.“

„Kto je Dennison?“ opýtala sa žena. Myslela si, že sa mala stretnúť so Snapom, s tým z novinových článkov a nie s Denisonnom.

Hermiona prevrátila očami. Hoci ju Snape vždy dokázal ohromiť svojou kreativitou a schopnosťou nájsť nové a nové spôsoby ako uraziť ľudí, ktorých nemal rád, jeho kreativita pri výbere partneriek bola žalostná.  

„Myslím, že môžeme pokračovať nabudúce, profesor,“ povedala a ukázala na blondínu za ním.

Severus sa zamračil, ale keď si poriadne obzrel svoju dnešnú partnerku, nálada sa mu značne vylepšila. Tá žena mala tie najväčšie prsia aké vo svojom živote videl.

Hermiona sa úporne snažila sústrediť na svoju knihu a obed, ale pokušenie odpočúvať bolo príliš veľké. Okrem toho Snape mal opäť raz pravdu, hoci by to nepriznala ani pod kliatbou Cruciatus, Dennison bol hlupák a ešte k tomu nudný. Ako sa však ukázalo Snapova partnerka bola ešte hlúpejšia.

„Ste si vedomý toho, že celý čas klame?“ spýtala sa Hermiona, keď sa žena vzdialila na toaletu.      

 „O čom to rozprávate?“ zavrčal nahnevane. Jemu sa páčila. Mal pocit, že by to mohlo mať potenciál. Skutočne nepotreboval, aby mu to Grangerová pokazila tak ako pri minulom rande s.... akokoľvek sa volala.

„Nehovorte mi, že skutočne veríte jej historke o tom, že sa stretla s francúzskym Ministrom mágie. Veď ani len nevedela správne vysloviť jeho meno. A jej prsia sú príliš veľké na to, aby boli pravé,“ odfrkla si znechutene. Nedokázala pochopiť, že si to nevšimol.

„Myslím, že je milá,“ odvetil. „A vy ste žiarlivá.“

„Žiarlivá? Prosím vás, kvôli čomu by som mala na ňu žiarliť? Kvôli jej smiešnej francúzštine či jej magicky vymodelovanej hrudi?“

„Čašník!“ zrúkol Snape na okoloidúceho mladíka. Nemalo zmysel sa s Grangerovou hádať a tak sa rozhodol, že najlepšie bude sa jej zbaviť. „Slečna Grangerová je pripravená zaplatiť.“

„Pani Weasleyová,“ zasyčala Hermiona cez zaťaté zuby. „Dobre, dajte to sem,“ odpovedala na spýtavý pohľad mladého čašníka. Strčila knihu do kabelky a vylovila potrebný počet mincí, aby zaplatila za obed. „Ste strašne povrchný Snape. Myslela som si, že práve vy zo všetkých ľudí oceníte vo vzťahu pravdu a česť.“

„Kto vám vsugeroval takú absurdnosť? Čo si myslíte, že som nejaký cnostný panáčik?“

„Strávil ste väčšinu svojho života predstieraním, že ste niekto iný než v skutočnosti,“ povedala Hermiona. „Myslím, že teraz by ste mal chcieť niekoho, kto vás bude milovať preto aký ste a nie pre nejaký stupídny blábol, čo napísala Holoubková.“    

 „Nemyslíte si, že ja lepšie než kto iný rozumiem potrebe klamať a predstierať a som to ochotný tolerovať, keďže som sám toľké roky strávil v pretvárke,“ odvrkol.

Severus s potešením sledoval ako sa slečna Grangerová všemožne snaží sformulovať odpoveď, z uší jej div nestúpala para. A keď nedokázala nájsť vhodnú odpoveď jednoducho plesla na stôl pár mincí a vypochodovala von.

Spokojne sa pousmial a jeho úsmev sa ešte zväčšil, keď ho jeho spoločníčka informovala, že je modelka a najčastejšie predvádza spodné prádlo.

Pokračovanie nabudúce

© Všetky práva vyhradené J.K. Rowling

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode