Stoly u Houdiniho - Tretia kapitola

Stoly u Houdiniho

autor: vanityfair

preklad Kapi

Tretia kapitola (3/3)

Adrenalín jej rozprúdil krv v žilách, keď začula húkať sirénu čaromedicínskej pohotovosti, ktorá sa rútila Priečnou ulicou. Čo ak tú ženu zabila? A to všetko len kvôli chlapovi! Hanbila sa za to, čo urobila kvôli sprostým vtipom Snapa a Ginny. Vrazila do Ginnyinej kancelárie, zadýchaná rýchlou chôdzou.

„Urobila som niečo strašné!“ vybafla okamžite.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Ginny a ani nevzhliadla od papierov. Hermiona obvykle považovala aj ten najmenší prehrešok za smrteľný hriech. Pravdepodobne odoslala rozpočtové tlačivo s nesprávne naformulovaným slovosledom.   

 „Spôsobila som jednej žene alergický záchvat len kvôli tomu, že flirtovala so Sn... s niekým.“

„S tvojím niekým?“ opýtala sa Ginny a okamžite jej venovala svoju plnú pozornosť.

„Hej,“ odvetila Hermiona zúfalo a zvalila sa do jedného s kresiel pred Ginnyním stolom. „Ale nebude mojim špeciálnym ničím, keď skončím v Azkabane.“

„Ach som si istá, že tá žena bude v poriadku,“ mávla Ginny bezstarostne rukou. „Hoci v budúcnosti by som doporučovala vyhnúť sa travičstvu. Takže on sa stretol s nejakou inou? Je to vážne?“

„Bolo to prvé rande.“ Hermiona si nervózne žmolila okraj habitu. Ako to, že to nechala zájsť až sem? Vzbudiť záujem u Rona bolo nepomerne jednoduchšie. V skutočnosti všetko čo musela urobiť, bolo, že ho pobozkala a potom to už išlo ako po masle.

„Tak to máš stále šancu. Nabudúce ho prinúť žiarliť. Dohodni si vlastné rande,“ navrhla Ginny entuziasticky.  

„To ako mám pozvať na rande chlapa, ktorého nechcem, aby som získala chlapa, ktorého chcem?“ neveriacky krútila hlavou Hermiona. Za normálnych okolností si vedela dať dve a dve dohromady takmer okamžite, ale tento koncept jej teda nedával zmysel ani len omylom.

„Presne!“

„Ale čo ten druhý muž? To teda voči nemu nie je moc fér,“ podotkla Hermiona.

„Hermiona práve si otrávila obed inej ženy, len aby prestala flirtovať s tvojim chlapom a teraz ťa trápia city nejakého neznámeho muža?“ neverila Ginny vlastným ušiam.

Hermiona musela priznať, že má pravdu. Ale nie, to by nemohla spraviť. Veď predsa Snapa kvôli podobnému správaniu ostro kritizovala. Nuž popravde, nie kvôli tomu istému. Ona nemala v pláne neznámeho vziať domov, zviesť ho a už sa mu nikdy neozvať.   

 „Si si istá, že nestačí keď ho pobozkám?“

Ginny na ňu prekvapene hľadela. „Ty by si niečo podobné urobila?“

„S Ronom to fungovalo,“ pokrčila Hermiona plecami.

„Ale čo ak ti on bozk neopätuje?“

„No odtiahnem sa, zdrhnem na najbližšiu toaletu a vyplačem si oči. Večer si doprajem plnú misu čokoládovej zmrzliny a začnem loviť ďalšieho chlapa. Správne?“ uisťovala sa Hermiona, len čo odcitovala všetky trápne články o randení čo kedy čítala (no niežeby ich bolo veľa).

Ginny sa uškrnula. „Hej a ešte mi porozprávaš o všetkých detailoch.“

Hermiona potriasla hlavou a uvažovala či každý detail znamená to, že bude musieť priznať, že jej chlap je Severus Snape.    

Kým Hermiona klebetila v kancelárii Ginny Potterovej, Severus sa rozhodoval, či dvadsať minút strávených so ženou, s ktorou môže no nemusí chcieť stráviť ďalšie rande, znamená, že by ju mal doprevádzať do nemocnice, aby sa uistil, že nezomrie na alergický záchvat. Bola to skutočná dilema a tak bol rád, že ju za neho rozhodol niekto iný – keďže nebol príbuzný, mohol Agátu navštíviť najskôr nasledujúci deň.

„Si dnes nejaký veselý,“ konštatoval Lucius neskôr toho istého dňa. „Máš večer ďalšie rande? Nezdržiavam ťa od tvojej najnovšej koristi?“ 

 „Nie, nie. Dnes večer sa rande nekoná,“ odvetil Severus. Dúfal, že večer mu bude robiť spoločnosť Agáta, ale keď ju odviezli po alergickom záchvate k Sv. Mungovi, ostal večer bez dámskej spoločnosti. Bude si musieť vystačiť s Luciusom a touto excelentnou whisky.

„Prečo si potom taký veselý? Bez tej tvojej aury beznádeje som ťa takmer nepoznal. Veď ešte minulý týždeň si chodil ako stelesnená skľúčenosť,“ zaškeril sa Lucius. Severus mu to oplatil zamračením, na čo sa Lucius uškrnul ešte viac a podvihol pohár. „Ach áno tak tento tvoj výraz mi chýbal. Tak čo sa stalo? Potterovi sa konečne podarilo zasamovraždiť sa?“   

„Nie, nemá to nič spoločné s Potterom,“ odvrkol Severus. „Hoci to má čo do činenia s jedným zo Zlatého tria.“

„Myslel som, že Weasley umrel už pred pár rokmi?“

„Nejde o Weasleyho, no teda tak trochu. Ide o jeho ženu, mladú Grangerovú.“

„Strapaté, kučeravé vlasy humus...teda muklovského pôvodu?“ uistil sa Lucius. Vedel ako Severus na ten výraz reaguje. A nech už mal jeho priateľ akokoľvek dobrú náladu, nehodlal Lucius riskovať, že ho prekľaje vo vlastnej obývačke.

Severus prikývol. „Myslím si, že sa dnes pokúsila otráviť moju spoločníčku.“

Luciusove pery sa skrútili do úsmevu. Severus si v duchu pomyslel, že vyzerá ako šelma, ktorá sa rozhodla zaútočiť. „Nehovor. A prečo by robila niečo také?“

„Nedávno sme sa trochu pohádali,“ povedal Severus a keď videl Luciusov nechápavý výraz, dovysvetlil. „Spravidla sedí v Houdiniho kaviarni pri vedľajšom stole. Možno sa mi chce pomstiť?“

Lucius pokrútil hlavou. „Ak by to bola pravda, tak by otrávila tvoj obed a nie obed tvojej spoločníčky. Nie myslím, že naša malá slečna Grangerová má pre teba určitú slabosť.“

Severus sa zamračil. „Ty si myslíš, že ku mne niečo cíti, preto že otrávila moju partnerku?“

„To vieš, odstraňuje konkurenciu. Myslím, že je to od nej celkom milé, keď tak o tom uvažujem.“ Hoci by to mohlo byť celkom nebezpečné, keď ju Severus naštve a ona na neho použije rovnakú metódu. Ale Lucius uznal, že vidieť Severusa šťastného a zamilovaného preváži možnosť, že skončí po otrave v márnici. „Doporučujem ti, aby si sa nechal zviesť.“

„Je odo mňa o polovicu mladšia!“

„Väčšina chlapov čo poznám by to považovala za výhodu a nie naopak, drahý Severus,“ podvihol Lucius pobavene obočie.

„Pri Merlinovi veď bola mojou študentkou!“

„A nebola tak náhodou profesorov maznáčik?“ zachechtal sa Lucius. Keby nebol šťastne ženatý, pokúsil by sa zviesť Grangerovú on sám.

„Ty si šibnutý,“ zabručal Severus. Lucius pokrčil plecami a zmenil tému, ale po zvyšok večera mal pocit, že mu Severus nevenuje svoju plnú pozornosť.

Severus si v hlave premietal Luciusove choré nápady. A čím viac o nich uvažoval, tým menej choré mu prišli. Prečo by ho nemohla slečna Grangerová, Hermiona urobiť šťastným? Hádali sa síce ako pes a mačka, ale dúfal, že to bude mať priaznivý efekt na aktivity v spálni a okrem toho aspoň ich konverzácie nebudú nikdy nudné. Správne budú spolu ideálny pár. 

Vedel, že to nebude vzťah na dve – tri noci. Hermiona bola žena pre dlhodobý vzťah. Ale keď bol k sebe celkom úprimný, uvažoval o dlhodobom vzťahu po prvýkrát odkedy zomrela Lily Evansová.

Pripravil si plán, do klopy saka si zastrčil žltú ružu a vyrazil do kaviarne. Ona sa ukáže ako obvykle a bude ohúrená, že si zapamätal jej obľúbený kvet. Potom ju požiada, aby bola ona jeho dnešným rande. Stále mu vtĺkala do hlavy, že by si mal nájsť vážnu známosť. Nuž tak teraz jednu bude mať.

Ale ako sa hovorí, plány sú na to, aby sa porušovali. A nie vždy všetko dopadne, tak ako by malo.

Hermiona sa ďalší deň ukázala v kaviarni s vlastným plánom na priamy útok a tiež trochu rafinovanejší útok, ktorý mal čo do činenia s jej krátkou sukňou, vyčesanými vlasmi a vkusnými šperkami, ktoré vytiahla z krabičky už druhý krát v priebehu týždňa. Jej predsavzatia vydržali do momentu, keď zazrela v jeho klope žltú ružu. Ďalšie rande. Uvažovala či to bude ďalšia uchichotaná krava, ktorej sa môže ľahko zbaviť alebo ďalšia Agáta. Bola síce zaradená do Nebelvíru, ale ani ona nemala dosť odvahy, aby zlikvidovala ďalšiu rivalku akou bola Agáta.

Namiesto toho sa rozhodla využiť Ginnyinu radu. Schmatla prvého chlapa, ktorý bol v jej dosahu, vytrhnúc úbohého čarodejníka spoza novín, ho odvliekla k svojmu obvyklému stolu.

„Ako sa voláš?“ zasyčala.

„Brad..ley,“ zakoktal.

„Och aké milé prekvapenie, že sme sa opäť stretli Brian,“ zapriadla Hermiona, načasujúc svoje slová tak, aby ich Severus začul.

„Bradley.“  

 „Och profesor Snape, aká smola vás opäť stretnúť. Rada by som vás zoznámila s mojim priateľom Brianom.“

„Som Bradley.“

Snape vzhliadol od svojho menu, ktoré študoval aj tak len zo zvyku a jeho srdce pokleslo. Síce navrhoval, aby si Grangerová obmenila šatník a povenovala sa svojmu vzhľadu, ale nie kvôli inému chlapovi, ale len kvôli nemu. A určite nie kvôli tomu nudné úradníčkovi.

„Nezdá sa mi, že by ste bol dosť bohatý na vkus slečny Grangerovej,“ podotkol sarkasticky. „Ste aspoň slávny?“ Severus zvažoval, či by mal podotknúť, že on je oboje – bohatý aj slávny....hoci si nebol istý či neprávom preslávený spadá do tejto kategórie. No čo oboje obsahovalo slovo sláva.

„S-s-s-lávny?“ zakoktal opäť Hermionin „priateľ“. On chcel len svoj kurací šalát. Netušil kto je táto žena akurát mal pocit, že je nejako spojená s Chlapcom – Ktorý – Prežil. Nečakal, že sa bude musieť podrobiť Snapovmu výsluchu. Niežeby existoval niekto, kto by sa tomu podrobil ochotne.  

Rozhodne si pamätal na Snapa. Hoci profesor už dosť dávno nebol v novinách, Bradley nikdy nezabudol na teror, ktorý prežíval na hodinách elixírov. Aj teraz bol k smrti vydesený.

„Áno, ona má rada len slávnych čarodejníkov, ako sú famfrpálový hráči či arogantný idioti s heroickým komplexom,“ poinformoval Snape mladého muža, ktorý sa začínal triasť.

„Nikdy som nič nemala s Harrym!“ zaprotestovala Hermiona. „Alebo tým myslíte seba?“

Snape podvihol obočie pri tejto poznámke. Takže mal pravdu. Hoci sa mu ani za mak nepáčilo porovnanie s Potterom. Kašlať na to, rozhodol sa ignorovať jej posmešný tón a sústrediť sa na fakt, že ho zahrnula do skupiny s famfrpálovými hráčmi ako Weasley a Krum a s vojnovými hrdinami ako Potter.  

 „Kde pracujete?“ zavrčal Snape na mladíka.

„Som likvidátor poistných udalostí,“ vyriekol Bradley a dúfal, že triaška jeho tela sa nepreniesla do jeho hlasu. Rozhliadol sa dookola a hľadal čašníka či barmana, niekoho kto by mu pomohol. Ale nik nebol na dohľad.

„Nudná práca, nudný život,“ zatiahol Severus sarkasticky. Obrátil sa k Hermione. „To sa vážne plánujete zahadzovať s týmto blbečkom? Nie je hodný ani desať minút vášho času. Čo desiatich ani len jedinej minúty.“

„Ja sedím priamo tu,“ pokúsil sa brániť Bradley. Ale ani jeden z prítomných mu nevenoval pozornosť. Hoci Hermiona sa podujala na jeho obranu.

„Ako sa opovažujete povedať niečo také o mojom priateľovi?“ oborila sa na Snapa.

„Povedal som už aj horšie veci,“ odbil ju Severus. A mal pravdu. Jeho kreativita v krutosti nemala hraníc, keď sa bavili o Potterovi.

Hermiona sa odmlčala. Nemala šajnu ako by mala postupovať. Tak zvolila zbabelé riešenie a zmizla na toaletu, aby si premyslela ďalší postup. Tak  toto nedopadlo podľa jej predstáv. Vzbudiť v Snapovi žiarlivosť bolo nebezpečné ako to podotkla už v kancelárii u Ginny, keď to plánovali a ako sa zdalo mala pravdu. Snažila sa prísť nato čo ďalej, kým si veľmi pomaly umývala ruky. Neprišla však na nič, ale kým sa stihla nepozorovane vypariť z kaviarne či si len vysušiť ruky, rozleteli sa dvere a na toaletu vrazil Snape.

„Hej sem nesmiete!“ vykríkla Hermiona a zotrela si posledné kvapky vody z rúk. „Toto sú dámske toalety!“   

Severus ju ignoroval a zamkol za sebou dvere. Nechcel riskovať, že ich niekto vyruší, hlavne keby sa jej priateľ náhodou rozhodol, že nie až taký zbabelec ako sa zdalo a nasledoval by ich na toalety.

„To si myslíte, že ma to vaše divadielko presvedčilo?“ vypálil na ňu.

„O čom to hovoríte?“

„Nehrajte sa na hlúpu, slečna Grangerová, nikdy vám to nešlo,“ zavrčal Snape. „Dnes vám to ide ešte horšie než minulý týždeň.“

„Ani len netuším o čom rozprávate. Teraz ak ma ospravedlníte musím sa vrátiť k Barrymu,“ popotiahla Hermiona. Pokúsila sa Snapa obísť, ale blokoval dvere a odmietal sa pohnúť čo i len o milimeter. Ruky mal skrížené na hrudi a zhliadol na ňu ponad svoj veľký nos. Zrazu mala pocit akoby bola späť v Bradaviciach a v žalúdku sa jej roztancovalo tisíc motýľov, ale čo bolo čudné nebolo jej to nepríjemné.

„Takže mi chcete tvrdiť, že ste sa minulý týždeň nepokúsila otráviť moju spoločníčku?“ opýtal sa je sarkasticky. Hermiona zaspätkovala. Bola vydesená.

„Nič také som nespravila!“ Pokúsila sa zapierať, ale jasne červené škvrny na jej lícach ju prezradili. Snape určite vedel, že klame. „A ohľadne Barryho...“

„Myslel som, že sa volá Brian,“ zahučal Severus. Takže mal pravdu. Jej rande bolo falošné, len aby začal žiarliť. Nuž fungovalo to.

„To je fuk! Boli ste to vy, kto mi radil, že si mám nájsť milého muža.“

 „Myslel som predsa seba, ty moja malá čarodejnica,“ vyjasnil to Severus.

„Ale vy nie ste milý,“ odvetila. „A to mi chcete tvrdiť, že čakáte na ďalšiu prsnatú blondínu, pretože v skutočnosti milujete mňa?“

„Ani ste si nevšimli môj kvet,“ povedal vyčítavým tónom.

„Váš kvet?“ zasýpala. „Kvet čo nosíte na každé rande? Kvet, ktorý ste mal skoro každý deň, čo sme sa tu stretli? Čo ten má s tým spoločné?“

„Mal som vedieť, že to bude príliš rafinovaný náznak, pre váš spôsob uvažovania. Radšej otrávite nevinnú ženu ako by ste sa pokúsila ma zviesť,“ pokrútil hlavou Severus.

„Rafinovaný náznak?“ spýtala sa zmätená Hermiona.

„Je to žltá ruža,“ podotkol Severus. „Myslel som, že je to vaša obľúbená.“ Zrazu sa začal obávať či sa neprepočítal. Nevravela hneď prvý deň, že je to jej obľúbený kvet? Vtom Hermiona zamumlala tiché ‛och’ a on pochopil, že jej to došlo. Kým však stihol preniesť nejakú ironickú poznámku o dlhom vedení, objala ho okolo krku a pobozkala ho.

Najprv ho prekvapila, ale akonáhle mu došlo čo sa deje, viac než rád ju napodobnil. Objal ju okolo pása a pritiahol ju bližšie k sebe. Hermiona si povzdychla rozkošou i radosťou, že ju od seba neodstrčil.

S potešením zistila, že sa fantasticky bozkáva. Motýle v jej žalúdku znovu ožili, kolená sa jej podlomili a len sa bezmocne držala jeho saka, keď jeho ruka zablúdila na jej krk, aby ju nasmeroval do lepšieho uhla.    

Severus pochopil čo slečna Grangerová, teda vlastne Hermiona ako ju odteraz bude volať, myslela tým, že sex dvoch ľudí, ktorí sa milujú je niečo fantastické. Len bozkávanie s Hermionou bolo stokrát lepšie než čokoľvek iné, čo doteraz zažil. Užíval si jemný dotyk jej kučeravých vlasov na svojich prstoch a tiež dotyk jej pŕs pritisnutých k jeho hrudi.

„Bolo toto pre teba dosť rafinované?“ spýtala sa keď sa po dlhých minútach od seba odtiahli.

„Začínam mať pocit, že rafinovanosť je značne preceňovaná,“ zamumlal a znovu ju pobozkal. Hermione v hlave skrsla nepríjemná myšlienka a tak sa od neho odtiahla. Severus na ňu prekvapene pozrel, netušil prečo ho nebozkáva.

„Nechcem byť ďalšou trofejou v tvojej sieni slávy,“ povedala pevne, no nedokázala sa mu dívať do očí a tak len hypnotizovala vrchný gombík jeho saka. A je koniec. Teraz odíde a vykašle sa na mňa. Namiesto toho ju však vzal za bradu a prinútil ju dívať sa mu do očí.

„Toho som si vedomý,“ odvetil jej a oči mu žiarili ako dva obsidiánové kamene, „okrem toho si mi sľúbila úžasný sex ak nájdem nikoho koho budem milovať.“

Pri zmienke o sexe sa Hermiona zachvela. Len bozkávanie s ním bolo úžasné, sex si ani len nedokázala predstaviť.

„Ale...,“ začal Severus. Hermiona stuhla, to pocítil okamžite a tak ju k sebe pevnejšie privinul. „Ale nechcem byť náhrada za tvojho mŕtveho manžela.“

Pokrútila hlavou a skúsla si spodnú peru, pretrvávajúci zlozvyk z detstva. „Nikdy by som ho nechcela nahrádzať. A práve preto si pre mňa perfektný. Nemohol by si byť väčší protiklad Rona ani keby si chcel,“ uistila ho. 

Severus sa zamračil, ale keď sa Hermiona zasmiala a pobozkala ho, pookrial. Tento bozk bol jemnejší, nežnejší a obaja, Hermiona i Severus, pocítili rovnakú túžbu, aby to čo bolo medzi nimi, nech už to nazvú akokoľvek, skutočne fungovalo. Hermiona však mala ešte niečo na srdci.

„Tiež ale nechcem byť náhradou,“ prehovorila rýchlo.

„Nemôžeš nahradiť niekoho, kto nikdy neexistoval,“ ubezpečil ju Severus. Zadíval sa jej do očí. „Som už unavený z hľadania. Chcem niečo skutočné. A chcem si to vybudovať s tebou.“

„Vážne?“ spýtala sa.

„Áno,“ povedal a potom si uvedomil ako zženštilo to znelo a tak sa poponáhľal to pochlapiť. „Aby sme si rozumeli, časom ti určite poviem niečo príšerné, budem sa s tebou hádať a budem ťa privádzať k šialenstvu.“ Hoci Hermiona určite nezabudne na veci čo jej povie, dúfal, že nezabudne ani na iné veci ako napríklad kto je a prečo je s ním v posteli.

„Beriem na vedomie, ale pod podmienkou, že sa necháš poučiť o udobrovacom sexe,“ žmurkla na neho Hermiona.

„Tak na tom myslím budem trvať.“ Ach aká to perspektíva.

„Zrazu sa ozvalo klopanie na dvere. „Ponáhľajte sa tam!“ zvolal ženský hlas. Hermiona sa šťastne zasmiala.

„Mali by sme ísť,“ povedala.

„To sa tak ponáhľaš za svojim „priateľom“?“

„Ani nie,“ odvetila sa Hermiona a pobozkala ho na jeho pokrivený nos.

„Čo ste sa tam zasekla?“ vykríkla žena spoza dverí.

Severus sa obrátil, otvoril dvere, vystrčil hlavu a zúrivo na narušiteľku svojho kľudu zavrčal.

„Hej čo tam robíte! Toto sú dámske...“

„Ak okamžite nezmiznete, prekľajem vás tak, že vám Cruciatus bude pripadať ako príjemný zážitok, vy otravná krava!“

„Páni, nie ste vy Severus Sn.....“

Zatresol dvere a pritiahol Hermionu k sebe.

„Tak ty vážne nie si milý,“ podotkla, ale na perách jej hral úsmev a tak to Severus nebral ako výčitku.

„Nemyslím, že som použil slovo milý a som si istý, že ani nikdy nepoužijem.“ Pobozkal ju a hoci stáli v malej ošumelej kúpeľni, cítil sa viac doma tu s ňou ako kedykoľvek predtým. Hermiona už dávno nebola takto šťastná. Cítila sa milovaná. V Severusovom náručí sa cítila v bezpečí.

Po pár minútach vyšli spoločne von.

„Och! Brock odišiel,“ povedala Hermiona ako sa blížili k stolu. Vydesený úradník zmizol a pri jej stole sedeli dvaja noví zákazníci. Všimla si, že jej jedlo bolo prenesené na Severusov stôl. Jej grilovaný syr a jeho sendvič Monte Cristo.

Stoly to vedeli. Stoly vedeli v Houdiniho kaviarni úplne všetko.

KONIEC